„Takže… Dumbledore… ma dal… sledovať?“ dychčal Harry.
„Samozrejme,“ podráždene odvrkla pani Figgová. „Čakal si, že ťa nechá len tak sa potulovať samého po tom, čo sa stalo v júni? Dobrý bože, chlapče, a mne povedali, že si inteligentný – choď dnu a zostaň tam,“ prikázala mu, keď prišli k domu číslo štyri. „Predpokladám, že sa s tebou onedlho niekto spojí.“
„Vy čo urobíte?“ spýtal sa Harry rýchlo.
„Idem rovno domov,“ odvetila pani Figgová, obzerajúc sa po tmavej ulici a zachvela sa. „Musím počkať na ďalšie pokyny. Len zostaň v dome. Dobrú noc.“
„Počkajte, nechoďte ešte! Chcem vedieť…“
No pani Figgová sa už cupitavo rozbehla, papuče jej pritom plieskali o chodník a sieťovka hrkotala.
„Počkajte!“ kričal za ňou Harry. Mal milión otázok pre každého, kto bol v spojení s Dumbledorom, ale pani Figgovú vzápätí pohltila tma. Zamračený Harry si napravil Dudleyho na pleci a pomaly, namáhavo kráčal po záhradnom chodníčku k domu číslo štyri.
V predsieni sa svietilo. Harry si zastrčil prútik za opasok džínsov, zazvonil a hľadel, ako sa silueta tety Petunie zväčšuje, neprirodzene skreslená vlnitým sklom vo vchodových dverách.
„Didinko! Už bol najvyšší čas. Už som si myslela… že… Didinko, čo sa stalo?“
Harry pozrel kútikom oka na Dudleyho a práve včas uhol spod jeho ramena. Dudley sa zatackal na mieste, zelený v tvári… potom otvoril ústa a ovracal celú rohožku.
„DIDINKO! Didinko, čo sa ti stalo? Vernon? VERNON!“
Harryho strýko pridupotal z obývačky, mrožie fúzy mu odstávali na všetky strany ako vždy, keď bol rozčúlený. Ponáhľal sa pomôcť tete Petunii previesť otraseného Dudleyho cez prah, pričom sa usiloval vyhnúť zvratkom.
„Je mu zle, Vernon!“
„Čo sa stalo, synak? Čo je? Dala ti pani Polkissová na olovrant niečo nezvyčajné?“
„Prečo si celý špinavý, miláčik? Ležal si na zemi?“
„Hádam ťa len neprepadli chuligáni?“
Teta Petunia vykríkla.
„Zavolaj na políciu, Vernon. Zavolaj políciu! Didinko, miláčik, povedz niečo mamičke! Čo ti urobili?“
Zdalo sa, že v tej panike zabudli na Harryho, a to sa mu hodilo. Podarilo sa mu vkĺznuť dnu tesne predtým, než strýko Vernon zabuchol dvere, a kým sa Dursleyovci s hrmotom potkýnali do kuchyne, Harry opatrne a potichu zamieril ku schodom.
„Kto ti to urobil, synak? Povedz nám mená. My ich dostaneme, neboj sa.“
„Psst! Chce niečo povedať, Vernon! Čo je, Didinko? Povedz mamičke.“
Harry už mal nohu na spodnom schode, keď sa Dudleymu vrátila reč.
„On.“
Harry zmeravel s nohou na schode, zvraštil tvár a chystal sa na výbuch.
„CHLAPČE! POĎ SEM!“
S pocitom hrôzy, ale zároveň nahnevane Harry pomaly zložil nohu zo schodu a otočil sa, aby nasledoval Dursleyovcov.
Dokonale čistá kuchyňa sa po tej tme vonku neprirodzene leskla. Teta Petunia viedla Dudleyho k stoličke, ešte stále bol celkom zelený a spotený. Strýko Vernon stál pred drezom a maličkými prižmúrenými očami zazeral na Harryho.
„Čo si urobil môjmu synovi?“ mračil sa výhražne.
„Nič,“ odvetil Harry, hoci veľmi dobre vedel, že strýko Vernon mu neuverí.
„Čo ti urobil, Didinko?“ trasúcim sa hlasom sa pýtala teta Petunia a utierala zvratky z Dudleyho koženej bundy. „Bolo to… bolo to veď-vieš-čo, miláčik? Použil… použil tú vec?“
Dudley pomaly, trasľavo prikývol.
„To nie je pravda!“ prudko sa ohradil Harry, keď teta Petunia zakvílila a strýko Vernon zdvihol päste. „Nič som mu neurobil, to som nebol ja, to bol…“
No presne v tej chvíli cez kuchynské okno vletela sova pálená. Tesne minula hlavu strýka Vernona, preletela cez kuchyňu a pustila k Harryho nohám veľký pergamen, ktorý niesla v zobáku, elegantne sa obrátila, končekmi krídel sa obtrela o vrch chladničky a potom vyletela von a cez záhradu zmizla.
