Medzi cudzincami boli ženy aj muži. Ženy bolo rozoznať podľa vysokých štíhlych krkov, okrúhlych tvárí a veľmi bujných, nakrátko ostrihaných vlasov. Muži boli vyšší, mohutnejší, mali širšie čeľuste — vcelku sa odlišovali tými istými znakmi ako obe pohlavia pozemšťanov.
Afre sa zazdalo, že cudzinci majú na rukách len po štyri prsty. Proporcionálne boli také ako ľudské, lenže prsty ľudí z fluórovej planéty akoby nemali kĺby: zohýnali sa plavne, bez hranatých zhybov.
Nohy nebolo rozoznať: podošvy sa im zabárali do mäkkej podlahy. Vo svetle prirodzenom pre zemské oči zdali sa ich obleky tmavočervenými, skoro tehlovými.
Čím dlhšie sa dívali astronauti na prišelcov z fluórovej planéty, tým menej čudným sa im zdal ich výzor. Ba čo viac — ľudia Zeme každou chvíľou hlbšie chápali svojráznu exotickú krásu cudzincov. Ich hlavné čaro bolo vo velikánskych očiach, čo sústredene a láskavo hľadeli na ľudí a vyžarovali múdre, priateľské teplo.
— Aké oči! — nezdržala sa Afra. — S takými sa ľahšie staneš človekom ako s našimi, hoci aj naše sú výborné!
— Prečo? — šepol Tey.
— Čím väčšie sú oči, tým väčšia je sietnica, tým viacej detailov z okolitého sveta môže oko pojať.
Tey prikývol, že rozumie.
Jeden z cudzincov vystúpil dopredu a urobil gesto, akoby ich pozýval. Zemské osvetlenie na druhej strane chodby okamžite zhaslo.
— Och! — zvolal zarmútene Mut Ang. — Na to som nepamätal!
— Zariadil som to! — ohlásil sa pokojne Kari, ktorý vypol obyčajné svetlo a zapálil dve silné lampy s filtrami štyristotridsať.
— Vyzeráme ako mŕtvoly, — povedala sklamane Tajna. — Ľudstvo v takomto osvetlení nemá najvábnejší vzhľad!
— Máte zbytočné obavy, — povedal Mut Ang. — Ich spektrum najlepšej viditeľnosti ďaleko presahuje fialové, možno aj ultrafialové tóny. To znamená omnoho viacej tepla a odtienkov, ako vidíme my, len si to neviem predstaviť.
— Možno sa im budeme vidieť oveľa žltší ako v skutočnosti, — povedal Tey po chvíľke rozmýšľania.
— Aj to je lepšie ako siná, mŕtvolná farba. Len sa poobzerajte okolo seba! — nedala sa Tajna.
Pozemšťania urobili niekoľko snímkov a vysunuli cez malú príklopku ultrazvukový reproduktor na kryštály osmia. Cudzinci ho zachytili a postavili na trojnožku. Kari zameral na kruhovitú anténu úzky prúd rádiových vĺn. Vo fluórovej atmosfére cudzieho korábu zaznela reč a hudba Zeme. Tou istou cestou vysunuli prístroj na rozbor vzduchu, ktorým zistili teplotu, tlak a zloženie atmosféry neznámej planéty. Ako sa dalo očakávať, vnútorná teplota bieleho korábu bola nižšia než zemská a neprevyšovala sedem stupňov. Atmosférický tlak bol vyšší ako na Zemi a príťažlivosť skoro rovnaká.
— Oni sú asi teplejší, — povedala Afra, — ako sme aj my teplejší od našej obvyklej dvadsaťstupňovej teploty. Myslím, že teplotu tela môžu mať okolo štrnásť našich stupňov.
Prístroje, ktoré vyslali cudzinci, boli uzavreté v dvoch sieťkovitých kazetách, a ich určenie sa nedalo zistiť.
Z jednej kazety sa ozvali vysoké prerývané čisté zvuky, akoby rozplývajúce sa v diaľke. Pozemšťania pochopili, že cudzinci počujú vyššie tóny ako oni. Ak mali približne také rozpätie sluchu, ako je zemské, časť hlbokých tónov ľudskej reči a hudby obyvateľom fluórovej planéty unikala.
