A vtom sa prihodilo čosi nepredvídané, čo vždy striehne na bádateľov Vesmíru. Napriek najjemnejším prístrojom a dokonalému systému orientácie vo Vesmíre sa guľovitý kozmoplán náhodou dostal do gravitačnej oblasti neznámeho, mimoriadne hustého zhluku hmoty. Pole príťažlivosti tohto kozmického telesa sto milión ráz prevyšovalo príťažlivosť Zeme! Úžasná príťažlivosť uzavrela priestor okolo hviezdy a svetelné lúče nemohli vyviaznuť zo sférickej pasce. Preto bola hviezda úplne neviditeľná. Na jej povrchu by som nevážil deväťdesiat kilogramov, ale deväť miliónov ton!
Obrazovky ľahostajne zaznamenali, ako sa kozmoplán, ktorý letel takmer rýchlosťou svetla, zrazu zachvel. Začali zavýjať signálne strážne prístroje, rozžiarili sa tisíce rôznofarebných ukazovateľov. Automaty začali horúčkovito meniť rytmus pohybu. Obri zhrozene pozerali na gravimeter, ktorý ukazoval, ako príšerne vzrastá príťažlivosť.
Začali zúfalý boj s nepredstaviteľnou silou príťažlivosti superťažkej hviezdy. Ozrutná silueta kozmoplánu sa zahalila do mihotavých vírov energetického ochranného štítu. Hlavný motor, ktorý vyrábal energiu mezónového poľa, zlyhával od preťaženia…
Boli chvíle, keď si Metagalakťania mysleli, že už zahynú: úžasná sila príťažlivosti porušila neobyčajne jemnú aparatúru elektrónkových automatov a energetický štít, ktorý chránil kozmoplán pred pádom na hviezdu, zmizol.
Motor sa odmlčal.
Vtedy sa obri odhodlali na zúfalé riešenie: „vyvŕtať” v časopriestore momentálny tunel s vynaložením temer všetkých zásob pohonnej látky.
Len tak vyviazli z nebezpečnej oblasti Vesmíru.
Oslepujúci čiernofialový záblesk zalial všetky obrazovky. Nevdojak sme zažmúrili oči, a keď sme ich znovu otvorili — nebolo ani kozmoplánu, ani hviezdy. Len letiaci opar elektromezónového oblaku sa chvel na obrazovkách. Mohutná životná sila umožnila Metagalakťanom vydržať skúšku, spôsobenú náhlym prechodom z mocnej príťažlivosti do nehmotného elektromezónového stavu. A tak polomŕtvi astronauti dostihli stred našej Galaxie.
S poslednými zvyškami energie zosadli na prvej planéte, ktorá sa im natrafila. Bola to náhodou Griáda.
— Tak sme sa dostali sem, — povedal Uo a tieň zármutku sa usadil na jeho výraznej tvári. — Náš kozmoplán bol vyradený. A poslať zprávu do vlasti sme nemohli, pretože by na to nebola stačila ani všetka energia Griády.
Šesťsto rokov stojí náš kozmoplán na planine Juhozápadného ostrova; po celý čas opravujeme poruchy, lebo sa pokazil celý systém elektronickej automatizácie, narušila sa zladenosť elektromagnetických a mezónových polí, pokazil sa hlavný transformátor energie mezónového poľa na elektromagnetické kvanty. Opravy už čoskoro skončíme. Päťsto rokov vášho času sme hromadili potrebné zásoby pohonných látok. Využili sme na to griádske slnko a jadro Galaxie. Náš nedobrovoľný pobyt na Griáde sa chýli ku koncu.
Zakrátko, celkom zakrátko zamierime do nekonečných priestorov Vesmíru.
Uo zanietene zdvihol ruku k hviezdam, ktoré prívetivo žmurkali vo výšave. V tej chvíli mi pripadal bezmála ako poloboh, vládca času a priestoru. A vskutku ním bol.
Raz, keď sme sa s Uom živo zhovárali o princípoch pohybu metagalakťanského kozmoplánu vo Vesmíre, do ústredne vbehol ktorýsi z obrov a rýchlo povedal niekoľko spevavých viet. Uo prešiel k pultu a rázne otočil zelený gombík. Okrúhla obrazovka sa rozsvietila. Uvideli sme na nej obrovskú elektromagnetickú loď, ktorá plávala po Fialovom oceáne. Na jej palube stála skupina Poznávatelov vedená Jugdom. Loď mierila k Veľkému juhozápadnému ostrovu.
— Známe tváre, — povedal som a obrátil som sa k Piotrovi Michajlovičovi. — Chýbajú len biopsychológovia. Zaujímalo by ma, prečo sa ustávali až sem? Ktovie, či nehľadajú pokusných králikov, aby mohli pokračovať v hlúpych pokusoch.
