„O tri roky, keď k vám doletí môj hlas, zažiari na vašom nebi nová hviezda,“ pokračoval Severson vo vysielaní.
„Keď ju zbadáte, spomeňte si na nás a nazvite ju Radia Fratevi.“
Vznietenie temného slnka vo vzdialenosti päť svetelných hodín nie je pre očitého svedka najpríjemnejším javom. Pre našich obyvateľov vesmíru bola to však priam ideálna príležitosť pre poznanie a štúdium života hviezd.
Náhle vzplanutie hviezdy pozorovali hvezdári už niekoľkokrát. Bolo to však vždy v takých obrovských vzdialenostiach, že výsledky bádania boli nepatrné. Iba teraz mohli vedci sledovať fyzikálne a chemické zmeny tak na samom slnku ako aj v prstencoch hmoty, ktorú hviezda odvrhla od seba obrovskou silou.
O niekoľko hodín ocitol sa Lúč v zosilnenom daždi röntgenových a kozmických lúčov. Aj novoobjavené lúče zéro žiarili oveľa intenzívnejšie.
„Napokon máme šťastie v nešťastí, ako sa U nás vraví,“ usmial sa spokojne Navrátil. „Neostáva nám nič iné, len aby sme našej milej Radii Fratevi úctivo poďakovali za nesmierne cenné fakty, ktoré poskytla našej vede. Teraz už niet sporu o tom, že nám tieto fakty pomôžu rozlúštiť tajomstvo nóv a ostatných hviezd a že nám konečne bližšie osvetlia aj záhadu kozmických lúčov. Nebojím sa povedať, že sa priblížime o veľký skok aj k rozriešeniu vzniku hviezd.“
„Áno, úroda je bohatšia, ako sme očakávali,“ prikývla Molodinová. „A koľko nových veľkých objavov nás ešte čaká v slnečnej sústave Proximy Centauri a v sústave Alfy Centauri!“
„A kto môže vylúčiť možnosť, že sa nám podarí odhaliť zákonitosť celej našej Galaxie?“ snila Alena.
Jasne žltá farba Radie Fratevi o niekoľko dní zmenila sa na oranžovú, potom na rumelkovočervenú.
Viditeľnosť hviezdy sa zmenšila natoľko, že ju mohli pozorovať iba silnými ďalekohľadmi alebo astrotelevízormi.
„Mali sme ju nazvať Prskavka, a nie Radia,“ usmial sa Fratev. „Zažiarila, narobila trochu rozruchu — a zhasla.“
„Správne! Básnik Erben by povedaclass="underline" Prskla a zhasla docela….“
Život na Lúči sa vrátil opäť do normálnych koľaji. Vedci obrátili objektívy svojich prístrojov k cieľu cesty, k súhvezdiu Proximy Centauri.
Severson v tých rušných udalostiach takmer zabudol na Watsona. Pripomenul mu ho až rozhovor s prasynovcom. Olaf sa totiž sťažoval na sústavné bolesti hlavy, ktoré ho niekedy doháňajú až k šialenstvu.
„Keby ti radšej praskol tvoj celý zločinný mozog, mal by som aspoň po starosti,“ pomyslel si Severson. No keď si uvedomil obsah svojho tajného želania, striaslo ho.
„Kam som sa to až dostal?! Takéto riešenie je iba pre zbabelcov,“ rozčuľoval sa sám na seba. „Čas letí a cieľ cesty sa blíži! Treba konať.“
A znova sa dal do pátrania.
Watsona sledoval teraz v observatóriu denne.
Po mnohých márnych pokusoch podarilo sa, mu konečne pristihnúť ho.
Zapäl televízny telefón a bez mimoriadnej pozornosti sledoval výjav na obrazovke. Nezaujímal ho, bol veľmi podobný všetkým predchádzajúcim. Veď už poznal každý Watsonov pohyb. Nebolo nič mimoriadneho ani na tom, že práve vytočil akési číslo na televíznom telefóne.
Čo sa však dialo potom, Seversona nesmierne prekvapilo.
Na obrazovke Watsonovho aparátu zjavil sa záber z riadiacej kabíny. Čan-su hovoril s Navrátilom o novo objavenej planéte v súhvezdí Alfy Centauri A. Ani jeden z vedcov si však nevšímal telefón.
„Že by im tam nesvietilo signálne svetlo?“
Keď sa Watson nabažil pohľadu do riadiacej kabíny, spojil sa s klubovňou. Tam bolo veselo. Wroclawski rozprával anekdoty a celá spoločnosť sa smiala. Chvíľami usmial sa aj Watson.
