Griádska energia bola v našich rukách!
Od radosti celý bez seba som sa vrhol k Uovi, podskočil som a zavesil som sa mu na krk. Pritom som mrmlal slová vďaky. Obor ma láskavo potľapkal po chrbte.
V ten istý deň sa po podmorských mestách rozšírila otriasajúca zpráva, ktorú som im oznámil polhodiny potom, ako Piotr Michajlovič ovládol situáciu pri pulte hlavného elektrónkového mozgu.
— Drahý Džirg! Bratia Griádoidi! — vysielal som a srdce mi silne a radostne tĺklo ako vták, ktorý sa dostal na slobodu. — Nadišla rozhodná chvíľa v tisícročných dejinách Griády. Vytrhli sme Poznávatelom z rúk energetický monopol. Máte budúcnosť vo svojich rukách! Vyplávajte na hladinu Fialového oceánu! Vpred, na Trozu! Chytajte Poznávatelov, nech sú kdekoľvek!
Slobodu väzňom Zelsy a ptuinským baníkom!
Na hlavnej obrazovke sme pozorovali húfy Griádoidov, ktorí sa zhromažďovali na námestiach Lezy a v iných podmorských mestách. Dychtivo počúvali naše zprávy. Vystupovali Starší bratia, ktorí ich iste vyzývali k útoku na Trozu — pevnosť a ochranu Poznávateľov. Hromové výkriky sa rozliehali po námestiach a uliciach podmorských miest, donedávna ešte tichých.
Pochopil som, že teraz je najdôležitejšie rýchlo obsadiť Trozu. Ochromiť hniezdo Poznávateľov, zajať a zničiť Kruhy mnohotvárnosti! Potom už nebudú ostatní Poznávatelia, roztrúsení všelikade po Griáde a vo Vesmíre, žiadnym nebezpečenstvom. Sami prídu prosiť o milosť, keď ich oberieme o energiu.
— Piotr Michajlovič! Počujete ma dobre?!
Akademik na obrazovke kývol hlavou.
— Pousilujte sa ihneď vytvoriť priestorový oblak nad Trozou a hlavným griádskym kozmodrómom, aby sa ani jeden guľodisk Kruhov nedostal do Vesmíru! Ja letím do oblasti Lezy, k Džirgovi, a povediem Griádoidov na Trozu! Udržujte spojenie s Uom! Vytvorí nepriepustnú bariéru okolo hlavného elektrónkového mozgu, aby k vám nemohol preniknúť ani jeden Poznávateľ. Čakajte moje šifrované signály.
Samozrejme, keby nebolo obrov a ich techniky, všetko, čo sa odohralo za posledné dva dni, by sa nám nikdy nebolo podarilo. Uo mi dovolil používať obrovský lietajúci prístroj. Bol to prieskumný guľovitý graviplán, do ktorého sa zmestilo okolo päťsto ľudí. Metagalakťanom slúžil na lety do atmosféry preskúmavaných planét a garážoval v hangári kozmoplánu.
Graviplán, v ktorom boli piati obri a ja, preletel za hodinu päťtisíc kilometrov a nehybne zostal visieť nad oceánom v oblasti Lezy. Hladina celého oceánu bola posiata čiernymi bodkami; boli to Griádoidi. Vtom som si všimol Griádoida, ktorý zúfalo gestikuloval. Veď je to Džirg! Zosadli sme na hladinu, chytil som Džirga za ruku a vtiahol som ho do otvoreného príklopu.
— Rýchlo! — súril nás Džirg a striasol velké vodné kvapky. — Obrovská flotila elektromagnetických osobných plavidiel sa pohybuje od juhozápadu smerom k ostrovu Metagalakťanov! Myslím, že sú tam všetci griádski Poznávatelia okrem Kruhov mnohotvárnosti a vybraných Griáďanov, ktorí zostali v Troze. Viara mi pred chvíľou oznámila, že v Troze začal pracovať supersilný transformátor energie zo stredu Galaxie, nezávislý na hlavnom elektrónkovom mozgu. Ten zásobuje loďstvo, plávajúce k Ostrovu! Poznávatelia pochopili, že sa rozhoduje o ich osude a pokúsia sa za každú cenu obsadiť modrú guľu obrov. Na lesklej rovine sa pripravujú na štart guľodisky s vybranými služobníkmi. Ich cieľom je dostať sa ku hlavnému elektrónkovému mozgu, ktorý ste tak smelo obsadili. Rýchlo na Trozu! Treba zničiť transformátor energie! Hneď prídu lode, ktoré vzali naši bratia v Draze.
Nebudem opisovať všetky peripetie dvojdňového boja, ktorý sa rozpútal na obrovskom priestore od Trozy po Juhozápadný ostrov, ale rozpoviem vám o dvoch najdôležitejších bitkách Dňa oslobodenia: o boji v Troze a o gigantickom súboji dvoch síl pri brehoch Juhozápadného ostrova, ktoré obrazovky Modrej gule ľahostajne zaznamenávali.