Cudzinci znova zapálili zemské osvetlenie, a pozemšťania vypli modré svetlo. K priezračnej stene pristúpili muž a žena. Pokojne zhodili tmavočervené šaty, chytili sa za ruky a chvíľu tak stáli, potom sa začali pomaly otáčať, aby si pozemšťania mohli dobre prezrieť ich telá, ktoré boli omnoho podobnejšie zemským ako ich tváre. Harmonické a súmerné postavy z fluórovej planéty úplne zodpovedali pojmom krásy na Zemi. Trochu ostrejšie prechody všetkých línií, prehĺbenín a oblín vyvolávali dojem určitej hranatosti, správnejšie, vyhranenejšej tvárnosti tela cudzincov. Dojem zvyšovala asi aj sivá farba pleti, ktorá bola omnoho tmavšia v záhyboch a preliačinách.
Hlavy mali pôvabne a hrdo posadené na vysokých krkoch; muž mal široké plecia človeka práce a boja, a široké boky ženy — matky mysliacej bytosti — neboli v nijakom rozpore s intelektuálnou silou, ktorá žiarila z poslov neznámej planéty.
Keď cudzinci ustúpili so známym kývnutím a zahasili žlté zemské svetlo, pozemšťania už neváhali.
Na veliteľovu žiadosť zastali pred priezračnou stenou Tey Eron a Afra Devi, držiac sa za ruky. Aj pri nezemskom osvetlení, ktoré dodávalo ľudským telám chladný odtieň belasého mramoru, všetci astronauti zhíkli nadšením — taká obdivuhodná bola nahá krása ich druhov. Pochopili to aj cudzinci. Len hmlisto viditeľní v neosvetlenej chodbe, vymieňali si medzi sebou pohľady a nezrozumiteľné krátke gestá.
Afra a Tey stáli hrdo, so vztýčenými hlavami, v nervovom vypätí, aké prežíva človek vo chvíľach, keď plní ťažké a nebezpečné úlohy. Napokon boli cudzinci hotoví s fotografovaním a zapálili svoje svetlo.
— Teraz nepochybujem, že poznajú lásku, — povedala Tajna, — pravú, nádhernú a veľkú ľudskú lásku… keď sú ich mužovia a ženy takí krásni a múdri!
— Máte celkom pravdu, Tajna, a my sme tým radšej, lebo nás vo všetkom pochopia, — ozval sa Mut Ang.
— Len sa pozrite na Kariho! Kari, nezamilujte sa do dievčaťa z fluórovej planéty, bola by to pre vás katastrofa!
Astronavigátor sa spamätal z vytrženia a odpútal oči prikovane na obyvateľoch bieleho korábu.
— Mohol by som sa! — usmial sa smutne. — Mohol by som, bez ohľadu na rozdielnosť našich tiel, na fantastickú vzdialenosť medzi našimi planétami. Teraz som pochopil celú moc a silu ľudskej lásky!
A mladý muž sa zase s obdivom zahľadel na cudziu ženu, ktorá sa prívetivo usmievala. Vtom cudzinci vystreli zelenú obrazovku. Začali sa na nej pohybovať malé figúrky. Šli v sprievode, vystupovali na strmý svah a niesli na chrbtoch akési veľké predmety. Keď vystúpili na plochý vrchol, každá figúrka zhodila svoj náklad a padala tvárou dolu. Film pripomínal naše kreslené filmy a zobrazoval únavu, túžbu po odpočinku. Zemskí ľudia tiež pocítili, nakoľko ich vyčerpali dlhé hodiny napätého očakávania a prvé dojmy zo stretnutia. Obyvatelia fluórovej planéty zrejme dúfali, že sa stretnú s inými ľuďmi, a pripravili sa na to napríklad aj týmito „konverzačnými“ filmami.
Posádka Telluru nebola prichystaná na stretnutie, ale aj tak si poradila. K priezračnej stene postavili plátno na rýchle skice a výtvarník Telluru Jas Tin rýchlo načrtol sériu obrázkov. Najprv nakreslil aj on unavených ľudí, potom jednu veľkú hlavu s takým zjavne spýtavým výrazom, že cudzinci ožili, ako keď sa zjavili Tey Eron a Afra Devi. Potom znázornil maliar Zem, obiehajúcu okolo Slnka, rozdelil jej dráhu na dvadsaťštyri častí a polovicu začiernil. Cudzinci čoskoro odpovedali podobnou schémou. Z jednej aj z druhej strany zapojili metronómy, ktoré pomohli stanoviť malé časomiery a potom vypočítať aj veľké. Astronauti sa dozvedeli, že fluórová planéta sa otočí okolo osi približne za štrnásť zemských hodín a obehne svoje belasé slnko za deväťsto dní. Prestávka na odpočinok, ktorú navrhli cudzinci, rovnala sa piatim zemským hodinám.