Ani v klube nikto nespozoroval, že je telefón v činnosti.
Severson sa zrazu klepol do hlavy.
„Som ja len hlupák. Ako ma to len mohlo hneď nenapadnúť! Watson robí predsa to isté, čo ja: odpočúva, čo sa robí v riadiacej kabíne a v klube. Ale čo chce vysliediť? Pravdepodobne podáva zprávy Bratstvu silnej ruky! Už je naozaj najvyšší čas zakročiť!“
Severson sa rozhodol, že hneď po službe povie všetko Alene a požiada ju, aby informovala o dvoch sprisahancoch Navrátila.
Len čo vstúpil do klubu, kde si určil schôdzku s Alenou, zarazil sa.
Sála bola hneď po striedaní smien takmer prázdna. Pri okne s pokrútenou borovicou sedel Watson. Natoľko bol zabraný usporiadavaním akýchsi papierov, ktoré ležali na stolíku pred ním, že si príchodzieho ani nevšimol.
Watson v klube? Sem predsa nikdy nechodí! Čo má zase za lubom? Severson rýchlo rozmýšľal. Sadol si na druhý koniec sály, vytiahol z vrecka blok a predstieral, že si niečo píše. Pritom pozorne sledoval záhadného návštevníka.
Watson sa tváril spokojne. Chvíľami sa jeho oči dokonca usmiali dvoma vejárikmi vrások na spánkoch. Keď mal všetky papiere poukladané na dosť veľkej kope, oprel sa lakťom o rám okna, niekoľkokrát si pohladil prešedivené vlasy a zahľadel sa do hviezdnej oblohy.
Do sály prichádzali ďalší hostia — Navrátil, Molodinová, Čan-su, Scheiner, Fratev, Madarász, Mc Hardy.
Každý pri pohľade na Watsona zatváril sa rovnako začudovane ako Severson. Alena pribehla celá udychčaná. Ospravedlňovala sa, že sa zdržala v kuchyni.
„Čo povieš na tohto návštevníka?“ zašepkal Severson a očami ukázal na Watsona.
„Teším sa z neho. Konečne dostal rozum.“
„Ty si vedela, že sem dnes príde?!“ divil sa Severson.
„Vedela, povedal mi to Navrátil. Na jeho žiadosť som pripravila čaj a zákusky.“
„Prečo sa tak náhle zmenil? Nesleduje nejaký nečistý cieľ?“
Alena sa zasmiala.
„Ty si predsa len nenapraviteľný! Vo všetkom vidíš záhadu.“
„A ten prijímač — a šifrované poznámky — to nič nie je?“ povedal urazene Severson.
Alena sa už nedostala k odpovedi. Navrátil sa postavil do stredu sály a na jeho znamenie všetci stíchli.
„Drahí súdruhovia, posaďte sa, prosím, k spoločnému stolu, aby sme boli všetci pohromade. Akademik Watson nám chce oznámiť niečo dôležitého.“
Severson pozrel na Alenu spýtavým pohľadom. Alena iba pokrčila ramenom, čo znamenalo, že o ničom nevie.
„Ak dovolíte, ostanem sedieť,“ začal oficiálne svoj prejav Watson. „Viem dobre, že mnohí z vás ma považujú za nenapraviteľného samotára — a niektorí dokonca za mrzutého muža, ktorý nemá rád ľudí. Dnes by som vám preto rád zložil účty zo svojej samoty.“
Odmlčal sa a očami prešiel všetkých prítomných. Usmial sa.
„Dnes vám teda môžem prezradiť, prečo som nechodil medzi vás. Potreboval som veľa času. Pokúšal som sa totiž rozlúštiť zmysel slov neznámej reči obyvateľov planéty X…“
Posledné slová zapôsobili ako bomba.
„Domnievam sa, že sa mi to podarilo — aspoň čiastočne.“
Alena sa zľahka dotkla Seversona a významne na neho žmurkla.
„Ako som už oznámil súdružke Molodinovej, planéta X vysiela na dvoch staniciach. Tú druhú som — žiaľ — objavil iba nedávno. Na nešťastie hovorí celkom iným jazykom ako prvá stanica. Celá moja práca sa teda zaoberá iba silnejšou stanicou, ktorú počúvame už mnoho rokov. A teraz dôkazy…“
Watson pristúpil k magnetofónu a sklopil páčku vypínača. Sálou sa ozval plačlivý hlas.