Dodávanie energie je vybudované tak, že sa musí pravidelne programovať. Jeden zo zasvätených Griáďanov v Deň poklesu energie zakladá do Hlavného elektrónkového mozgu ďalší článok programu.
Keby sme zničili všetkých energetických monopolistov, o nejaký čas by sa zastavili energetické stanice, pretože nebude mať kto vložiť do Hlavného elektrónkového mozgu ďalší článok programu. Vtedy život na Griáde zastane a v prvom rade zahynú milióny podmorských pracovníkov, väzni zo Zelsy a ptuinskí baníci!
A keby sme nečakane napadli Kruhy mnohotvárnosti, zavreli monopolistov a donútili ich vydať tajomstvo programovania? — navrhol som.
— To je vylúčené! — zamiešal sa akademik. — Od Viary som sa dozvedel, že každý monopolista má prístroj, ktorým môže na dialku zastaviť činnosť Hlavného elektrónkového mozgu. V hlavnej ústrední sedia služobníci, ktorí slepo splnia hocijaký rozkaz Poznávatelov. Monopolisti sa pred ničím nezastavia. Len čo zacítia, že ich tisícročnému panstvu hrozí koniec, dajú služobníkom rozkaz vypnúť elektrónkový mozog.
Ale veď potom zahynú aj monopolisti? — namietal som. Nič takého sa nestane. Na lesklej rovine, v južnej časti, stoja vždy pripravené gigantické guľodisky so zásobami mezónovej hmoty. Keď Poznávatelia vypnú energetickú sieť, ujdú do Vesmíru, počkajú, toľko rokov, koľko bude treba, kým nepomrú všetci povstalci. Potom sa vrátia na Griádu a začnú všetko odznova. Nové pracujúce obyvateľstvo vytvoria z tých istých operatérov a služobníkov, ktorých vezmú so sebou.
— Tak čo robiť?! — vykríkol som zúfalo a obrátil som sa k Uovi. — Ani vy s vašou vysokou technikou, nedokážete pomôcť oslobodiť zotročených?!
Keby sme sa dozvedeli šifru vkladaných programov, — povedal zamyslene Uo. — Potom by sme vedeli zničiť obludný utláčateľský systém.
Rozprával som Uovi o tom, že Griádoidi sa učia, že jednotliví Poznávatelia chcú rozbiť vykorisťovateľský poriadok, ktorý brzdí ďalší vývin civilizácie. Opísal som mu úsilie Džirga, Viary a ich priateľov a spýtal som sa, či by sme nemohli niečo podniknúť spolu s nimi.
Táto myšlienka zaujala Piotra Michajloviča aj Metagalakťana.
Zdá sa, že vidím reálnu cestu, — začal akademik nerozhodne. — K eby sa dalo preniknúť do hlavného elektrónkového mozgu vo chvíli, keď ďalší monopolista bude vkladať vstupné údaje programu… Veď niekedy sa dá podľa jedného článku zrekonštruovať celá reťaz riadiacich procesov. Samozrejme, s podmienkou, že si dôkladne preštudujeme činnosť energetických staníc.
— A dá sa preniknúť do hlavnej centrály? — spýtal som sa pochybovačné. — Istotne majú nepriepustný signalizačný systém. Nech by bol odvážlivec hocijako opatrný, nemôžu ho nezbadať.
Viem, ako by sa dalo nepozorovane preniknúť do Centrály! — rozv eselil sa Uo. — Pomocou generátora sinového poľa, ktorý vytvorí neveľkú oblasť premeneného priestoru; z oblasti neprenikol ani jeden svetelný lúč! Keď bude pozemšťan v tejto oblasti, zostane neviditeľný. Spolu s oblasťou ho prenesieme do elektrónkového mozgu, kde si v pokoji preštuduje vstupný program a bude sledovať činnosť Poznávateľa.
— Výborne, — povedal Piotr Michajlovič. — Teraz nám zostáva iba v yjasniť si, kde sa nachádza Hlavný elektrónkový mozog.
— To nechajte na mňa, — zamiešal som sa medzi nich. — Spojím sa s Džirgom a Viarou. Musia vedieť, kde je centrála.
Celý večer som volal Džirga dohovorenou šifrou. Napokon obrazovka môjho rádiotelevízora slabo zasvietila. Obraz Džirgovej tváre bol taký nejasný, že som ho ledva poznal. Očividne prekážalo nejaké žiarenie.
— Som v Leze, — vysielal Džirg. — Poznávatelia sa dozvedeli o mojej svojvoľnej plavbe k Juhozápadnému ostrovu a odobrali mi právo vychádzať na hladinu oceánu. Viara je v Troze; z ničoho ju nepodozrievajú.
