„Harry, ak si to nenastavíš na normálnu rýchlosť, to najlepšie ti unikne!“ kričala Hermiona a kým Troy obletel čestné kolo okolo ihriska, vyskakovala a mávala rukami vysoko vo vzduchu. Harry rýchlo pozrel ponad všehľad a všimol si, že leprechauni, ktorí sledovali zápas spoza postrannej čiary, vyleteli znova do vzduchu a vytvorili obrovský žiarivý ďatelinový trojlístok. Z opačnej strany ihriska na nich mrzuto zazerali víly.
Vzápätí hra pokračovala a nahnevaný Harry si rýchlo nastavil gombík do normálnej polohy.
Vedel o metlobale dosť, aby mohol posúdiť, že írski triafači sú naozaj vynikajúci. Spolupracovali ako dokonale zohratý tím a tak vynikajúco koordinovali svoje pohyby, až sa zdalo, že dokážu jeden druhému čítať myšlienky, a ružica na Harryho hrudi piskľavo vykrikovala ich mená: „Troy – Mulletová – Moranová!“ V priebehu desiatich minút Írsko skórovalo ešte dvakrát, teraz viedli 30:0 a fanúšikovia v zelenom ich vášnivo povzbudzovali.
Hra bola čoraz rýchlejšia a surovejšia. Bulharskí odrážači Volkov s Vulchanovom odpaľovali dorážačky z celej sily na írskych triafačov a bránili im použiť svoje najlepšie kombinácie, dvakrát ich prinútili, aby sa rozpŕchli, a napokon sa Ivanovovej podarilo preniknúť do ich radov, obišla strážcu Ryana a dala prvý bulharský gól.
„Zapchajte si uši!“ zvolal pán Weasley, keď sa víly od radosti roztancovali. Harry pre istotu zažmúril aj oči – chcel sa sústrediť na hru. Po niekoľkých sekundách vrhol pohľad na ihrisko. Víly už netancovali a prehadzovačku mali opäť Bulhari.
„Dimitrov! Levski! Dimitrov! Ivanovová – ach, nie!“ zahrmel Bagman.
Stotisíc čarodejníkov zhíklo od úžasu, keď obaja stíhači, Krum i Lynch, presvišťali popri stredovom prehadzovačovi strmhlav nadol takou rýchlosťou, že to vyzeralo, akoby vyskočili z lietadla bez padákov. Harry sledoval ich zostup vo všehľade a striehol pritom po ohnivej strele.
„Veď sa zabijú!“ zvrieskla Hermiona vedľa Harryho. A nebola ďaleko od pravdy – v poslednej sekunde sa Krum zvrtol a špirálovitým letom začal stúpať. Lynch však dopadol na zem a štadiónom sa rozľahlo mohutné žuchnutie. Z írskych tribún sa ozvali zhrozené výkriky. „Somár!“ skríkol pán Weasley. „Krum ťa nachytal!“ „Zápas je prerušený!“ zahučal Bagmanov hlas. „Kvalifikovaní čaromedici sa ponáhľajú na ihrisko ošetriť Aidana Lyncha!“
„Nič mu nie je, len trochu pooral trávnik!“ ubezpečoval Charlie Ginny nalepenú na bočnej stene tribúny s očami plnými hrôzy. „Urobil presne to, čo Krum...“
Harry na všehľade náhlivo stlačil tlačidlo prehrávanie a komentár, pokrútil gombíčkom na voľbu rýchlosti a priložil si ho k očiam.
Sledoval Krumov a Lynchov pád ešte raz spomalene. VRONSKÉHO OBRANNÁ FINTA – NEBEZPEČNÝ MANÉVER STÍHAČOV – oznamovali žiarivé purpurové písmená na sklách šošoviek. Keď sa Krum v poslednej chvíli zvrtol, zatiaľ čo sa Lynch rozpleskol na zemi, všimol si, že má tvár skrivenú od maximálneho sústredenia, a bolo mu všetko jasné – Krum sa nehnal za ohnivou strelou, chcel iba Lyncha prinútiť, aby ho nasledoval. Harry ešte nikdy nikoho nevidel tak letieť. Vyzeralo to, akoby Krum ani nemal metlu; pohyboval sa vo vzduchu s úžasnou obratnosťou, vyzeralo to, akoby bol ľahučký ako pierko a lietal tak sám od seba. Harry prepol všehľad na normálnu rýchlosť a zaostril na Kruma. Ten teraz krúžil vysoko nad Lynchom, ktorého čaromedici oživovali šálkami elixíru. Harry zamieril na Krumovu tvár, pozoroval jeho tmavé oči, ktoré jastrili po zemi viac ako tridsať metrov pod ním. Kým Lyncha oživovali, on sa nikým nerušený rozhliadal po zlatej strele.
Lynch sa napokon za hurónskeho povzbudzovania fanúšikov v zelenom postavil, vysadol na svoj Blesk a odrazil sa vysoko do vzduchu. Akoby jeho oživenie vlialo Írom nové sily. Keď Mustafa opäť zapískal, írski triafači hrali v neuveriteľnom štýle – Harry dačo také ešte nezažil.
