Na polceste sa však otočili doľava a skočili do malej, tmavej zapratanej pracovne a zatresli za sebou dvere, lebo Harry zbadal, že cez čiernu predsieň k nim bežia dvaja ďalší smrťožrúti.
„Collo…“ začala Hermiona, ale kým stihla dokončiť zaklínadlo, dvere sa prudko otvorili a vtrhli dnu dvaja smrťožrúti.
Víťazoslávne obaja vykríkli:
„IMPEDIMENTA!
Harryho, Hermionu a Nevilla to zrazilo z nôh a sotilo dozadu, Neville preletel ponad stôl a zmizol z dohľadu, Hermiona vrazila do knižnice a okamžite ju zasypával vodopád ťažkých kníh a Harry zozadu narazil hlavou do kamennej steny, pred očami sa mu zaiskrilo a na okamih bol omráčený, zmätený a neschopný reagovať.
„MÁME HO!“ zakričal smrťožrút najbližšie pri Harrym. „V PRACOVNI PRI…“
„Silencio!“ vykríkla Hermiona a mužov hlas stíchol. Cez dieru v kukle bolo vidieť, že otvára ústa, ale nevychádzal z nich nijaký zvuk. Jeho druh ho odsotil nabok.
„Petrificus totalus!“ zakričal Harry, keď druhý smrťožrút zdvihol prútik. Ruky a nohy sa mu vystreli a pritisli k telu, akoby stál v pozore, a spadol doluznak na koberček pri Harryho nohách, meravý ako doska.
„Výborne, Ha…“
Ale smrťožrút, ktorého Hermiona práve pripravila o hlas, náhle švihol prútikom a Hermione po hrudi preletel fialový plamienok. Potichu prekvapene zjojkla, zrútila sa na zem a zostala nehybne ležať.
„HERMIONA!“
Harry klesol na kolená vedľa nej a Neville sa k nej rýchlo priplazil spod stola, držiac pred sebou prútik, Smrťožrút sa však nohou silno zahnal smerom k Nevillovej hlave, zlomil mu pritom prútik na dve polovice a zasiahol tvár. Neville zavyl od bolesti a stiahol sa, držiac si ústa a nos. Harry sa so vztýčeným prútikom otočil a videl, že smrťožrút si strhol masku a mieri prútikom naňho. Spoznal pretiahnutú, bledú, vykrivenú tvár z Denného Proroka: čarodejník Antonín Dolohov, vrah Prewettovcov.
Dolohov sa uškrnul. Voľnou rukou ukázal na proroctvo, ktoré Harry stále držal v ruke, potom na seba a na Hermionu. Hoci nerozprával, nemohol sa vyjadriť jasnejšie. Daj mi proroctvo, lebo dopadneš rovnako ako ona…
„Ako keby ste nás nezabili aj tak, len čo vám ho odovzdám!“ povedal Harry.
Panika mu bránila rozmýšľať normálne, jednou rukou držal Hermionu za ešte teplé plece, a predsa sa neodvažoval pozrieť na ňu poriadne. Len nech nie je mŕtva, len nech nie je mŕtva, bola by to moja vina, ak je mŕtva…
„Bob, čo chceš, Harry,“ zúrivo naňho volal Neville spod stola, zložil si ruky z tváre a bolo vidieť, že má určite zlomený nos a na ústa a po brade mu stekala krv, „led bu ho dedávaj!“
Za dverami sa ozval buchot a Dolohov sa obzrel – vo dverách sa zjavil smrťožrút s bábätkovskou tvárou, jeho hlava plakala a veľkými päsťami sa nekontrolovateľne rozháňal po všetkom okolo seba. Harry využil príležitosť.
„PETRIFICUS TOTALUS!“
Zaklínadlo zasiahlo Dolohova prv, než ho stihol odvrátiť, a spadol na svojho druha, obaja boli tuhí ako dosky a neschopní pohybu.
„Hermiona,“ okamžite sa jej prihovoril Harry a triasol ňou, keď smrťožrút s bábätkovskou hlavou zase odišiel. „Hermiona, preber sa…“
„Čo jej urobil?“ spýtal sa Neville, vyliezol spod stola, kľakol si k nej z druhej strany a z opúchajúceho nosa mu cícerkom tiekla krv.
„Neviem…“
Neville chytil Hermionu za zápästie.
„Bá pulz, Harry, určite.“
Harrymu tak veľmi odľahlo, že na okamih sa mu zatočila hlava.
„Žije?“
„Byslíb, že ádo.“
Chvíľu bolo ticho a Harry načúval, ale počul iba fňukanie a tackavé kroky smrťožrúta s detskou hlavou v susednej miestnosti.
