Avšak služobníci sa o chvílu uspokojili, lebo nezistili žiadne poruchy v práci mozgu a bariéry.
Ale vtedy sa už „zóna” zľahka spustila skoro až na pult a nehybne zostala visieť v priestore približne meter nad riadiacimi klávesmi. Bolo to ako v rozprávke: akademik vstal z kresla ako doma, popreťahoval sa, rozcvičil si opuchnuté končatiny, poprechádzal sa po neviditeľnej „klietke”, znovu si sadol za stôl a pripravil magnetofón na zapisovanie pozorovaní. Chvíľu napäto počúval rozhovor nič netušiacich služobníkov. Potom nadviazal spojenie s nami.
Hovoria, — vysielal Samojlov, — že čas poklesu energie nadíde o štyridsaťšesť cyklov (čiže o osemdesiatpäť našich hodín). V ten deň príde do centrály Jugd, aby založil ďalší článok programu. Keď aktívnosť energie dosiahne maximum, silový lúč zamieri na Lezu a zničí ju do základov. „Lezskí Griádoidi nevedia o ničom. Stihne ich zaslúžený trest! Sláva múdrym Poznávatelom!!!” — tak vravia služobníci.
Co chcete podniknúť, kým budete čakať na pokles aktívnosti? — spýtal som sa akademika.
— Musím dôkladne preštudovať zákony činnosti elektrónkového mozgu a striedanie cyklov riadenia. Skrátka, treba vystihnúť rytmus procesov. Potom budeme môcť rozuzliť celý program podlá vstupného článku, ktorý založí Jugd.
Skoro štyri dni pracoval Samojlov za stolom bez pohybu, len niekedy si trochu pospal. Pozorne sledoval prácu elektrónkového mozgu.
Nastal deň poklesu aktívnosti. Blížil sa rozhodujúci okamih. Podarí sa Piotrovi Michajlovičovi naučiť sa programovanie griádskej energie? Ak sa to podarí, osud Poznávateľov bude spečatený. „Poriadok života”, úplne nezmyslený v období vyspelej civilizácie, padne i s jeho zdegenerovanými tvorcami.
V ten deň pri východe slnka sa na kupole rozžiarili tisíce fialových a zelených svetiel; oznamovali príchod Jugda. Keď Poznávateľ vošiel do centrály, služobníci sa mu podlízavo vrhli k nohám: vedeli, že Jugd má menovať šťastlivcov, ktorí za vernú službu Poznávateľom pôjdu na polročný oddych na Ostrovy oddychu.
Jugd dal pokyn rukou a služobníci opustili sálu. Zrejme ani im nedôverovali. Akt slávnostného obradu sa začal! Jugd pristúpil k pultu a začal písať na biele tabule šifry ďalšieho článku programu. „Samojlovova zóna” visela skoro na jeho pleciach. Keby Jugd zdvihol ruku, určite by narazil na plošinku, kde stál akademikov stôl.
Piotr Michajlovič bol samé ucho a pozorne sledoval Poznávateľove manipulácie. Jeho elektroanalyzátor neprestajne rachotil pri dešifrovaní základného programu. K Jugdovi neprenikal zo „zóny” ani zvuk, ani svetlo.
Tenká vrstva premeneného priestoru spoľahlivo izolovala akademika.
Napokon sa Jugd vzpriamil. Program bol založený. A hneď sa veľké svietiace indikátory na pulte rozžiarili oslepujúcim bielym svetlom: aktívnosť energetických staníc sa rýchlo zvyšovala. Znovu vyrábali množstvo energie.
— Program som rozlúštil! — ozval sa v slúchadlách vzrušený hlas Piotra Michajloviča. — Energia je v našich rukách. Teraz môžem konať. Počkajte, počkajte… zaujímavé!
Akademik sa naklonil tesne k Jugdovej tvári. Poznávatel náhlivo zostavoval nový program.
— Ó, zázrak! — zaznel znovu v slúchadlách akademikov hlas. — Chce založiť program — rozkaz južnej časti energetických staníc, ktoré zásobujú Lezu. Nemožno čakať! Lezu zbavia svetla, vzduchu, energie. Aha! Ešte jeden rozkaz — gravitačnému generátoru: Vybuchnúť nad Lezou gravitačnú bombu! Úplná skaza!
