— Prášil? — zopakoval pomaly Sun Lin. — A viete, že je to nápad? Možno mu vlastne ani na um neprišlo niekoho napádať.
— Ale vrhol sa v tú stranu, kde som bol ja! — rozhorčoval sa Afričan. — Hoci som mu nestál v ceste.
— Povedali ste, že ste odstúpili na čistinu? A ta sa vrhol aj tautolon. Utekal pred niečím, čo sa skrývalo v húštine. Aha, preberá sa.
Zvieraťu, roztiahnutému v bahne, prebehla celým telom triaška. Potom sa malá hlávka zodvihla a trocha pokrútila zboka nabok. Krk sa dva-tri razy kŕčovite šklbol a zrazu sa napäl, akoby doň boli napumpovali vzduch. Telo, pripomínajúce spľasnutý balón, ožívalo a nadobúdalo stratenú pružnosť. Štyria muži v skafandroch pozorne sledovali zviera.
— Kto ho nastrašil? — zadumane sa ozval Karbyšev. — Veď, ako tvrdia predchádzajúce expedície, dravce na Venuši nie sú. Čo mohlo teda nahnať strach takej opache?
Gargi pokrčil plecami.
— Sme na celkom neprebádanej pevnine. Ale čo to stvára? Ngarroba!
— Kde sa ženiete? Počkajte! — vykríkol aj Karbyšev. Lenže Afričan už ako bez duše letel k tautolonovi. Zviera sa hojdalo na zadných labách, mocných a pružných ako perá stotonového vagóna. Už-už skočí!
— No, toľký elán je vari už zbytočný! — Gargi zbledol. Karbyšev rýchlo strčil ruku do vrecka a hľadal rezervný náboj. Zahovoril sa a zabudol, že pištoľ je celkom vybitá.
Ale nikto nestačil nič urobiť.
Postava v modrom skafandri skočila oživenej opache rovno na chvost, celkom pri koreni, kde bol hrubý ako sud. Ngarrobova ruka sa vymrštila dohora, akoby chcel potľapkať alebo udrieť zviera po chrbte. V nasledujúcej chvíli tautolon tak vyhodil zadkom, že Ngarroba odletel na dobrých pätnásť krokov a čľapol horeznačky do hlbokej kaluže.
A obor sa knísal zboka nabok k vode, čo sa matne zrkadlila obďaleč pod hustou klenbou oblakov.
— Teraz chápem, prečo sa tautolon hnal za vami, — povedal Ind, ktorý stúpil po koleno do mláky a podával Afričanovi ruku. — Vy ste ho prvý napadli, chudáčiska! Veďže sa oprite o tú palicu, kde ste ju vzali? Tak! Ja vás nevládzem vytiahnuť.
— Utrite mu kuklu, — povedal Karbyšev.
Keď poutieral zablatenú priezračnú guľu, ktorou sa končil skafander, najprv sa zablysli pod ňou biele zuby a potom sa vynorila celá tvár viceprezidenta Africkej akadémie vied. Žiaril na nej taký široký a triumfálny úsmev, aký jeho priatelia ešte ani raz nevideli.
Zamazaný od hlavy po päty, nevypustil z rúk „palicu“ — tenký, meter alebo pol druha metra dlhý prút, ktorý vyzeral ako šašina alebo trstina.
— Keby som v poslednej chvíli nebol vytiahol túto vec mojej priateľke z chrbta, bola by ju odvliekla so sebou. To ju teda dohnalo k úteku z húštiny!
— Vyzerá to ako ihla, — povedal Gargi. — Videli ste voľakedy také veľké šípy?
— Nie, — odvetil Sun Lin, — nič podobné nenájdete ani v jednom opise flóry na Venuši.
— Slovom, ďalší objav?
— A ešte aký! — zvolal zrazu Karbyšev. Vyzeral strašne rozrušený. — Len sa lepšie prizrite!
— Nerozumiem, — pokrčil plecami Gargi.
— Chyťte to do ruky!
Gargi vzal „palicu“, ktorú mu podal Ngarroba, a prešiel dvoma prstami po celej jej dĺžke. Na konci narazili prsty na malý výčnelok. Potom sa „palica“ zužovala a končila sa veľmi tvrdým hrotom.
— To je… to je… — bľabotal rozčúlene.
— Oštep, — povedal Sun Lin. Oči sa mu horúčkovité ligotali pod priezračným zvonom kukly.
