„Viem, že Sirius je tu,“ trval na svojom Harry, hoci panika mu zvierala hruď a mal pocit, že nemôže normálne dýchať. „Viem, že ho máte!“
Ďalší smrťožrúti sa rozosmiali, ale žena sa smiala najhlasnejšie.
„Je načase, aby si sa naučil, že je rozdiel medzi životom a snami, Potter,“ poúčal ho Malfoy. „Tak daj mi to proroctvo, lebo prídu na rad prútiky.“
„Tak teda do toho,“ vyzval ho Harry a zdvihol prútik do výšky hrude. Zároveň sa zdvihlo aj päť prútikov vedľa neho. Uzol v Harryho žalúdku sa stiahol. Ak tu Sirius nie je, priviedol svojich priateľov na smrť bez príčiny…
No smrťožrúti nezaútočili.
„Podaj mi to proroctvo a nikomu nemusíme ublížiť,“ naliehal Malfoy chladne.
Teraz sa zasmial Harry.
„Áno, jasné! Dám vám toto… hovoríte, že je to proroctvo? A vy nás len tak pustíte domov, však?“
Ledva tie slová vyšli z jeho úst, smrťožrútka zaškriekala: „Accio, pror…“
Harry bol na ňu pripravený a vykríkoclass="underline" „Protego!“ prv, než ona dokončila zariekadlo, a hoci sa mu sklená guľa skĺzla až ku končekom prstov, podarilo sa mu ju udržať.
„Och, on sa vie hrať, maličký,“ ironizovala a cez štrbinu v kukle sa blýskali jej šialené oči. „Tak teda dobre…“
„POVEDAL SOM TI, NIE!“ zreval na ženu Lucius Malfoy. „Ak to rozbiješ…!“
Harrymu mozog pracoval na plné obrátky. Smrťožrúti chceli túto zaprášenú sklenú guľu. On o ňu nemal záujem, chcel len to, aby sa všetci odtiaľto dostali živí, aby nikto z jeho priateľov nedoplatil na jeho hlúposť…
Žena podišla bližšie, vystúpila z hlúčika svojich druhov a zložila si kuklu. V Azkabane sa tvár Bellatrix Lestrangeovej prepadla, bola vyziabnutá a pripomínala lebku, ale ožila horúčkovitou fanatickou žiarou.
„Máme ťa presvedčiť inak?“ zvolala a hruď sa jej rýchlo dvíhala a klesala. „Tak dobre – vezmi tú najmenšiu,“ prikázala smrťožrútovi vedľa seba. „Nech sa pozerá, ako budeme mučiť toto dievčatko. Ja to urobím.“
Harry cítil, ako sa ostatní zomkli okolo Ginny, ustúpil o krok nabok, aby bol rovno pred ňou, a proroctvo si tisol na prsia.
„Budete musieť rozbiť toto, ak chcete zaútočiť na niektorého z nás,“ povedal Bellatrix. „Myslím, že váš šéf by nebol veľmi spokojný, keby ste sa vrátili bez toho, však?“
Nepohla sa, iba naňho hľadela a končekom jazyka si navlhčila per y.
„O akom proroctve to vlastne hovoríme?“ spýtal sa Harry.
Nevedel, čo urobiť, tak len hovoril. Neville si k nemu pritlačil ruku a cítil, že sa trasie. Na krku cítil zrýchlený dych niekoho iného. Dúfal, že všetci úporné vymýšľajú spôsoby, ako sa odtiaľto dostať, lebo on mal mozog prázdny.
„Aké je to proroctvo?“ zopakovala Bellatrix a úškrn z jej tváre zmizol. „Ty žartuješ, Harry Potter.“
„Nie, nežartujem,“ povedal Harry a oči mu preskakovali z jedného smrťožrúta na druhého, hľadali slabé ohnivko, priestor, ktorým by unikli. „Ako to, že ho Voldemort chce?“
Niekoľko smrťožrútov potichu zasyčalo.
„Ty sa opovažuješ vysloviť jeho meno?“ zašepkala Bellatrix.
„Áno,“ odvetil Harry a pevne držal sklenú guľu, lebo očakával ďalší pokus dostať ju od neho čarami. „Áno, pre mňa nie je problém vysloviť Vol…“
„Zavri si ústa!“ zaškriekala Bellatrix. „Opovažuješ sa vysloviť jeho meno svojimi nehodnými perami, opovažuješ sa pošpiniť ho svojím napoly humusáckym jazykom, opovažuješ…“
„Viete, že ani on nie je čistokrvný?“ ľahkovážne povedal Harry. Hermiona mu pri uchu ticho zastonala. „Voldemort? Áno, jeho matka bola čarodejnica, ale tatko mukel – alebo vám vykladal, že je čistokrvný?“
„NEHÝB…“
„NIE!“
Z konca prútika Bellatrix Lestrangeovej vyletel záblesk červeného svetla, ale Malfoy ho odklonil, vďaka čomu jej zaklínadlo zasiahlo policu asi pol metra vľavo od Harryho a niekoľko sklených gúľ sa tam rozbilo.
