„Predal si Lily a Jamesa Voldemortovi,“ prehlásil Black a tiež sa triasol. „Popieraš to?“
Pettigrew sa rozplakal. Bol to hrozný pohľad – vyzeral ako priveľké plešivejúce batoľa krčiace sa na zemi.
„Sirius, Sirius, čo som mohol robiť? Temný pán... ty netušíš... má zbrane, aké si nevieš predstaviť... bál som sa, Sirius, nikdy som nebol statočný ako ty a Remus a James. Nechcel som, aby sa to stalo... Ten-Koho-Ne-treba-Menovať ma donútil...“
„NEKLAM!“ reval Black. „DONÁŠAL SI MU UŽ CELÝ ROK PRED LILINOU A JAMESOVOU SMRŤOU! BOL SI JEHO ŠPIÓN!“
„On... preberal moc nad všetkým!“ zaúpel Pettigrew. „Načo... čomu by pomohlo, keby som ho odmietol?“
„Čomu by pomohlo, keby si sa bránil najzlomyseľnejšiemu čarodejníkovi všetkých čias?“ skríkol Black a na tvári sa mu zračil hrozný hnev. „Iba by si ušetril nevinné životy, Peter!“
„Ty to nechápeš!“ skučal Pettigrew. „Bol by ma zabil, Sirius!“
„TAK SI MAL ZOMRIEŤ!“ reval Black. „RADŠEJ ZOMRIEŤ AKO ZRADIŤ SVOJICH PRIATEĽOV, TO BY SME BOLI UROBILI MY PRE TEBA!“
Black a Lupin stáli vedľa seba so zdvihnutými prútikmi.
„Mal si vedieť,“ potichu prehovoril Lupin, „že ak ťa nezabil Voldemort, urobíme to my. Zbohom, Peter.“
Hermiona si rýchlo prikryla tvár rukami a odvrátila sa k stene.
„NIE!“ skríkol Harry a postavil sa medzi Pettigrewa a prútiky. „Nemôžete ho zabiť,“ povedal lapajúc dych. „Nemôžete.“
Blacka a Lupina to očividne šokovalo.
„Harry, tento ničomník je na príčine, že nemáš rodičov,“ zavrčal Black. „Táto vystrašená kopa špiny by sa bez mihnutia oka pozerala, ako umieraš. Počul si ho. Jeho vlastná smradľavá koža preňho znamenala viac ako celá vaša rodina.“
„Viem,“ ťažko dýchal Harry. „Odvedieme ho do hradu a odovzdáme dementorom... Môže ísť do Azkabanu... ale nezabite ho.“
„Harry!“ vyhŕkol Pettigrew a objal Harryho okolo kolien. „Áno, ďakujem, je to viac, ako si zasluhujem... ďakujem...“
„Pusť ma!“ odsekol Harry a znechutene odsotil Pettigrewove ruky. „Nerobím to pre teba. Robím to preto, lebo... myslím, že môj otec by nechcel, aby sa z nich stali vrahovia – kvôli tebe.“
Nikto sa ani nepohol, ani nevydal hláska, bolo počuť iba piskľavý dych Pettigrewa, ktorý sa držal za prsia. Black a Lupin si vymenili pohľady. Potom jedným pohybom sklopili prútiky.
„Ty jediný máš právo rozhodnúť, Harry,“ povedal Black. „Ale mysli na to... mysli na to, čo urobil...“
„Môže ísť do Azkabanu,“ zopakoval Harry. „Ak si ho niekto zasluhuje, tak je to on...“
Pettigrew za nimi ešte stále dychčal.
„Dobre teda,“ súhlasil napokon Lupin. „Odstúp, Harry.“
Harry zaváhal.
„Zviažem ho,“ dodal Lupin. „Nič viac, prisahám.“
Harry mu ustúpil. Tentoraz vyleteli z Lupinovho prútika tenké povrazy a vzápätí sa Pettigrew zvíjal na zemi zviazaný, so zapchatými ústami.
„Ale ak sa premeníš, Peter,“ zahučal naňho Black, „v tej sekunde si mŕtvy! Súhlasíš, Harry?“
Harry pozrel na žalostnú postavu na zemi a prikývol tak, aby to Pettigrew videl.
„Dobre,“ povedal Lupin vecne. „Ron, ja neviem naprávať kosti tak dobre ako madam Pomfreyová, takže kým ťa nedostaneme do nemocničného krídla, bude lepšie, ak ti nohu iba uviažeme.“
Rýchlo pristúpil k Ronovi, sklonil sa, poklopkal mu po nohe prútikom a zamumlaclass="underline" „Ferula.“ Okolo Ronovej nohy sa ovinuli obväzy a pripevnili ju k dlahe. Lupin mu pomohol vstať. Ron sa o nohu opatrne oprel.
„Je to lepšie. Ďakujem.“
„A čo s profesorom Snapom?“ bojazlivo sa spýtala Hermiona a pozrela na doluznačky ležiaceho Snapa.
