Jediným príjemným vyrušením z pokojného života boli lúče zéro. V krátkom čase sa ukázalo, že sú veľmi dobrým služobníkom v atómovej fyzike. Vedcom pomohli dokonalejšie poznať pohyb v atómoch a v laboratóriu podstatne urýchľovali zložitý proces premeny prvkov.
Nerozriešenou záhadou naďalej ostával zdroj lúčov a rovnako bezvýsledné boli aj pokusy o ich umelú výrobu v laboratóriu.
Zprávy zo Zeme očakávali vždy s veľkým záujmom.
Prvé pokusy o ovládnutie počasia pomocou atómovej energie vyvolali na Lúči nadšenie. Menej radostné boli zprávy o oživovaní Amundsena. Operácie postupovali veľmi pomaly, pretože telo hrdinu bolo na niekoľkých miestach poranené. Tarabkin však — na Seversonovu veľkú radosť — ešte vždy nestrácal nádej.
Lúč je už päť rokov na ceste medzi Zemou a Proximou Centauri. Spojenie so Zemou sa oneskoruje o dva a pol roka.
V službe ostal len najnevyhnutnejší počet vedcov. Všetci ostatní sú v klubovni na oslave významného výročia.
Spev, recitácie, hudba…
A slávnostná hostina.
„Pečená sliepka, moje obľúbené jedlo!“ zvolala radostne Molodinová. „A pirožky!“
„Plnená paprika!“ pridal sa Madarász.
„Bravčové, knedľa — a kapusta s oškvarkami,“ radoval sa Navrátil.
„Nech som prezidentom na planéte X, ak toto lečo nie je lepšie ako to, ktoré mi robievala mamička!“ jasal Fratev.
„Vy ste čarodejka, Alena. Všetkým ste nám trafili na nôtu. Ako sa vám to mohlo tak dokonale podariť?“ čudoval sa Čan-su.
Alena sa šťastne usmiala.
„Nuž a či sme sa za tých päť rokov nepoznali dokonale? Ako by som nevedela, čo kto má rád? Veď v klube ste už toľkokrát spomínali svoje obľúbené jedlá. Pri dokončovaní výkresov kuchyne mi prišlo na myseľ občas ju obohatiť o národné jedlá každého z nás.“
„A tajne prepašovala do Lúča debnu konzerv, aby sme sa umelých jedál neprejedli, pravda?“ dodal Navrátil.
„Kto by si to len bol myslel, že ste taká dokonalá kuchárka!“ vyslovil uznanie Scheiner.
Severson stisol dievčine ruku a zašepkaclass="underline"
„Podarilo sa ti to dokonale — gratulujem…“
Len čo sa hostina skončila, Navrátil zanôticlass="underline"
Všetci sa pridali a klubovňou zaznelo veselo ďalej:
Nasledovali ruské národné piesne, maďarské, poľské, francúzske, anglické…
„Súdružka Molodinová, mám pre vás dôležitú zprávu. Keď budete mať chvíľu čas, navštívte ma!“ Ozval sa Watsonov hlas v riadiacej kabíne.
„Nemôžete mi to povedať hneď? Nesmiem sa teraz vzdialiť. Práve sme spozorovali, že sa Lúč nepatrne vychýlil z dráhy. Iste uznáte, že je to vážna vec. Zisťujeme príčinu.“
„Teda stručne: zachytil som ďalšiu rozhlasovú stanicu na planéte X. Hovorí inou rečou ako prvá a je o niečo slabšia. Ostatné vám poviem neskoršie. Teraz sa ponáhľam do observatória. Pomôžem kolegom v prieskume.“
Na obrazovke služobného televízora zjavil sa Cahén:
„Súdružka Molodinová, astrogravimetre hlásia väčšie teleso smerom k Penebole.“
„Ďalšie, o niečo menšie teleso smerom k Regudovi,“ pokračoval o chvíľu v hlásení.
Molodinová sa spojila s rádiolokačnou stanicou:
„Súdruh Wroclawski, preskúmajte priestor smerom k Regulovi a Denebole.“
Asi o pol hodiny Wroclawski oznámiclass="underline"
„Smer Regulus: tmavé teleso, veľkosť 0, 3 — vzdialenosť 26, 7 minúty.
Smer Penebola: tmavé teleso — veľkosť 0, 08 — vzdialenosť 32, 9 minúty.