Na šesťdesiatdva lodí, ktoré vzali Griádoidi v Draze, sa nalodilo desaťtisíc obyvateľov Lezy. O dvanásť hodín sme sa vylodili v drazskom prístave. Mesto bolo ponorené do tmy. Samojlov vypol jeho energetickú stanicu. Všetci Poznávatelia sa zbehli do Trozy, alebo odplávali s flotilou k Juhozápadnému ostrovu. Podarilo sa nám získať len dvestoštyridsať antigravitačných diskov, na ktorých sa prvá skupina hneď vydala do Trozy. Viedol ju Džirg a Ger. Preto sa musel guľovitý graviplán pousilovať: za dvadsaťtri hodín dvestoosemnásťkrát prešiel od mora k Troze a naspäí a prepravil z pobrežia na lesklú rovinu asi deväťtisíc Griádoidov.
Bola hustá hmla a dusno ako v parnom kúpeli. Džirg a ja sme márne pozerali cez matne priezračnú strechu a pokúšali sme sa určiť, nad ktorou časťou Trozy sa nachádzame; pod nami sa mihali poplašné svetlá: Poznávatelia už zrejme vedeli o našom pristátí a pripravovali sa na obranu. Tu niekde musí byť ústie vchodného tunelu. Ale ako ho otvoriť?
— Džirg, — obrátil som sa ku Griáďanovi. — Do kážeš otvoriť vchodný tunel? Alebo mám poprosiť o pomoc Uových priateľov?
Odtiaľto sa nedá otvoriť, — odvetil Džirg, — ale v Troze je Viara. Tá nám ho otvorí. Začal volať Viaru. Okolo nás všade čakali tisíce Griádoidov, hotových zvíťaziť alebo umrieť.
Na obrazovke aparátu sa zjavila Viarina tvár. Radostne sa usmievala, oči jej horúčkovité žiarili.
— Bratia, — vykríkla, — konečne ste tu! Poznávatelia sú zmätení! Čakajte, hneď vám otvorím núdzový tunel, ktorý je od vás vzdialený štyridsať kilometrov smerom na juhovýchod. Choďte rýchlo k nemu. Otvorím tunel a mechanizmus, ktorý ho zatvára, pokazím. Priatelia mi pomôžu!
Predný oddiel, vedený Džirgom a mnou, sa na diskoch pohol k juhovýchodu. O päť minút sme zbadali lievikovitý vchod, ktorý sa pomaly otváral.
Griádoidi sa spúšťali strmo dolu, na stupňovité strechy budov. Čoskoro sa všetky blízke stupne hemžili Griádoidmi, čo kričali a mávali gravitačnými „puškami”, ktoré vzali v drazských arzenáloch.
Budovy na náprotivnej strane ulice sa zdali úplne opustené, pohyblivé schody a vzdušné mosty, ktoré sa klenuli nad „arénou”, boli pusté a neosvetlené. Priezračné steny okolo mesta boli zatemnené; čierny múr kruhovité obkolesoval osvetlené skupiny budov. Spozoroval som zvláštne mihanie a zastal som. Ostatní sa tiež zastavili. Pozrel som im do tvárí. To určite svietili reflektory alebo svietniky. Najprv som sa nazdával, že toto svetielkovanie nemá s udalosťami nič spoločného, no čoskoro som zistil, že sa mýlim.
Ohromné žiariace gule, ktoré úplne pokryli stupne, priechody a vežičky budov, neobyčajne svietili, sťahovali a rozťahovali sa. Farba svetla sa čudesne menila od červenobielej až po zlovestnú čiernofialovú. Zmena farieb bola okamžitá. Toto šialené striedanie farieb nútilo človeka zažmúriť oči.
Dovtípil som sa, že je to zámerné. Budovy, stupne, priechody, ulice, húfy Griádoidov a griáďanských operatérov, ktorí sa pripojili k povstalcom, sa zmenili na mátožnú hru tieňov. V kŕčovitej svetelnej fantasmagórii vyzeralo mesto fantasticky. Veľké svetielkujúce gule a girlandy zružoveli, červeneli, modrali, mihali a zhasínali, potom znovu vzplanuli oslepujúcou fialovou farbou. A naraz svetlo celkom zhaslo.
Ponorili sme sa do nepreniknuteľnej tmy.
Nastal zmätok. Gravitačné žiariče Griádoidov nepretržite hučali.
Pracovníci obkolesili budovu Kruhov mnohotvárnosti. Ktosi ma chytil za ruku. Čísi známy hlas mi zakričal celkom pri uchu: — To som ja, Džirg! Je so mnou Viara! Vraví, že Poznávatelia, ktorí zostali v Troze, sa zhromaždili v Kruhoch mnohotvárnosti a na Energetickej centrále so samostatným riadením. Elc je pri Juhozápadnom ostrove. Jugd sa nevrátil z hlavného elektrónkového mozgu. Treba už ísť k energetickej centrále!