Pani Weasleyová, ktorá sedela medzi nimi a Percym, sa hádala s Billom kvôli jeho náušnici, ktorú zrejme nosí len odnedávna.
„...s tým hrozným zubiskom. Prepánajána, Bill, čo ti na to povedia v banke?“
„Mami, pokiaľ banke zabezpečím dosť zlata, nikoho nezaujíma, čo mám na sebe,“ vysvetľoval jej Bill trpezlivo.
„A tie vlasy, zlatko,“ pokračovala pani Weasleyová a prstami nežne prešla po svojom prútiku. „Ja by som ti ich len trochu zastrihla, keby si dovolil...“
„Mne sa to páči,“ zapojila sa do rozhovoru Ginny, ktorá sedela vedľa Billa. „Mamka, ty si hrozne staromódna. A vôbec, ani zďaleka ich nemá také dlhé ako profesor Dumbledore.“
Vedľa pani Weasleyovej Fred, George a Charlie zanietene debatovali o Svetovom pohári.
„Írsko vyhrá,“ vyhlásil Charlie huhňavo s plnými ústami zemiakov. „V semifinále prevalcovali Peru.“
„Nezabúdaj, že Bulhari majú Viktora Kruma,“ poznamenal Fred.
„Krum je síce jednotka, ale Íri majú sedem vynikajúcich hráčov,“ zapojil sa Charlie. „Škoda, že Anglicko sa neprebojovalo do finále. To bola teda hanba, to vám poviem.“
„Čo sa stalo?“ vyhŕkol zvedavo Harry, ktorého v tej chvíli viac než kedykoľvek predtým mrzelo, že trčal na Privátnej ceste, celkom odrezaný od čarodejníckeho sveta.
„Podľahli sme Transylvánii 390:10,“ povedal Charlie skrúšene. „Otrasný výkon. Wales prehral s Ugandou a Luxembursko deklasovalo Škótov.“
Harry hral od prvého ročníka za chrabromilské metlobalové družstvo a lietal na Blesku, jednej z najrýchlejších pretekárskych metiel na svete. Bol chrabromilským stíhačom a lietanie bolo hádam to prvé, čo si z čarodejníckeho sveta osvojil.
V záhrade sa začínalo stmievať a skôr ako sa pustili do domácej jahodovej zmrzliny, pani Weasleyová pričarovala horiace sviečky, a keď dojedali, nízko nad stolom poletovali nočné múry, vzduch bol teplý a voňal trávou a zemolezom. Harry mal pocit, že sa po čase konečne dosýta najedol, bolo mu hrozne príjemne a so záujmom pozoroval niekoľkých trpaslíkov, ktorí práve prebehli cez ružový krík, od smiechu sa až tak natriasali, a v tesnom závese za nimi trielil Krivolab.
Ron pohľadom skontroloval, či sú ostatní členovia rodiny dostatočne pohrúžení do rozhovoru, naklonil sa k Harrymu a celkom potichu sa ho opýtaclass="underline" „Tak čo? Sirius sa ti ozval?“
Hermiona sa rozhliadla okolo seba a zbystrila pozornosť.
„Hej,“ zašepkal Harry, „dvakrát. Zrejme sa má dobre. Včera som mu posielal list. Možno mi odpíše sem.“
Odrazu si spomenul, čo ho podnietilo, aby mu napísal, a chvíľu zvažoval, či Ronovi a Hermione povie o tej jazve a o tom hroznom sne, na ktorý sa zobudil. Nechcel však, aby si robili zbytočné starosti, najmä nie teraz, keď aj on sám sa cítil tak šťastne a spokojne.
„To je už toľko?“ zvolala pani Weasleyová pri pohľade na hodinky. „Už ste mali byť všetci v posteli... zajtra musíte vyraziť už na svitaní. Harry, nechaj mi tu zoznam vecí, čo potrebuješ do školy, zajtra idem do Šikmej uličky kupovať pre ostatných, môžem i tebe. Po Svetovom pohári možno na to už nebude čas, minule trvalo stretnutie päť dní.“
„Fíha... mohlo by to tak byť aj teraz!“ potešil sa Harry.
„Dúfam, že len to nie,“ zvolal Percy zhrozene. „Desím sa čo i len pomyslieť na tú hŕbu pošty, čo by sa mi nakopila na stole, keby som sa päť dní nezjavil v práci.“
„A možno by si v nej našiel aj dračie hovno, však Percy?“ poznamenal Fred.
„To bola vzorka najnovšieho hnojiva z Nórska!“ ohradil sa Percy, v tvári celý červený. „Nebolo to nič osobné!“
„Ale bolo,“ pošepol Fred Harrymu, keď vstávali od stola. „To sme mu poslali my.“
6
Prenášadlo
Harrymu sa zdalo, že len čo si v Ronovej izbe ľahol, už ho pani Weasleyová budila.
