„Chcel som sa vás len spýtať, či by ste mi mohli vrátiť tú knihu.“
„ZMIZNITE! VON!“
Harry odišiel skôr, než stihol Snape strhnúť Chrabromilu ďalšie body. Letel hore schodmi.
„Dal ti ju?“ chcel vedieť Ron. „Čo sa stalo?“
Harry im šeptom vyrozprával, čo videl.
„Viete, čo to znamená?“ dodal celý zadychčaný. „Využil halloweensku oslavu a pokúsil sa prejsť okolo trojhlavého psa! Videli sme ho predsa, ako ide tým smerom – chce sa zmocniť toho, čo ten pes stráži! A stavím sa o svoju metlu, že vpustil do hradu toho trola, aby od seba odpútal pozornosť!“
Hermionina vyvalila oči.
„Nie – to by neurobil,“ povedala. „Nie je síce dvakrát príjemný, ale určite by sa nepokúšal ukradnúť niečo, čo sa Dumbledore snaží chrániť.“
„Hermiona, ty si fakt myslíš, že všetci učitelia sú svätí?“ oboril sa na ňu Ron. „Harry má pravdu. Za Snapa by som veru ruku do ohňa nedal. Ale po čom to vlastne ide? Čo také to psisko stráži?“
Keď šiel Harry spať, v hlave mu vírili samé otázky. Neville nahlas chrápal, Harry však nie a nie zaspať. Pokúšal sa na nič nemyslieť – musí sa vyspať, o niekoľko hodín hrá svoj prvý zápas – na to, ako sa Snape tváril, keď ho Harry prekvapil, sa len tak ľahko zabudnúť nedalo.
Na druhý deň ráno bolo jasno a veľmi zima. Veľkú sieň naplnila lahodná vôňa pečených párkov a vzrušená vrava tých, čo sa tešili na dobrý metlobalový zápas.
„Mal by si aspoň niečo zjesť.“
„Nemám chuť.“
„Aspoň hrianku,“ prehovárala ho Hermiona.
„Nie som hladný.“
Harry sa cítil hrozne. O hodinu už bude na ihrisku.
„Harry, potrebuješ energiu,“ prihovoril sa mu Seamus Finnigan. „Na stíhačovi si vždy všetci zgustnú.“
„Vďaka, Seamus,“ povedal Harry útrpne a pozrel naňho, ako si dáva na párky tony kečupu.
O jedenástej sedela už celá škola na tribúnach okolo ihriska. Mnohí študenti mali ďalekohľady. Sedadlá boli síce vysoko vo vzduchu, no niekedy aj tak nebolo dosť dobre vidno, čo sa na ihrisku deje.
Ron a Hermiona si s Nevillom, Seamusom a fanúšikom West Hamu Deanom sadli na samý vrch. Ako prekvapenie urobili pre Harryho z plachty, ktorú Prašivec rozhrýzol, transparent s nápisom ,Harry za prezidenta‘ a Dean, ktorý vedel pekne kresliť, namaľoval pod to veľkého chrabromilského leva. A Hermiona ho trochu začarovala, tak, aby menil farby.
Harry s ostatnými hráčmi sa zatiaľ v šatni prezliekali do šarlátovočervených chrabromilských habitov (Slizolin bude hrať v zelených).
Wood si odkašlal a všetci stíchli.
„Dobre, chlapi,“ oslovil ich.
„A ženy,“ dodala stíhačka Angelina Johnsonová.
„A ženy,“ opravil sa Wood. „Pred nami je zápas.“
„Veľký zápas,“ napodobil ho Fred Weasley.
„Na ktorý všetci čakáme,“ odrecitoval George Weasley.
„Poznáme už Oliverove príhovory naspamäť,“ pošepol Harrymu Fred, „boli sme v družstve aj minulý rok.“
„Hej, vy dvaja, ticho tam,“ zahriakol ich Wood. „Toto je najlepšie družstvo, aké Chrabromil má za posledných niekoľko rokov. Dnes vyhráme. Cítim to.“
A zahľadel sa na nich pohľadom, ktorý hovoriclass="underline" „Inak je s nami...“
„Dobre. Je čas. Zlomte väz.“
Harry vychádzal zo šatne hneď za Fredom a Georgeom Weasleyovcami a v duchu sa modlil, nech sa mu nepodlomia kolená, a za hlasitého povzbudzovania vyšiel na ihrisko.
Rozhodovala madam Hoochová. Stála v strede ihriska a s metlou v ruke čakala na obe družstvá.
„Žiadam všetkých hráčov, aby hrali slušne,“ prihovorila sa im, keď sa okolo nej zhromaždili. Harry mal pocit, že tie slová adresuje predovšetkým slizolinskému kapitánovi Marcusovi Flintovi zo šiesteho ročníka. Harrymu zišlo na um, že Flint vyzerá, akoby mu v žilách kolovala trolovská krv. Kútikom oka zazrel vysoko nad sebou trepotajúci sa transparent, na ktorom svietilo ,Potter za prezidenta‘. To mu dodalo odvahy.