Loď sa priblížila tesne k ostrovu. To je zvláštne, kde je silová bariéra okolo ostrova, o ktorej hovoril Džirg? Spýtavo som pozrel na Ua. Metagalakťan s opovržlivým úsmevom pozoroval Poznávateľov, ktorí opatrne vchádzali do lagúny.
— Chcete ich pripustiť ku guli? — spýtal sa akademik.
Uo kývol hlavou a ešte širšie sa usmial. Len čo loď zastavila, Griáďania na diskoch vzlietli z paluby ako kŕdle vtákov. Vpredu letel Jugd. Poznávatelia stúpali stále vyššie po doline a naraz sa prudko zdvihli do výšky, aby preleteli cez horský chrbát, ktorý oddeľoval planinu od pobrežia.
Vo chvíli, keď Poznávatelia dosiahli hrebeň, Uo zapol obrovský valcovitý aparát, pripevnený na stĺpoch pod klenbou. Ozvalo sa tiché bzučanie.
Celý kozmoplán sa chvel a otriasal. Griáďania sa už chystali spustiť na planinu, keď vtom nehybne ustrnuli vo vzduchu. Jasne som videl Jugdovu znetvorenú tvár. Márne zväčšoval gra vi tónový prúd svojho disku. Miesto toho, aby leteli dopredu, sa smiešne metali a postupne mizli na druhej strane hrebeňa. Uo s úsmevom oslaboval napätie poľa ai Griáďania sa znovu ukázali spoza horského hrebeňa. Vtedy ich znovu odhodilo dozadu. Čo to bolo?
Príťažlivosť, či iná forma energetického poľa?
Jugdova skupina sa po krátkom boji vzdala. Poznávatelia sa zhromaždili do kruhu na brehu zálivu a začali sa radiť. Potom Jugd preletel na elektromagnetickú loď a prešiel do kabíny televízneho riadenia. O sekundu sa rozžiarila na našom pulte bočná obrazovka a zjavila sa Jugdova zamračená tvár. Očami našiel Ua a začal sucho a rovnomerne hovoriť bezcitným, nič nevyjadrujúcim hlasom. Ponáhľal som sa naladiť prístroj, ale na nešťastie nič som nerozumel. Jugd hovoril akýmsi neznámym, veľmi ostrým a mľaskavým jazykom, ktorému Uo na náš veľký údiv rozumel. Pozorne počúval Griáďana a jeho tvár znovu hrala všetkými odtieňmi citov. Najprv som si nevšimol, že nehľadí na Jugda, ale na bežiaci pás pod obrazovkou, kde vznikali a mizli znaky. Zaiste to bol preklad Griáďanových slov do jazyka Metagalakťanov.
— Hľa, vynára sa príležitosť normálne sa pozhovárať s hosťom z Metagalaxie, — ožil akademik. — Griáďania a Metagalakťania si zrejme vypracovali umelý jazyk, ktorý im dovoľuje dorozumievať sa pomocou elektrónkových lingvistických prístrojov.
Jugd ukázal na nás, ale Uo záporne pokrútil hlavou. Poznávatelov hlas znel stále nástojčivejšie. Môj lingvistický prístroj predsa len čiastočne zachycoval zmysel jednotlivých viet umelého jazyka.
— Vráť nám ľudí Zeme, — žiadal Jugd. — My sme ich objavili. Musíme na nich dokončiť pokus podobnosti, vyjasniť všeobecné zákony rozvoja myslenia u rozličných bytostí.
Piotr Michajlovič až sčervenel od rozhorčenia, keď začul výraz „dokončiť pokus podobnosti”. Jeho hrdý um sa tiež rozhorčil.
Uo odmietol požiadavku Poznávatelov. Na Jugdovej tvári sa zjavilo čosi podobné zlosti.
— Kruhy mnohotvárnosti z toho vyvodia patričné dôsledky… — vravel, no Uo rozhodne vypol obrazovku.
Jugdova rozhorčená tvár zmizla.
9
Radosť z poznania
Čoskoro sme s Uovou pomocou zostavili dočasný program pre lingvistické prístroje a mohli sme sa s nimi volne rozprávať. Uo hovoril do prístroja umelým jazykom a potom celá batéria elektrónkových prístrojov prekladala do griádskeho jazyka, ktorý už naše prístroje ľahko preložili. Len čo sa nám to podarilo, rozprúdila sa živá beseda o vzájomných vzťahoch Metagalakťanov a Poznávateľov.
— Prečo niet v griádskom Informatóriu o vás žiadnej zmienky? — spýtal sa Piotr Michajlovič. — Veď taká udalosť sa nemôže nedostať do dejín.