„Ako to myslíte?“ potichu sa spýtala Hermiona.
„Pokúšal sa priniesť mi Petra, ale nešlo to... a tak ukradol heslo do Chrabromilskej veže... Ak som dobre rozumel, vzal ho nejakému chlapcovi z nočného stolíka...“
Harry mal pocit, akoby mu mozog oťažieval pod ťarchou toho, čo počul. Bolo to absurdné... a predsa...“
„Ale Peter vytušil, čo sa deje, a utiekol,“ chrapčal Black. „Táto mačka – Krivolab mu hovoríte? Tento kocúr mi povedal, že Peter zakrvavil plachtu... zrejme sa sám uhryzol... Skrátka, predstieral svoju smrť a znova mu to vyšlo...“
Pri týchto slovách Harry akoby sa spamätal.
„A prečo predstieral svoju smrť?“ spýtal sa rozčúlene. „Lebo vedel, že ho zabijete, ako ste zabili mojich rodičov!“
„Nie,“ ozval sa Lupin. „Harry...“
„A teraz ste prišli skoncovať s ním!“
„Áno,“ priznal Black a zlovestne pozrel na Prašivca.
„Mal som nechať Snapa, aby vás odviedol!“ kričal Harry.
„Harry,“ rýchlo povedal Lupin, „nechápeš to? Celý čas sme si mysleli, že tvojich rodičov zradil Sirius a Peter ho vystopoval, ale bolo to presne naopak, nechápeš? To Peter zradil tvoju mamu a otca... Sirius vystopoval Petra...“
„TO NIE JE PRAVDA!“ kričal Harry. „ON BOL ICH STRÁŽCA TAJOMSTVA! POVEDAL TO PREDTÝM, NEŽ STE SA ZJAVILI. POVEDAL, ŽE ICH ZABIL!“
Ukazoval na Blacka, ktorý pomaly krútil hlavou a vpadnuté oči sa mu zrazu až priveľmi leskli.
„Harry... bolo to, ako keby som ich sám zabil,“ hovoril chrapľavo. „Na poslednú chvíľu som totiž presvedčil Lily a Jamesa, aby si ako strážcu tajomstva zvolili Petra namiesto mňa... Je to moja vina, ja to viem... V tú noc, keď zomreli, som chcel skontrolovať, či je Peter v bezpečí, hľadal som ho v jeho úkryte, ale nebol tam. Nevidel som však nijaké stopy zápasu. Mal som z toho zlý pocit. Bál som sa. Ihneď som sa vybral k domu tvojich rodičov. A keď som ho videl... zničený... a ich telá... uvedomil som si, čo Peter urobil... čo som urobil ja ...“
Hlas sa mu zlomil. Odvrátil sa.
„Dosť bolo slov,“ povedal Lupin a takú tvrdosť v jeho hlase Harry ešte nikdy nepočul. „Existuje jeden celkom istý spôsob, ako dokázať, čo sa naozaj stalo. Ron, daj mi toho potkana.“
„Čo s ním urobíte, ak vám ho dám?“ nervózne sa Ron spýtal Lupina.
„Donútim ho ukázať sa v pravej podobe,“ odvetil Lupin. „Ak je to naozaj potkan, neublíži mu to.“
Ron váhal. Potom mu konečne podal Prašivca a Lupin si ho vzal. Prašivec začal bez prestania pišťať, krútiť sa a hádzať a vypučil malé čierne očká.
„Pripravený, Sirius?“ spýtal sa Lupin.
Black už si zobral z postele Snapov prútik. Pristúpil k Lupinovi i vzpierajúcemu sa potkanovi a vlhké oči na vpadnutej tvári akoby mu odrazu blčali.
„Spolu?“ spýtal sa potichu.
„Myslím, že áno,“ odvetil Lupin, v jednej ruke pevne držal Prašivca, v druhej prútik. „Na tri. Jeden... dva... TRI!“
Z oboch prútikov vyletel záblesk modrastého svetla, na okamih Prašivec akoby zamrzol vo vzduchu, jeho malé sivé telo sa šialene krútilo – Ron kričal a potom spadol na zem. Ďalší oslepujúci záblesk a...
Pripomínalo to zrýchlený záznam rastúceho stromu. Zo zeme sa zdvihla hlava, končatiny vyrašili ako konáre a vzápätí na mieste, kde bol predtým Prašivec, stál nejaký muž, krčil sa a žmolil si ruky a Krivolab na posteli vrčal a prskal, srsť na chrbte sa mu zježila.
Bol to veľmi nízky muž, sotva vyšší od Harryho a Hermiony. Riedke bezfarebné vlasy mal neupravené a na temene mu svietila veľká plešina. Jeho zošúverená koža prezrádzala, že to bol nedávno tučný človek, ktorý za krátky čas veľmi schudol. Podobala sa na Prašivcovu srsť a potkana pripomínal aj jeho špicatý nos a veľmi malé vodnaté oči. Rozhliadal sa okolo seba a plytko a rýchlo dýchal. Harry zbadal, že jeho pohľad zaletel k dverám.