— To je už objav! — zvolal Ngarroba a len-len že sa neroztancoval na mieste. — Nie nadarmo som dva razy capol do blata… Aké šťastie, že som prišiel tej oblude do cesty!
— Áno, priatelia, — povedal slávnostne Karbyšev, — naša expedícia pravdepodobne našla prvý dôkaz o existencii mysliacich obyvateľov Venuše.
— Ktorí sú na takom vývojovom stupni, že si vedia už zhotoviť najjednoduchšiu zbraň, — doplnil Gargi.
— Dúfame, že na poľovačku. — Sun Lin vzal Gargimu z rúk oštep a pozorne si prezeral hrot.
Cestovatelia pozerali na seba.
— Nabite už konečne tú pištoľ! — povedal Gargi.
— Elektrická pištoľ, ako viete, — poznamenal Karbyšev, — je prostriedok na sebaobranu, a preto pôsobí len na krátku vzdialenosť.
Zato však vybral malý šúľok a vložil ho do pištole, Ngarroba vystrel ruku za oštepom.
— Nože ho dajte sem!
Vyvažoval oštep v ruke, akoby ho chcel hodiť.
— Myslím, priatelia, že touto hračkou by sa nikomu z nás nepodarilo preraziť taký pancier, ako je koža tautolona.
— Ale náš skafander prebodne hravo, — dosvedčil Sun Lin.
— Toto ľahké tkanivo chráni síce pred uštipnutím každej chamrade najmenej tak dobre ako tautolona jeho hrubá koža. Výborne sme krytí pred hlavným nepriateľom — baktériami. Ale pred oštepom…
Ngarroba mykol plecami, akoby ho medzi lopatkami niečo bodlo.
Karbyševa čosi nutkalo, aby sa obzrel. Za chrbtom nebolo nikoho. Len asi na päťdesiat krokov v húštine zaševelili dva-tri tenké stromčeky.
Gargi pristúpil k stromu, ktorý pripomínal obrovitú slnečnicu. Nebolo na ňom lístia, kmeň pokrývalo husté krátke ihličie.
— Nedajbože privyknúť na tunajšiu flóru, — povedal Ind, — aj keď chápem, že rastlinstvo sa rozvíja tak prudko pre nadbytok kysličníka uhličitého v atmosfére. Rád by som vedieť, z čoho si robia tie oštepy? Z tohto stromu sotva. Hoci, keby sa z vrchovca odrezali prúty…
— Z čoho je drevo, na to prídem, — namietol Sun Lin. — Dôležitejšie je zistiť, aký kameň používajú na hroty. Hornina mi je neznáma.
— Tu vôbec nevidieť vrchy alebo skaly, vyčnievajúce na povrch. Pozrite!
Vôkol sa rozprestierala šíra rovina s jazerami, ktorých hladina splývala s ploskými brehmi. Od západu rámoval krajinu hustý les, z diaľky podobný spletenému ostnatému drôtu. Nad hustou belasou húštinou vypínali sa ojedinelí obrí s konármi, rozkrídlenými ako roztiahnuté prsty. Každý „prst“ sa končil ďalšími výhonkami.
Na východe presvitalo niekoľko nevysokých vrchov s oblými, rozmazanými kontúrami.
Cestovatelia si všetko odfotografovali a pobrali sa k rakete.
Rozhovor sa krútil okolo oštepu a okolo možného stretnutia s Venušanmi. Ako to dopadne?
— Keď sa to tak vezme, — povedal Ngarroba, — my tiež máme zbraň, — stisol v ruke oštep, — takú istú ako oni.
— Po prvé, len v jednotnom čísle, — ohlásil sa Gargi.
— A po druhé, nepoužijete ju, — poznamenal Sun Lin.
— Máte pravdu, — súhlasil viceprezident Africkej akadémie vied. — Hádam iba v najkrajnejšom prípade.
Karbyšev vytiahol nabitú pištoľ a presúval páčku.
— Zmierňujete náboj?
— Nechcem ich predsa zabiť, — pokrčil plecami Karbyšev. — Čo myslíte, stačí dvadsatina dávky, ktorú dostal tautolon?
— To je porcia pre vola.
— Nedá sa vedieť, Venušan je možno silnejší.
— Túto časť planéty treba čím skôr prebádať. Veď dosiaľ expedície zosadali hlavne v rovníkovej oblasti a pri póloch. A stredné šírky navštívili len dva razy. Aj to šiesta expedícia bola neúspešná. Thompson ochorel — a všetci sa museli vrátiť.