Odvrátil sa od strýka Vernona k Harrymu.
„Tak, Potter… zavolaj, keď nás budeš potrebovať. Ak sa tri dni neozveš, niekoho pošleme…“
Teta Petunia žalostne zafňukala. Bolo celkom jasné, že si predstavila, čo by povedali susedia, keby videli na jej záhradnom chodníku takýchto ľudí.
„Tak teda maj sa, Potter,“ lúčil sa Moody a na chvíľu hrčovitou rukou chytil Harryho za plece.
„Dávaj si pozor, Harry,“ potichu mu prikazoval Lupin, „a zostaň s nami v spojení.“
„Harry, vezmeme ťa odtiaľ, len čo budeme môcť,“ zašepkala pani Weasleyová a znova ho objímala.
„Čoskoro sa uvidíme, kamoško,“ nervózne sľúbil Ron a potriasal Harrymu rukou.
„Naozaj onedlho, Harry,“ vážne povedala Hermiona. „Sľubujeme.“
Harry prikývol. Akosi nemohol nájsť slová, aby vyjadril, čo to preňho znamená, keď ich tam všetkých vidí vedľa seba. Len sa usmial, na rozlúčku zdvihol ruku, otočil sa a vychádzal zo stanice k slnkom zaliatej ulici a strýko Vernon, teta Petunia a Dudley sa ponáhľali za ním.