„Vitaj, Peter,“ prihovoril sa mu Lupin vľúdne, ako keby sa okolo neho potkany menili na starých kamarátov zo školských čias často. „Dlho ťa nebolo vidieť.“
„S...Sirius... Re...Remus...“ ešte aj Pettigrewov hlas bol piskľavý. Znova šibol pohľadom na dvere. „Moji priatelia... moji starí priatelia...“
Black zdvihol ruku s prútikom, ale Lupin ho chytil za zápästie, varovne naňho pozrel, potom sa znova otočil k Pettigrewovi a hovoril akoby ľahostajne a nenútene.
„Práve sme sa rozprávali, Peter, o tom, čo sa stalo v tú noc, keď zomreli Lily a James. Možno ti unikli niektoré podrobnosti, kým si tamto na posteli pišťal.“
„Remus,“ zhíkol Peter a Harry videl, ako mu na bledú tvár vystúpili kvapky potu, „dúfam, že mu neveríš... Pokúsil sa ma zabiť, Remus...“
„Počul som,“ odvetil Lupin, tentoraz chladnejšie. „Rád by som si s tebou vyjasnil jednu-dve maličkosti, Peter, keby si...“
„Prišiel, aby sa znova pokúsil ma zabiť!“ zapišťal odrazu Pettigrew ukazujúc na Blacka a Harry videl, že to robí prostredníkom, lebo ukazovák mu chýbal. „Zabil Jamesa a Lily a teraz zabije aj mňa... Musíš mi pomôcť, Remus...“
Ako Black hľadel na Pettigrewa svojimi nepreniknuteľnými očami, jeho tvár veľmi pripomínala lebku.
„Nikto sa nepokúsi ťa zabiť, kým si nevyjasníme zopár vecí,“ povedal Lupin.
„Nevyjasníme zopár vecí?“ piskľavo zopakoval Pettigrew, znova sa úchytkom obzrel na zadebnené okná, a potom znovu na dvere. „Vedel som, že ma bude prenasledovať! Vedel som, že sa po mňa vráti! Čakal som na to dvanásť rokov!“
„Ty si vedel, že Sirius utečie z Azkabanu?“ Lupin zvraštil obočie. „Aj keď sa to doteraz nikomu nepodarilo?“
„Má temnú moc, o akej sa nám ostatným môže len snívať!“ škrekľavo zvreskol Pettigrew. „Ako inak by sa bol odtiaľ dostal? Zrejme ho Ten-Čo-Ho-Netreba-Menovať naučil zopár trikov!“
Black sa rozosmial hrozným neveselým smiechom, ktorý zaplnil celú izbu.
„Že by Voldemort mňa učil triky?“
Pettigrew sa mykol, akoby ho Black švihol bičom.
„Čo, vyľakalo ťa meno tvojho bývalého pána? Nečudujem sa ti, Peter. Jeho svorka s tebou nie je veľmi spokojná, všakže?“
„Neviem, o čom hovoríš, Sirius...“ zahundral Pettigrew a dych sa mu ešte väčšmi zrýchlil. Teraz sa mu už tvár leskla od potu.
„Tých dvanásť rokov si sa neskrýval predo mnou,“ hovoril Black. „Skrýval si sa pred Voldemortovými starými prívržencami. V Azkabane som toho počul až-až, Peter... Všetci si myslia, že si mŕtvy, inak by si sa im musel zodpovedať. Počul som ich zo spánku všeličo vykrikovať. Zjavne si myslia, že zradca ich zradil. Voldemort šiel za Potterovcami na základe tvojej informácie... a tam ho čakal pád. A nie všetci Voldemortovi prívrženci skončili v Azkabane, všakže? Veľa ich je stále vonku, vyčkávajú na svoj čas, predstierajú, že ľutujú svoj omyl... Keby vyňuchali, že si nažive, Peter...“
„Neviem... o čom to hovoríš...“ zopakoval Pettigrew škrekľavejšie ako predtým. Utrel si tvár do rukáva a pozrel na Lupina. „Ty tomu neveríš.... Neveríš tomu bláznovstvu, však, Remus?“
„Musím priznať, Peter, že som nemohol pochopiť, prečo by nevinný človek chcel prežiť dvanásť rokov ako potkan,“ odvetil Lupin pokojne.
„Nevinný, ale vystrašený!“ pišťal Pettigrew. „Ak Voldemortovi prívrženci išli po mne, tak to bolo preto, že som dostal jedného z ich najlepších ľudí do Azkabanu – ich špióna Siriusa Blacka!“
Blackova tvár sa zvraštila.
„Ako sa opovažuješ,“ zavrčal odrazu ako obrovský pes, na ktorého sa premieňal. „Ja a Voldemortov špión? Kedy som ja špehoval ľudí silnejších a mocnejších ako ja? Ale ty, Peter... Nikdy nepochopím, prečo som od začiatku neprišiel na to, že si špión. Vždy si mal rád veľkých priateľov, ktorí by sa o teba postarali, však? Boli sme nimi aj my... ja, Remus a James...“