Smerom ku stredu súhvezdia Leva: tmavé teleso — veľkosť 0, 04 — vzdialenosť 39 minút.“
Molodinová zapla rýchlo všetky televízne telefóny na Lúči. „Pozor — pozor — pripútajte sa! Spúšťame pohonné reaktory!“
Presne o minútu vyšľahli z trysiek lietadla červené plamene.
„Mali sme viac šťastia ako rozumu — hovorí sa u nás,“ poznamenal Navrátil. „Vyhasnutá slnečná sústava, či čo to bolo — mohla nám práve tak dobre stáť priam v ceste.“
„To by som bol objavil už dávno,“ odporoval Madarász, ktorý bol práve prvým pilotom. „Z hlavného astrogravimetra nespúšťam oči.“
Z obrazovky nazrela do miestnosti večne usmievavá Fratevova tvár.
„Predstavte si — najväčšie teleso pri Regulovi je rádiohviezdou,“ volal radostne. „A ako intenzívne vysiela! To už nie je šum, je to priam rachotenie vodopádu!“
Navrátil si nasadil slúchadlá a spojil sa s rádioteleskopom.
„Fratev mal pravdu, vypočujte si,“ ponúkol slúchadlá Molodinovej.
A s úsmevom dodaclass="underline"
„Už som si myslel, že trošku zveličuje — ako zvyčajne.“
„Je isté, že zdroj, rádiovĺn nemôže byť ďaleko. Prekontrolujte, prosím, či je rádioteleskop presne zame aný na najväčšie temné teleso!“
Navrátil pristúpil k veľkej doske a prižmúrenými očami sledoval niekoľko obrazoviek.
„Áno, hlásenia astrogravimetra, rádiolokátora aj teleskopu sa zhodujú. Rádiovlny vychádzajú z telesa veľkosti 0, 3.“
„Teda stojíme na prahu tajomstva rádiohviezd!“ zaradovala sa Molodinová.
„Sú to nesporne uhasínajúce slnká, ktorých teplota natoľko klesla, že nežiaria viditeľným svetlom.“
„Máte pravdu,“ ukázal Madarász na premietaciu plochu astrotelevízora. „Pozrite, zhasínajúce slnko vyžaruje ešte infračervené a ultrafialové lúče!“
„Od tejto chvíle má Proxima neprávom svoje meno. Najbližším slnkom je — ako ho nazveme?“ poškrabal sa Navrátil za uchom.
„Radia Fratevi. Nech má Fratev radosť, pretože on prvý začul jej hlas,“ navrhol Čan-su.
Severson sa o chvíľu posadil k mikrofónu a hlásiclass="underline"
„Mimoriadna zpráva pre Zem. Predovšetkým: Odhalili sme tajomstvo rádiohviezd. Sú to temné telesá, alebo lepšie povedané vyhasínajúce slnká. Jedno z nich je neďaleko nás. Nazvali sme ho…
Prepánajána, čo sa robí?! Do kabíny mi vnikla zvonku oslňujúca žiara. Okamih…
Temné slnce sa rozžiarilo! Ba vybuchlo. Okolo neho šíri sa ohnivý pás. Vypínam — zavolám vás o chvíľu…“
Náhle vzplanutie novej oslňujúcej hviezdy vyvolalo v Lúči zdesenie.
„Nezasiahne nás žeravá hmota, ktorú odvrhlo slnce?“ spýtal sa ustrašene Ditrichson.
„Pohonné reaktory na plný chod!“
Watson sa vrútil do riadiacej kabíny.
„Nerobte to, nezvyšujte rýchlosť nad doterajších stopäťdesiattisíc kilometrov! Môže to zle dopadnúť, to sme predsa ešte nevyskúšali!“
„Padni oko alebo zub! Teraz ťažko vyberať — niet na to času. Zvýšenou rýchlosťou riskujeme oveľa menej, ako keby sme sa motali v dosahu novy — a zhoreli,“ mienil Gruber.
„Také zlé by to hádam nebolo. No krídla by sme si asi popálili ako — Ikaros,“ mienil Madarász.
Jediný Čan-su ostal celkom pokojný:
„Súhlasím s akademikom Watsonom,“ povedal s úsmevom, akoby šlo o bezvýznamný spor. „Nezvyšujme rýchlosť zbytočne. Plytváme tak pohonnými látkami a ešte ich budeme potrebovať. Nezabúdajme, že čím budeme mať väčšiu rýchlosť, tým viac potom budeme musieť brzdiť. A nóva Radia Fratevi? Len ju nechajme pokojne stranou. Vyvrhnutá žeravá hmota neletí rýchlejšie ako dvetisíc kilometrov za sekundu. Nikdy nás nemôže dohoniť.“