„Neville, nie sme ďaleko od východu,“ šepkal Harry, „sme hneď vedľa tej kruhovej miestnosti… keby sme sa dostali cez ňu a našli správne dvere, kým prídu ďalší smrťožrúti, určite sa ti podarí dostať Hermionu po chodbe k výťahu… niekoho by si našiel, urobil poplach…“
„A ty čo budeš robiť?“ Neville si rukávom utieral krvácajúci nos a mračil sa na Harryho.
„Musím nájsť ostatných,“ povedal Harry.
„Ja ich pôjdeb pohľadať s tebou,“ rozhodne vyhlásil Neville.
„Ale Hermiona…“
„Vezbebe ju so sebou. Ja ju podesieb… ty vieš lepšie bojovať dež ja…“
Vstal, chytil Hermionu za rameno a mračil sa na Harryho, ktorý váhal, potom ju však chytil za druhé a pomohol vyložiť jej ochabnuté telo Nevillovi na plecia.
„Počkaj,“ Harry zdvihol zo zeme Hermionin prútik a strčil ho Nevillovi do ruky, „radšej si ho vezmi.“
Keď šli k dverám, Neville odkopol úlomky svojho prútika nabok.
„Stará baba ba zabije,“ huhňal Neville a pritom mu z nosa vystrekla krv, „to bol starý prútik bôjho otca.“
Harry vykukol poza dvere a opatrne sa rozhliadal. Smrťožrút s detskou hlavou vrieskal a do všetkého búchal, prevracal stojace hodiny a stoly, uplakaný a zmätený, z a t i a ľ čo zasklená skrinka -Harry sa dovtípil, že je plná časovratov – stále padala, rozbíjala sa a znova opravená vyskakovala naspäť na stenu.
„Nevšimne si nás,“ zašepkal. „Poďme… drž sa za mnou…“
Vykrádali sa z pracovne naspäť k dverám do čiernej haly, ktorá sa teraz zdala celkom prázdna. Prešli niekoľko krokov, Neville sa pod Hermioninou váhou trochu tackal, dvere izby času sa za nimi zabuchli a miestnosť za znova začala krútiť. Zdalo sa, že nedávny náraz do hlavy Harrymu narušil cit pre rovnováhu, prižmúril oči, trochu sa zakolísal, až kým sa steny neprestali pohybovať. Skľúčene zistil, že Hermionine kríže zo dverí zmizli.
„Čo myslíš, kadi…“
No prv než sa stihli rozhodnúť, dvere vpravo sa otvorili a vypadli z nich traja ľudia.
„Ron!“ zaškrekotal Harry a ozlomkrky sa vrhol k nim. „Ginny… ste ce…?“
„Harry,“ Ron sa slabo chichotal, vrhol sa k nemu, chytil ho vpredu za habit a hľadel naňho nesústredeným pohľadom, „tu si… ha-ha-ha… vyzeráš smiešne, Harry… celý si ošklbaný…“
Ron mal tvár celkom bielu a z kútika úst mu vytekalo niečo čierne. Vzápätí sa mu podlomili kolená, ale stále držal Harryho za habit, a tak ho stiahol do predklonu.
„Ginny?“ s obavami sa spýtal Harry. „Čo sa stalo?“
No Ginny pokrútila hlavou, skĺzla sa popri stene a sadla si, dychčala a držala sa za členok.
„Myslím, že má zlomený členok, počula som niečo puknúť,“ šepkala Luna, ktorá sa skláňala nad ňu, a zdalo sa, že jej nič nie je. „Štyria z nich nás zahnali do miestnosti plnej planét. Je to veľmi čudné miesto, chvíľami sme sa iba vznášali v tme…“
„Harry, my sme videli Urán celkom zblízka!“ povedal Ron a stále sa ticho chichotal. „Rozumieš, Harry? Videli sme Urán… ha-ha-ha…“
Ronovi sa v kútiku úst urobila krvavá bublina a praskla.
„… no a jeden chytil Ginny za nohu, ja som použila odstraňovacie zaklínadlo a vmietla som mu Pluto do tváre, ale…“
Luna beznádejne ukázala na Ginny, ktorá dýchala veľmi plytko a oči mala zavreté.
„A čo Ron?“ spýtal sa Harry s obavami, lebo jeho priateľ sa neprestával chichotať, stále zakvačený vpredu o Harryho habit.
„Neviem, čím ho zasiahli,“ smutne povedala Luna, „ale zostal akýsi čudný, ledva som ho donútila, aby išiel s nami.“
„Harry,“ Ron si pritiahol k ústam Harryho ucho a stále sa chichotajúc hovoriclass="underline" „Vieš, kto je toto dievča, Harry? Je to Šaluna… Šaluna Lovegoodová… ha-ha-ha…“
„Musíme sa odtiaľto dostať,“ rozhodne povedal Harry. „Luna, môžeš pomôcť Ginny?“