Jugd už naťahoval ruku k vstupnému kanálu a chystal sa vložiť do mozgu vražedný rozkaz, ale vtom akademik schytil zo stola masívnu skrinku analyzátora a začal ňou tĺcť Poznávateľa po lesklej holej lebke. Na obyčajnej obrazovke bolo vidno, ako sa nad Griáďanovou hlavou z prázdna zrazu vynorila hlava a ruky Piotra Michajloviča a ťažký kovový predmet dopadol na Griáďanovu hlavu.
Jugd priškrtené vykríkol a zvalil sa na pult dolu hlavou. Piotr Michajlovič si utrel pot a silne si hrýzol pery. Prvý raz v živote spáchal vraždu!
Služobníci, ktorí podlízavo sledovali Poznávateľa cez priezračné steny, najprv nechápali, čo sa deje. Zmätene sa tisli pri dverách, zúfalo gestikulovali a naraz sa celý húf vrhol k Poznávateľovi. Jeden z nich vyskočil na pult, aby podržal za plecia Jugda, ktorý spadol hornou polovicou tela na panel, a vtom čistou náhodou strčil hlavu do „Samojlovovej zóny”; Samojlov sa ešte vždy nespamätal. Služobník vyvalil oči od údivu a strachu. Odstúpil a prekvapene zaklipkal mihalnicami: pred ním bolo zasa prázdno. Znovu vošiel do „zóny” a uvidel Piotra Michajloviča. Potom sa s hrdelným výkrikom vrhol na Samojlova. O chvíľu sa už zúrivo pasovali na plošinke. Akademik bol mocný. Jeho územčistá postava so širokými plecami bola často navrchu. Pokúšal sa chytiť služobníka za hrdlo. Na dlážku s hrmotom spadlo ťažké kreslo, ktoré zhodili z plošinky. Ostatní služobníci panicky pobiehali okolo pultu a nechápali, kam zmizol ich kamarát a odkiaľ spadlo kreslo.
Škoda čakať! Zápasníci sa mohli každú chvíľu zrútiť z plošinky a to by pre akademika znamenalo koniec. So skupinou služobníkov si neporadí.
Prosebné a zúfalo som sa obrátil k Uovi. Ten čosi rýchlo vravel svojím spoločníkom. Obri okamžite vykotúľali z astroplánu dva valcovité prístroje a otočili ich smerom na severozápad, ku griádskej centrále.
Zarachotili elektrónkové prístroje, namontované na valcoch. Boli to asi zameriavacie aparáty.
— Co je to? — spýtal som sa s nádejou.
Neodpovedali. Uo behal pri pulte, robil desiatky zložitých manipulácií. Vrhol sa k prekladovému aparátu a zakričal na akademika: — Za každú cenu vyhoď služobníka zo „zóny”! Rýchlo! Hneď zapneme prístroj, ktorý vyžaruje elektrónové lúče. Paralyzujú všetko živé do vzdialenosti desaťtisíc kilometrov! Rýchlejšie!
Piotr Michajlovič pokračoval v bitke a naraz s nadľudským vypätím síl odsotil služobníka od seba, vystihol vhodnú chvíľu a kopol ho do brucha.
Služobník nešikovne zamával rukami a padol dolu. Na obyčajnej obrazovke to vyzeralo tak, ako keby spadol z prázdna. V tej chvíli sa v priestore jasne črtali oslepujúce kontúry „Samo j lo vo vej zóny”.
— Ochranný štít proti elektrónovým lúčom pre Samojlova, — vysvetlil mi Uo význam oslepujúcich kontúr a zapol valce.
Krátko zavyli a vypustili modrastú žiaru: služobníci1, ktorí boli od nás vzdialení osemtisíc kilometrov, popadali na zem ako zasiahnutí bleskom.
Piotr Michajlovič ťažko oddychoval, pomaly sa zdvihol z plošinky, poobzeral sa okolo a zrejme čakal, že sa zjaví služobník.
— Hotovo! — zakričal naňho Uo. — Vyjdite zo „zóny”! Služobníci sú paralyzovaní.
Žiarenie energetického štítu, ktorý chránil „zónu” pred účinkom elektrónových lúčov, zhaslo a Piotr Michajlovič, ktorý ešte stále neveril, že je zachránený, opatrne vystrčil hlavu zo „zóny”. Keď uvidel nehybných služobníkov, uspokojil sa, zoskočil z plošinky a akoby sa nič nestalo, začal paralyzovaných služobníkov odťahovať k stene. Uvoľňoval si tak miesto pri pulte.