Po pätnástich rýchlych a vzrušujúcich minútach zvýšilo Írsko svoj náskok o desať ďalších gólov. Teraz viedli 130:10 a hralo sa čoraz surovejšie.
Keď Mulletová znova vyrazila smerom k bulharskému bránkovisku, pevne zvierajúc prehadzovačku pod pazuchou, bulharský strážca Zograv vyletel oproti nej. To, čo sa udialo v nasledujúcej chvíli, sa odohralo tak rýchlo, že to Harry vôbec nepostrehol, no z pobúrenej reakcie írskych fanúšikov a dlhého prenikavého hvizdu Mustafovej píšťalky usúdil, že to bol faul.
„A Mustafa napomína bulharského strážcu za nedovolenú hru lakťami!“ informoval Bagman pobúrené publikum. „A – áno, Írsko ide na penaltu!“
Leprechauni, ktorí po faule na Mulletovú rozhorčene vyleteli do vzduchu ako mračno trblietavých sršňov, sa teraz zhŕkli dohromady a vytvorili slová „HA HA HA!“ Víly na opačnej strane ihriska boli v okamihu na nohách, nahnevane pohadzovali vlasmi a opäť sa pustili do tanca.
Všetci weasleyovskí chlapci aj s Harrym si okamžite vopchali prsty do uší, ale Hermiona, ktorá sa s tým neobťažovala, vzápätí drgala Harryho. Ten sa k nej obrátil a netrpezlivo si vytiahol prsty z uší. „Pozri sa na rozhodcu!“ chichúňala sa. Harry pozrel dolu na trávnik. Hasan Mustafa pristál rovno pred tancujúcou vílou a správal sa nanajvýš čudne. Napínal svaly a vzrušene si uhládzal fúzy.
„Ale toto hádam nie!“ zvolal Ludo Bagman, no v jeho hlase bolo cítiť pobavenie. „Preplieskajte niekto rozhodcu!“
Do stredu ihriska sa so zapchatými ušami prirútil čaromedik a neľútostne kopol Mustafu do holene. Mustafa sa okamžite spamätal. Harry, ktorý ho pozoroval cez všehľad, videl, že sa zatváril veľmi zahanbene, rozkričal sa na víly, ktoré hneď prestali tancovať a tvárili sa pobúrené.
„A pokiaľ sa nemýlim, Mustafa sa pokúša vylúčiť z ihriska maskotov bulharského tímu!“ ozval sa Bagmanov hlas. „To je niečo nevídané... Toto nedopadne dobre...“
A tak aj bolo: bulharskí odrážači Volkov a Vulchanov pristáli po bokoch Mustafu, začali sa s ním zúrivo dohadovať a ukazovali na leprechaunov, ktorí reagovali škodoradostným nápisom „HI HI HI!“ Bulhari však Mustafu nepresvedčili; ten zapichol prst do vzduchu, čím im dal jasne najavo, aby vyleteli, a keď odmietli, dvakrát krátko odpískal.
„Dve penalty pre Írsko!“ zahučal Bagman a bulharskí diváci nahnevane protestovali. „Volkov s Vulchanovom mali veru radšej nasadnúť na metly... áno... už idú... prehadzovačku má Troy...“
Hra naberala na brutalite. Odrážači na oboch stranách nemali zľutovania: zvlášť Volkovovi s Volchanovom bolo zjavne úplne jedno, či svojimi pálkami zasiahli dorážačku alebo hráča, keď nimi švihali vo vzduchu hlava-nehlava. Dimitrov vyštartoval proti Moranovej, ktorá mala prehadzovačku, a len-len že ju nezhodil z metly.
„Faul!“ zahučali írski fanúšikovia zborovo a postupne vstávali, čím sa vytvorila zelená vlna.
„Faul!“ ozýval sa mohutný začarovaný hlas Luda Bagmana. „Dimitrov atakoval Moranovú – zámerne do nej vletel – to by mala byť ďalšia penalta – áno, práve zaznel hvizd píšťalky!“
Leprechauni sa opäť vzniesli do vzduchu a tentoraz vytvorili obrovskú ruku, ktorá vílam na opačnom konci ihriska ukazovala neslušné gesto. Vzápätí sa víly prestali ovládať. Namiesto toho, aby tancovali, vystrelili do stredu ihriska a začali na leprechaunov hádzať plné hrste ohňa. Harry ich pri tom pozoroval cez všehľad a uvedomil si, že už ani zďaleka nie sú také nádherné. Naopak, tváre sa im zmenili na vtáčie hlavy s ostrými nebezpečnými zobákmi a z pliec im vyrašili dlhé, šupinaté krídla.
„A pre toto, chlapci,“ prehlušil výkrik pána Weasleyho hučiaci dav pod nimi, „sa nikdy nenechajte obalamutiť krásnym zovňajškom!“