Z úlomkov rozbitého skla na zemi vystúpili dve postavy, perlovobiele ako duchovia, vznášali sa ako dym a každá začala hovoriť – ich hlasy sa prekrikovali, takže cez Malfoyove a Bellatrixine výkriky bolo počuť iba útržky ich slov.
„… za slnovratu príde nový…“ vravela postava starého bradatého muža.
„NEÚTOČ! POTREBUJEME TO PROROCTVO!“
„On sa opovážil… opovažuje sa,“ nezrozumiteľne škriekala Bellatrix, „stojí si tam… špinavý polomukel…“
„POČKAJ, KÝM NEBUDEME MAŤ PROROCTVO!“ reval Malfoy.
„… a nikto nepríde potom…“ hovorila postava mladej ženy.
Nato sa postavy z rozbitých gúľ rozplynuli vo vzduchu. Z nich, ani ich niekdajších domovov nezostalo nič, len úlomky skla na zemi. Vnukli však Harrymu nápad. Problémom bolo, ako s ním oboznámiť ostatných.
„Nepovedali ste mi, čo je také výnimočné na tomto proroctve. Mám vám ho odovzdať,“ hovoril a hral o čas. Pomaly pritom posúval nohu, aby nahmatal nohu niekoho iného.
„Nezahrávaj sa s nami, Potter,“ varoval ho Malfoy.
„Ja sa nezahrávam,“ povedal Harry, ale iba spolovice vnímal rozhovor, druhou polovicou mysle sa sústreďoval na nohu. Potom našiel čiesi prsty a pritlačil ich. Prudký nádych za ním mu prezradil, že to bola Hermiona.
„Čo je?“ zašepkala.
„Dumbledore ti nikdy nepovedal, že dôvod, prečo nosíš tú jazvu, sa skrýva v útrobách Oddelenia záhad?“ zaškeril sa Malfoy.
„Ja… čo?“ Harry na okamih celkom zabudol na svoj plán.
„Čo je?“ naliehavejšie zašepkala Hermiona za ním.
„Je to možné?“ pokračoval Malfoy a zdalo sa, že ho to škodoradostne potešilo. Niektorí smrťožrúti sa znova zasmiali a krytý ich smiechom Harry zasyčal Hermione, čo najmenej pritom pohybujúc perami: „Rozbite police…“
„Dumbledore ti to nikdy nepovedal?“ zopakoval Malfoy. „Tak tým sa vysvetľuje, prečo si neprišiel skôr, Potter, Temný pán sa tomu čudoval…“
„… keď poviem teraz…“
„… nepribehol si už po prvých snoch, keď ti ukázal miesto, kde je skryté. Myslel si, že prirodzená zvedavosť ťa vyláka, aby si si vypočul presné znenie…“
„Naozaj?“ Harry za sebou skôr cítil, než počul, ako Hermiona odovzdáva odkaz ostatným, a usiloval sa r o z p r á v a ť ďalej, aby odpútal smrťožrútov. „Takže chcel, aby som prišiel a vzal si ho? Prečo?“
„Prečo?“ Malfoyov hlas znel neuveriteľne natešene. „Lebo jediní ľudia, čo si môžu proroctvo vziať z Oddelenia záhad, Potter, sú tí, o ktorých to proroctvo je, ako Temný pán zistil, keď sa pokúšal získať ho krádežou prostredníctvom iných.“
„A prečo chcel ukradnúť proroctvo o mne?“
„O vás oboch, Potter, o vás oboch… Nikdy si nerozmýšľal, prečo sa ťa Temný pán ako dieťa pokúsil zabiť?“
Harry hľadel cez štrbinu, v ktorej sa ligotali Malfoyove sivé oči. Bolo toto proroctvo dôvodom, prečo zahynuli Harryho rodičia, dôvodom, prečo má jazvu v tvare blesku? Naozaj drží odpoveď na to všetko vo svojej ruke?
„Niekto vyslovil proroctvo o Voldemortovi a o mne?“ spýtal sa potichu, hľadiac na Luciusa Malfoya, a pevnejšie v prstoch zovrel sklenú guľu. Bola sotva väčšia než zlatá strela a stále drsná od prachu. „A on ma donútil prísť a zobrať ho preňho? Prečo si ho nevzal sám?“
„Sám?“ zaškriekala Bellatrix a šialene sa zasmiala. „Aby Temný pán prišiel na Ministerstvo mágie, kde tak milo ignorujú jeho návrat? Žeby sa Temný pán odhalil aurorom, keď práve teraz mrhajú svoj čas na môjho drahého bratanca?“
„Takže vás nechal, aby ste tú špinavú prácu zaňho urobili vy, však? Tak ako keď sa pokúšal donútiť Sturgisa, aby ho ukradol… a Boda?“