„Harry, zlatko, už je čas,“ zašepkala a prešla k Ronovej posteli.
Harry našmátral okuliare, nasadil si ich a posadil sa. Vonku bola ešte tma. Keď pani Weasleyová zatriasla Ronom, ten čosi nezrozumiteľne zamrmlal. Pri Harryho nohách sa z pomotaných prikrývok vystrčili dve strapaté hlavy.
„To už je toľko?“ opýtal sa Fred v polospánku.
Všetci boli takí ospalí, že sa obliekli bez slova a zívajúc a preťahujúc sa zišli do kuchyne.
Pani Weasleyová čosi miešala vo veľkom hrnci na sporáku a pán Weasley sedel za stolom a kontroloval kopu obrovských pergamenových lístkov. Keď chlapci vošli, roztiahol ruky, aby lepšie videli jeho oblečenie. Mal na sebe čosi, čo vyzeralo ako golfový pulóver, a veľmi staré džínsy, ktoré mu boli trochu veľké, preto ich mal stiahnuté hrubým koženým opaskom.
„Čo vy na to?“ opýtal sa natešene. „Musíme byť nenápadní – tak čo, Harry, vyzerám ako mukel?“
„Áno,“ usmial sa naňho Harry, „je to super.“
„Kde sú Bill, Charlie a Per-per-percy?“ opýtal sa George, no zmohlo ho obrovské zívnutie.
„Oni sa už predsa premiestňujú, zabudol si?“ povedala pani Weasleyová, preniesla obrovský hrniec na stôl a začala naberať do misiek ovsenú kašu. „Takže si môžu ešte trochu pospať.“
Harry vedel, čo premiestňovanie znamená. Človek na jednom mieste zmizne a vzápätí sa objaví niekde celkom inde. Nepoznal však na Rokforte jediného študenta, ktorý by to vedel, a bolo mu jasné, že je to zrejme veľmi ťažké.
„Takže oni si vylihujú, čo?“ poznamenal Fred podráždene a pritiahol si pred seba misku s kašou. „A my sa prečo nesmieme premiestňovať?“
„Pretože nemáte dosť rokov a neurobili ste premiestňovací test,“ oborila sa naňho pani Weasleyová. „Kde tie dievčatá toľko trčia?“
Vybehla z kuchyne a bolo počuť, ako kráča hore schodmi.
„Na to, aby sme sa mohli premiestňovať, musíme robiť test?“ spýtal sa Harry.
„Veru áno,“ odvetil pán Weasley a zastrčil si lístky do zadného vrecka džínsov. „Oddelenie čarodejníckej dopravy nedávno jednému páriku udelilo pokutu, lebo sa premiestňovali bez oprávnenia. Odmiestňovanie a primiestňovanie nie je vôbec jednoduché, a keď sa neuskutoční tak ako treba, môžu nastať obrovské komplikácie. Muž so ženou, ktorých mám na mysli, sa napríklad pri premiestňovaní rozštiepili.“
Okrem Harryho sa všetci pri stole strhli.
„Hm... rozštiepili?“ nechápal Harry.
„Odmiestnili sa len jednou polovicou,“ vysvetľoval pán Weasley a výdatne si zalieval svoju porciu kaše melasovým sirupom. „Prirodzene, že sa zasekli. Nemohli sa pohnúť ani tam, ani späť. Museli čakať, kým ich ľudia z Oddelenia nápravy náhodných kúzel nespoja. Poviem vám, že okolo toho bolo plno papierovačiek, pretože zopár muklov zazrelo tie časti tela, ktoré sa neodmiestnili...“
Harry si odrazu predstavil, ako na chodníku Privátnej cesty ležia len tak pohodené dve nohy a očná buľva.
„A prežili to?“ opýtal sa ustráchane.
„Ale áno,“ odvetil pán Weasley vecným tónom. „Dostali však poriadnu pokutu a som presvedčený, že už si na tom vždy dajú záležať. Premiestňovanie nemožno len tak odflákať. Poznám mnohých dospelých čarodejníkov, ktorí sa vôbec nepremiestňujú. Uprednostňujú metly – sú síce pomalšie, no bezpečnejšie.“
„Ale Bill, Charlie a Percy s tým problémy nemajú?“
„Charlie robil skúšky na dvakrát,“ uškrnul sa Fred. „Na prvý raz ich neurobil, primiestnil sa päť kilometrov južnejšie od určeného miesta a pristál na chrbte jednej úbohej starenky, čo práve nakupovala, pamätáte sa?“
„Áno, ale na druhý raz tú skúšku urobil,“ zdôraznila pani Weasleyová, ktorá vpochodovala do kuchyne, práve keď tam prepukol srdečný smiech.