„Nasadnite na metly, prosím.“
Harry vysadol na svoj Nimbus 2000.
Madam Hoochová zapískala na striebornej píšťalke.
Pätnásť metiel sa vznieslo vysoko do vzduchu. Zápas sa začal.
„Prehadzovačky sa okamžite zmocňuje Angelina Johnsonová z Chrabromilu – to dievča je vynikajúcou a zároveň veľmi atraktívnou stíhačkou...“
„JORDAN!“
„Prepáčte, pani profesorka.“
Zápas komentoval Lee Jordan, ktorý sa priatelil s weasleyovskými dvojičkami, pod prísnym dohľadom profesorky McGonagallovej.
„Nádherne zrýchľuje, krásna prihrávka na Alicu Spinnetovú, nový objav Olivera Wooda, minulý rok len náhradníčka – tá vracia loptu Johnsonovej a... nie, prehadzovačku má teraz Slizolin, zmocnil sa jej slizolinský kapitán Marcus Flint a útočí – Flint sa vrhá nadol strmhlav sťa orol a dáva g... nie, vynikajúcim spôsobom ho zastavil chrabromilský strážca Wood a loptu majú opäť hráči Chrabromilu – je tam triafačka Katie Bellova, krásne spodom obišla Flinta, vyráža hore a – AU! – to muselo riadne bolieť, zozadu ju do hlavy zasiahla dorážačka – prehadzovačku získavajú Slizolinčania – na brány sa rúti Adrian Pucey, no zastavuje ho druhá dorážačka -ktorú vrhol Fred alebo George Weasley, teraz neviem, ktorý z nich – v každom prípade skvelý zásah chrabromilského odrážača, prehadzovačka opäť v rukách Johnsonovej, tá má pred sebou voľný priestor a vyráža vpred – akoby naozaj letela – uhýba sa pred letiacou dorážačkou – stípiky s obručami má rovno pred sebou – ideš, Angelina, strieľaj – strážca Bletchley sa vrhá dolu – míňa loptu – a CHRABROMIL DÁVA GÓ-ÓL!“
Studené povetrie sa naplnilo nadšenými ováciami fanúšikov Chrabomilu, zatiaľ čo Slizolinčania pískali a pokrikovali.
„Uhnite sa kúsok.“
„Hagrid!“
Ron a Hermiona sa natlačili jeden na druhého, aby si mal Hagrid kam sadnúť.
„Kukal som na to z domu,“ povedal Hagrid a pohladkal veľký ďalekohľad, čo mu visel na krku, „ale keď nie si medzi ľuďmi, neni to ono. Ohnivá strela sa ešte neobjavila?“
„Nie,“ odvetil Ron. „Harry však nemal doteraz veľa práce.“
„Zatiaľ je furt živý a zdravý a to je čo povedať,“ poznamenal Hagrid, zdvihol k očiam ďalekohľad a zadíval sa na fliačik na oblohe, teda na Harryho.
Harry sa kĺzal vysoko nad ostatnými hráčmi a dával pozor, či nezazrie ohnivú strelu. Postupoval presne podľa Woodovych pokynov.
„Drž sa bokom, kým nezazrieš strelu,“ radil mu Wood. „Nechcem, aby na teba zaútočili skôr, než bude treba.“
Keď Angelina strelila gól, Harry urobil vo vzduchu od samej radosti niekoľko kotrmelcov. Teraz bol opäť na svojom stanovišti a vyzeral strelu. Raz sa mu zdalo, že videl zlatý záblesk, no bol to len odraz náramkových hodiniek jedného z weasleyovskych dvojčiat, a raz sa jedna z dorážačiek rozhodla vyraziť po ňom, rútila sa naňho ako delová guľa, Harry sa však uhol a vzápätí sa už za ňou hnal Fred Weasley.
„Všetko v poriadku, Harry?“ stihol zavolať Fred a vrhol dorážačku z celej sily na Marcusa Flinta.
„Útočí Slizolin,“ komentoval Lee Jordan, „stíhač Pucey sa vyhýba dvom dorážačkám, dvom Weasleyovcom, triafačke Bellovej a rúti sa rovno na – počkať – žeby to bola ohnivá strela?“
Medzi divákmi to len tak zašumelo, Adrian Pucey sa obzrel ponad plece za ohnivou strelou, ktorá mu vzápätí preletela tesne popri ľavom uchu, a prehadzovačka mu vypadla z rúk.
Harry ju zbadal. Vzrušene sa vrhol strmhlav za ňou. Slizolinský stíhač Terence Higgs ju však tiež zbadal. Plece pri pleci sa obaja rútili za strelou – ostatní triafači akoby celkom zabudli, čo je ich úlohou, nehybne stuhli vo vzduchu a prizerali sa.
Harry bol rýchlejší než Higgs – videl pred sebou malú guľatú loptičku, ako trepoce krídelkami a rúti sa vpred – zmobilizoval všetky svoje sily, už-už ju doháňal...