„Obed,“ ohlásila pani Weasleyová.
Držala prútik vysoko pred sebou a na jeho končeku udržiavala obrovský podnos plný obložených chlebíčkov a koláčov. Tvár mala celú červenú a bolo vidieť, že je nahnevaná. Všetci zamierili k nej, lebo už boli hladní, iba Harry zostal pri Siriusovi, ktorý sa naklonil ku gobelínu.
„Už roky som si ho neprezeral. Tuto je Phineas Nigellus… môj pra-prastarý otec, vidíš?… najmenej obľúbený riaditeľ, akého Rokfort kedy mal… a Araminta Mehflua… sesternica mojej matky… pokúšala sa na ministerstve presadiť legalizáciu lovu muklov… a drahá teta Elladora… to ona založila rodinnú tradíciu, podľa ktorej domácim škriatkom odseknú hlavu, keď už sú pristarí a neunesú podnos s čajom… samozrejme, vždy keď z našej rodiny vzišiel niekto aspoň trochu slušný, vydedili ho. Vidím, že ani Tonksová tu nie je. Možno preto od nej Kreacher neprijíma rozkazy -mal by urobiť všetko, o čo ho člen rodiny požiada…“
„Vy ste s Tonksovou príbuzní?“ prekvapene sa ho spýtal Harry.
„Áno, jej mama Andromeda bola moja obľúbená sesternica,“ vysvetlil Sirius a pozorne si prezeral gobelín. „Nie, ani Andromeda tu nie je, pozri…“
Ukázal na ďalšie vypálené miesto medzi dvoma menami -Bellatrix a Narcissa.
„Andromedine sestry sú tu stále, lebo uzavreli skvelé manželstvá s čistokrvnými čarodejníkmi, ale Andromeda sa vydala za čarodejníka z muklovskej rodiny, za Teda Tonksa,“
Sirius napodobnil zvuk, ako keď škvrčí spálenina, a trpko zasmial. Harry sa však nesmial – venoval sa menám vpravo od vypáleného miesta, kde bývalo Andromedino meno. Dvojitá čiara vyšívaná zlatou niťou spájala Narcissu Blackovú s Luciusom Malfoyom a jediná zlatá zvislá čiara od ich mien viedla k menu Draco.
„Takže ty si spríbuznený s Malfoyovcami!“
„Čistokrvné rodiny sú navzájom pospájané. Ak dovolíš svojim deťom, aby sa zosobášili iba s čistokrvnými, tvoj výber je veľmi obmedzený; je nás už málo. Molly a ja sme sesternica a bratanec vďaka sobášu a Artur je niečo ako bratanec z druhého kolena. Ale zbytočne by si ich tu hľadal – ak je nejaká rodina s mnohými zradcami krvi, tak sú to Weasleyovci.“
No Harry teraz hľadel na meno vľavo od Andromedinho vypáleného miesta – Bellatrix Blacková, ktoré bolo dvojitou čiarou spojené s Rodolphusom Lestrangeom.
„Lestrange…“ nahlas čítal. To meno v ňom prebudilo akúsi spomienku, odniekiaľ ho poznal, lenže v tej chvíli si nemohol spomenúť, hoci v ňom vyvolávalo nepríjemné mrazivé šteklenie v žalúdku.
„Sú v Azkabane,“ stručne oznámil Sirius.
Harry naňho zvedavo pozrel.
„Bellatrix a jej manžel Rodolphus prišli s mladým Bartym Crouchom,“ dodal Sirius rovnako drsne. „Bol s nimi aj Rodolphusov brat Rabastan.“
Vtedy si Harry spomenul. Videl Bellatrix Lestrangeovú v Dumbledorovej mysľomise, v tom zvláštnom zariadení, kam sa dali odkladať spomienky a myšlienky. Bola to vysoká tmavovlasá žena s ovisnutými viečkami, ktorá pri procese vyhlásila, že naďalej zostáva verná lordovi Voldemortovi, je hrdá na to, že sa ho pokúsila hľadať po jeho páde, a presvedčená, že ju jedného dňa odmení za vernosť.
„Nikdy si nepovedal, že to bola tvoja…“
„Záleží na tom, že je to moja sesternica?“ bránil sa Sirius „Pokiaľ ide o mňa, nie sú mi rodina. Ona rozhodne nie. Nevidel som ju odvtedy, ako som mal toľko rokov čo ty, ak nepočítam tú chvíľu, keď prišla do Azkabanu. Myslíš si, že som hrdý na takých príbuzných, ako je ona?“
„Prepáč,“ rýchlo sa ospravedlňoval Harry. „Nemyslel som… iba ma to prekvapilo…“
„Na tom nezáleží, neospravedlňuj sa,“ zamumlal Sirius. Odvrátil sa od gobelínu s rukami hlboko vo vreckách. „Neteší ma, že som sa sem vrátil,“ priznal sa a hľadel na druhú stranu salónu. „Nikdy by som si nebol pomyslel, že zostanem trčať v tomto dome.“
Harry ho úplne chápal. Vedel, ako by sa cítil on, keby bol dospelý a myslel by si, že má navždy od toho domu pokoj, a potom by sa musel vrátiť a žiť na Privátnej ceste číslo štyri.