„SOVY!“ zreval strýko Vernon a dobre známa žila na spánku mu nahnevane pulzovala, keď zatresol okno. „ZASE SOVY! UŽ NECHCEM V DOME ŽIADNE SOVY!“
No Harry už otváral obálku a vytiahol z nej list. Srdce mu tĺklo až kdesi v krku.
Vážený pán Potter,
boli sme informovaní, že ste dvadsaťtri minút po deviatej hodine dnes večer v oblasti obývanej muklami a v prítomnosti mukla použili kúzlo Patronus.
Pre toto vážne porušenie Nariadenia obmedzujúceho čary mladistvých ste vylúčený z Rokfortskej strednej čarodejníckej školy. Onedlho Vás v mieste Vášho bydliska navštívia zástupcovia ministerstva, aby zničili Váš prútik.
Pretože ste už v minulosti dostali oficiálne varovanie za predchádzajúci prečin podľa paragrafu 13 Zákona o utajení Medzinárodnej čarodejníckej konfederácie, s ľútosťou Vám oznamujeme, že sa musíte dostaviť na disciplinárne konanie na Ministerstve mágie dňa dvanásteho augusta o 9.00 hod.
Dúfame, že sa máte dobre. S pozdravom
Harry si ten list prečítal dva razy. Iba hmlisto si uvedomoval, že strýko Vernon a teta Petunia rozprávajú. V hlave mu všetko zamrzlo a zmeravelo. Do vedomia mu ako paralyzujúca strela prenikol jediný fakt: Vylúčili ho z Rokfortu. Je po všetkom. Už sa ta nikdy nevráti.
Pozrel sa na Dursleyovcov. Strýko Vernon bol až fialový v tvári, kričal a päste mal stále zdvihnuté. Teta Petunia objímala Dudleyho, ktorý znova vracal.
Harryho dočasne omráčený mozog sa prebúdzal. Onedlho Vás v mieste Vášho bydliska navštívia zástupcovia ministerstva, aby zničili Váš prútik. Dá sa urobiť iba jedno. Musí ujsť, a to hneď. Harry nevedel, kam pôjde, ale jedným si bol istý: či na Rokforte, alebo mimo neho, prútik potrebuje. Skoro ako vo sne vytiahol prútik a otočil sa, že odíde z kuchyne.
„Kam ideš?“ skríkol strýko Vernon. Keď Harry neodpovedal, vrhol sa krížom cez kuchyňu, aby mu zahradil dvere do predsiene. „Ja som s tebou ešte neskončil, chlapče!“
„Ustúp,“ povedal Harry potichu.
„Zostaneš tu a vysvetlíš mi, ako môj syn…“
„Ak neuhneš, použijem na teba kliatbu,“ povedal Harry a dvihol prútik.
„Mňa nedostaneš!“ zavrčal strýko Vernon. „Viem, že mimo toho blázinca, ktorý nazývaš školou, ho používať nesmieš!“
„Z toho blázinca ma vyhodili,“ povedal Harry. „Takže si môžem robiť, čo chcem. Máš tri sekundy. Jeden, dva…“
V kuchyni sa rozľahlo ohlušujúce TRESK! Teta Petunia zvreskla, strýko Vernon zakričal a uhol sa, a po tretí raz ten večer Harry hľadal zdroj hluku, ktorý nespôsobil on. Zbadal ho ihneď: omráčená sova plamienka s rozšuchoreným perím sedela vonku na podokenici po zrážke so zatvoreným oknom.
Nevšímajúc si zmučený výkrik strýka Vernona „SOVY!“, Harry prebehol kuchyňu a jedným trhnutím otvoril okno. Sova otrčila nohu, ku ktorej bol priviazaný malý pergamen, otriasla si perie a odletela v tom okamihu, ako si Harry vzal list. Trasúcimi sa rukami Harry otvoril druhú správu, napísanú náhlivo a s čiernymi machuľami.
Harry, Dumbledore práve prišiel na ministerstvo a usiluje sa to všetko dať do poriadku. NEOPÚŠŤAJ STRÝKOV A TETIN DOM. UŽ VIAC NEČARUJ. NEODOVZDAJ PRÚTIK.
Dumbledore sa usiluje dať to všetko do poriadku… čo to má znamenať? Akú moc má Dumbledore, aby prekonal Ministerstvo mágie? Tak teda je šanca, že by sa mohol vrátiť na Rokfort? V Harryho hrudi vyrástol maličký výhonok nádeje, ktorý takmer vzápätí zadusil strach – ako môže neodovzdať prútik bez čarovania? Bude musieť bojovať so zástupcami ministerstva a ak to urobí, bude mať šťastie, ak sa vyhne Azkabanu, o vylúčení ani nehovoriac.