Pozoroval som Metagalakťanov a pokúšal som sa určiť ich vek. Vyzerali súčasne mladí aj starí. Keď behali po nespočetných prechodoch a rebríkových mostíkoch astroplánu šikovne ako akrobati, rýchlo skladali a rozoberali najzložitejšie prístroje, vtedy vyzerali ako mládenci. Ale keď som sa zahľadel do ich tvrdých čŕt a do bezodnej hlbky múdrych očí, nevoľky som sa prikláňal k názoru, že majú úctyhodný vek.
A keď som si spomenul, že leteli našich dvadsať rokov z druhej Metagalaxie a šesťsto rokov žili na Griáde, nevedel som, čo si mám myslieť.
Koľko môžu mať rokov? — spytoval som sa Piotra Michajloviča. — Vidíte, sú v najlepších rokoch. Ale podľa najskromnejších výpočtov majú aspoň sto rokov.
— Zaiste päť až desať ráz viac…, — záhadne odvetil Samojlov.
Zrejme som vyzeral veľmi ustarostené, lebo Piotr Michajlovič sa rozosmial.
— Veľmi som sa Ua na to vypytoval, — vysvetlil mi. — A vieš, čo som sa dozvedel? Znie to ako rozprávka. Záhada je v tom, že Metagalakťania sú prakticky nesmrteľní. Hej, hej!… A neprotirečí to základným prírodným zákonom. Pozemskí myslitelia a prírodovedci tvrdili, že nesmrteľnosť nie je možná. A mali pravdu. V podmienkach Zeme, v jej životnom prostredí a pri danom fungovaní bielkovinných tiel je nesmrteľnosť vylúčená. V prirodzených podmiekach sa procesy, ktoré prebiehajú v bielkovinách, bunkách a tkanivách ľudského organizmu nedajú zastaviť. Ale kto povedal, že životné pochody v bielkovinách nemožno nikde obrátiť? Príroda si jednoducho nekládla za cieľ nesmrteľnosť, no to ešte neznamená, že nesmrteľnosť je nemožná.
Metagalakťania vytvorili na svojich planétach taký dokonalý životný rytmus, dosiahli takú ideálnu stálosť vonkajšieho prostredia, že organizmus jednotlivca dosahuje u nich najvyššiu možnú hranicu života — štyristo osemdesiat rokov!
Na konci prirodzeného starnutia sa Metagalakťan podrobuje udivujúco zladenému pôsobeniu celého súhrnu zvláštnych biologických žiarení a mikroroztokov nevídaných látok a prvkov, predovšetkým ťažkého vodíka.
Takto dosahovali Metagalakťania postupný zvrat životných procesov. Jedinec znovu prežil celý cyklus života, samozrejme, len ak chcel. Navonok sa pravdaže trochu zmenil, nebol celkom totožný s predošlým organizmom.
Uo mi rozprával, že mnohí Metagalakťania, zaujatí procesom nekonečného poznávania prírody, opakovali aj tisíc cyklov, čiže prežili polmilióna rokov. Samozrejme, taký prapatriarch, metagalakťanský Ahasver, už nemal skoro nič spoločného so svojím pôvodným organizmom, ale predsa to bol on: v „potomkovi” bol ten istý mozog ako v „predkovi”. Prírodné zákony sa nenarušili: nesmrteľnosť jednotlivého organizmu, úplne totožného so sebou samým, je nemožná, ale je možná, v rade pokolení ako nesmrteľnosť mnohokrát obnoveného organizmu, ktorý sa stal trochu iným, ale zachoval si vo svojom premenenom mozgu neoceniteľnévedomosti a skúsenosti tisícročného života.
Metagalakťania sa dostali k veľkým prameňom života a smrti, samotnú smrť jednotlivca premenili na. začiatok nového života.
Čoskoro som dostal od Džirga druhú zprávu. Bola. veľmi znepokojivá. — Kruhy mnohotvárnosti náhlivo stavajú v lodeniciach Drazy akési obrovské mechanizmy, — oznámil.
— Zároveň veľká časť Poznávateľov opustila Ostrovy oddychu, lepšie povedané Kruhy mnohotvárnosti ich donútili vytrhnúť sa zo sladkého polospánku tým, že prerušili dodávku omamného plynu. Vo východnej časti oceánu sa sústredili všetky osobné lode a plávajúce energetické stanice. Elc a jeho spoločníci čosi zamýšľajú. Nad Lezou hliadkujú strážne motorové člny.
Niet nijakej možnosti vystúpiť na povrch oceánu. Spoj sa s Viarou, dám ti jej signál.