„Nič vážne mu nie je,“ Lupin sa sklonil k Snapovi a skontroloval mu pulz. „Iba ste to trochu prehnali. Ešte je v bezvedomí. Možno bude lepšie, ak ho nepreberieme, kým sa bezpečne nedostaneme do hradu. Môžeme ho odniesť aj takto...“
Zamumlaclass="underline" „Mobilicorpus.“ Snape sa postavil, akoby mal k rukám, krku a nohám pripevnené povrázky, a hlava mu kvickala ako smiešnej bábke. Vznášal sa kúsok nad zemou a ochabnuté nohy mu ovísali. Lupin zobral neviditeľný plášť a strčil si ho do vrecka.
„A dvaja z nás by sa mali teraz priviazať k tomuto,“ povedal Black a nohou štuchol do Pettigrewa. „Pre istotu.“
„Ja,“ navrhol Lupin.
„A ja,“ energicky sa ponúkol Ron, krivkajúc.
Black vyčaroval ťažké okovy a onedlho Pettigrew opäť stál, ľavú ruku mal pripútanú k Lupinovej pravej a pravú k Ronovej ľavej. Ron sa tváril rozhodne. Zdalo sa, že Prašivcovu skutočnú totožnosť bral ako osobnú urážku. Krivolab ľahko zoskočil z postele a s radostne vztýčeným štetkovitým chvostom vyšiel z izby prvý.
20
Dementorov bozk
Harry sa nikdy neocitol v čudnejšej skupinke. Krivolab šiel dolu schodmi prvý, za ním nemotorne Lupin, Pettigrew a Ron, navzájom zviazaní. Potom nasledoval profesor Snape. Strašidelne sa vznášal za nimi riadený vlastným prútikom, ktorý držal Sirius, a pri zostupe sa končekmi prstov dotýkal každého schoda. Koniec sprievodu tvorili Harry a Hermiona.
Spiatočná cesta cez tunel bola ťažká. Lupin, Pettigrew a Ron sa museli otočiť bokom, aby mohli prejsť, pričom Lupin stále mieril prútikom na Pettigrewa. Harry videl, ako jeden po druhom nemotorne napredujú. Krivolab sa stále držal na čele. Harry šiel hneď za Blackom, ktorý viedol pred sebou Snapa. Profesorova ovísajúca hlava ustavične narážala do nízkeho stropu a Harry mal pocit, že Black sa neobťažuje zabrániť tomu.
„Vieš, čo toto znamená?“ povedal zrazu Black Harrymu, keď pomaly postupovali tunelom. „Keď odovzdáme Pettigrewa?“
„Ste voľný,“ odvetil Harry.
„Áno...“ prikývol Black. „Ale som tiež... neviem, či ti to niekto povedal... som tvoj krstný otec.“
„Áno, ja to viem.“
„No a tvoji rodičia ma menovali za tvojho poručníka,“ pokračoval Black rezervovane. „Keby sa im niečo stalo...“
Harry čakal. Naozaj má Black na mysli to, čo si myslí on?
„Pochopím to, samozrejme, ak by si chcel zostať u tety a strýka,“ pokračoval Black. „Ale... porozmýšľaj o tom. Keď bude moje meno očistené... keby si chcel... iný domov...“
Harry mal pocit, akoby mu kdesi v hĺbke žalúdka nastal výbuch.
„Čo? Bývať s vami?“ vyhŕkol a náhodou si pritom tresol hlavu o vyčnievajúcu skalu v strope. „Odísť od Dursleyovcov?“
„Samozrejme, myslel som si, že nebudeš chcieť,“ rýchlo hovoril Black. „Ja to chápem, len som si myslel...“
„Zbláznili ste sa?“ povedal Harry a hlas mal rovnako chrapľavý ako Black. „Pravdaže chcem odísť od Dursleyovcov! Máte dom? Kedy sa môžem presťahovať?“
Black sa hneď otočil a pozrel naňho. Snapova hlava sa odierala o strop, ale Black si to nevšímal.
„Chceš? Vážne?“
„Áno, vážne!“ prikývol Harry.
Na Blackovej vyziabnutej tvári sa zjavil prvý naozajstný úsmev. Ten rozdiel bol taký zarážajúci, akoby sa pod maskou vyhladovanej tváre zjavil človek o desať rokov mladší, a Harry v ňom na okamih spoznal usmiateho muža zo svadobnej fotografie svojich rodičov.
Až po koniec tunela sa už nerozprávali. Krivolab vyliezol prvý a očividne stlačil hrču na kmeni, lebo keď Lupin, Pettigrew a Ron vyliezli hore, konáre neútočili.
Black vyviedol Snapa cez dieru a potom odstúpil, aby mohli vyjsť aj Harry a Hermiona.
Vonku už bola úplná tma, jediné svetlo vychádzalo zo vzdialených hradných okien. Bez slova vykročili. Pettigrew stále chripel a občas zafňukal. Harrymu sa v hlave preháňali myšlienky. Odíde od Dursleyovcov. Bude bývať so Siriusom Blackom, najlepším priateľom svojich rodičov... Bol ako omámený. Čo sa stane, keď Dursleyovcom povie, že bude bývať so zločincom, ktorého videli v televízii?