„Samozrejme, ako hlavný stan je ideálny,“ pripustil Sirius. „Keď tu žil môj otec, urobil všetky bezpečnostné opatrenia známe v čarodejníckom svete. Je nezmapovateľný, takže muklovia sa sem nikdy nemohli dostať – ako keby niekedy chceli – a teraz pridal svoju ochranu aj Dumbledore, takže sotva by sa našiel bezpečnejší dom. Vieš, Dumbledore je strážca tajomstva rádu, takže nikto nemôže hlavný stan nájsť, pokiaľ mu on osobne nepovie, kde je – ten lístok, čo ti Moody včera v noci ukázal, bol od Dumbledora…“ Sirius sa krátko štekavo zasmial. „Keby moji rodičia videli, na čo sa teraz ich dom využíva… no z portrétu mojej matky si si mohol urobiť predstavu.“
Na chvíľku sa zamračil, potom si vzdychol.
„Rád by som aspoň príležitostne vyšiel von a robil niečo užitočné. Pýtal som sa Dumbledora, či ťa nemôžem odprevadiť na vypočúvanie – samozrejme ako Smrkáč – aby som ťa morálne podporil, čo myslíš?“
Harry mal pocit, akoby mu žalúdok spadol až pod ten zaprášený koberec. Od včerajšej večere na výsluch ani nepomyslel, v tom vzrušení, že je zase medzi svojimi najmilšími a od toľkých noviniek mu to celkom vyletelo z hlavy. Pri Siriusových slovách ho zase zaplavila zdrvujúca hrôza. Hľadel na Hermionu a Weasleyovcov, ako sa napchávajú chlebíčkami, a predstavil si, čo by asi cítil, keby sa vrátili do Rokfortu bez neho.
„Neboj sa,“ upokojoval ho Sirius. Harry pozrel naňho a uvedomil si, že z neho nespúšťa oči. „Som si istý, že ťa oslobodia, určite je niečo v medzinárodnom zákone o utajení o tom, že sa čary môžu použiť v ohrození života.“
„No ak ma predsa len vylúčia,“ povedal Harry potichu, „môžem sa vrátiť sem a bývať tu s tebou?“
Sirius sa smutne usmial.
„Uvidíme.“
„Nemal by som z toho výsluchu taký nepríjemný pocit, keby som vedel, že sa nemusím vrátiť k Dursleyovcom,“ naliehal naňho Harry.
„Musia byť skutočne zlí, ak uprednostňuješ tento dom,“ zachmúrene poznamenal Sirius.
„Vy dvaja, ponáhľajte sa, lebo vám nič nezostane,“ zavolala na nich pani Weasleyová.
Sirius si znova sťažka vzdychol, zachmúrene pozrel na gobelín a obaja sa pripojili k ostatným.
Popoludní sa Harry pri vyprázdňovaní zasklených skriniek usiloval zo všetkých síl nemyslieť na vypočúvanie. Našťastie to bola práca, ktorá vyžadovala sústredenie, pretože mnohé predmety len neochotne opúšťali zaprášené police. Siriusa uhryzla škatuľka na šnupavý tabak a vzápätí sa mu na ruke vytvoril nepekný kôrovitý povlak, akoby mal na nej tvrdú hnedú rukavicu.
„To nič,“ so záujmom si prezrel ruku a potom po nej poklopkal prútikom, aby vrátil pokožku do pôvodného stavu „musí v tom byť prášok z muchotrávky.“
Odhodil škatuľku do vreca na odpadky a Harry videl, ako si George neskôr opatrne obalil ruku handrou a potajomky si šuchol škatuľku do vrecka už plného černožienok.
Našli strieborný nástroj odpudivého vzhľadu pripomínajúci pinzetu s viacerými ramenami. Rozbehol sa Harrymu po ruke ako nejaký pavúk, a keď ho chytil, pokúsil sa mu precviknúť kožu. Sirius ho schmatol a tresol ťažkou knihou s názvom Urodzenosť od prírody: čarodejnícka genealógia. Objavili aj hudobnú skrinku, a keď ju natiahli, vydávala trochu podozrivý zvonivý zvuk a zrazu všetci zistili, že sú čudne slabí a ospanliví, až kým Ginny nezišlo na um skrinku zabuchnúť; ďalej ťažký medailón, ktorý nikto nevedel otvoriť, niekoľko starodávnych pečatí a v zaprášenej škatuľke Merlinov rad prvej triedy, ktorý dostal Siriusov starý otec za „služby ministerstvu.“