„Tak a mám vás!“ zvolala. „Strhávam Slizolinu dvadsať bodov! Túlať sa po chodbách uprostred noci, ako sa opovažujete...“
„Ja za to nemôžem, pani profesorka. Príde sem Harry Potter – aj s drakom!“
„Prestaňte s tými hlúposťami! Čo si to dovoľujete, klamať mi do očí! Tak poďte – pohovoríme si o vás s profesorom Snapom!“
Po tomto zážitku sa im zdalo, že zdolať strmé točité schodište vedúce hore do veže je tá najjednoduchšia vec na svete. Vystúpili do studenej noci, zhodili zo seba plášť a tešili sa, že môžu opäť normálne dýchať. Hermiona bola ako vo vytržení.
„Malfoyovi strhli body! Od radosti by som najradšej spievala!“
„Len to, preboha, nie,“ zastavil ju Harry.
Kým čakali, zabávali sa na Malfoyov účet a Norbert zatiaľ trieskal zvnútra do stien debny. Asi o desať minút sa k nim z temnoty prihnali štyri metly.
Charlieho kamaráti boli veselá kopa. Ukázali Harrymu a Hermione popruhy, upravené tak, aby mohli niesť debnu medzi sebou. Hermiona s Harrym im pomohli Norberta do nich bezpečne navliecť, potom si s nimi podali ruky a veľmi srdečne im poďakovali.
Norbert bol čoraz menší... a menší... až zmizol.
Zostupovali dolu točitým schodišťom, bez ťažkého Norberta sa im kráčalo ľahučko a ľahučko im bolo aj pri srdci. Zbavili sa draka – Malfoy dostane pokarhanie – môže niečo skaliť ich nekonečné šťastie?
Odpoveď ich čakala dolu pod schodmi. Keď vykročili chodbou, z tmy sa sčista-jasna vynorila Filchova tvár.
„Tak veru, tak veru,“ zašepkal, „sme v tom až po uši.“
Neviditeľný plášť zostal hore vo veži.
15
Zakázaný les
Situácia už ani horšia byť nemohla. Filch ich odviedol do pracovne profesorky McGonagallovej na prvom poschodí, teraz tu sedeli a ani jeden z nich neprehovoril. Hermiona sa triasla na celom tele. Harrymu v hlave vírili všakovaké ospravedlnenia, výhovorky, dokonca celé príbehy, jeden nepravdepodobnejší ako druhý. Vôbec netušil, ako sa z toho dostanú. Tentoraz to s nimi bolo naozaj zlé. Ako len mohli byť takí hlúpi a zabudnúť na plášť? Profesorka McGonagallová nemá najmenší dôvod, aby ich nepotrestala, že boli tak neskoro v noci mimo internátu a túlali sa po škole, a o tom, že boli v najvyššej veži, kde bol žiakom mimo hodín astronómie vstup prísne zakázaný, ani nehovoriac. Keď im k tomu prirátajú aj Norberta a neviditeľný plášť, môžu si hneď a zaraz baliť veci.
Naozaj si Harry myslel, že situácia už horšia byť nemôže? To sa teda mýlil. Keď sa objavila profesorka McGonagallová, za ruku viedla Nevilla.
„Harry!“ vykríkol Neville, len čo ich oboch zbadal. „Pokúšal som sa vás nájsť a varovať, počul som, ako sa Malfoy chválil, že vás prichytí, vraj máte dra...“
Harry mu pohybom hlavy dôrazne naznačil, aby mlčal, no profesorka McGonagallová si to všimla. Keď sa tu tak nad nimi týčila, vzbudzovala väčšiu hrôzu ako Norbert, a veru sa zdalo, že jej z úst už-už vyšľahnú plamene.
„Toto by som v živote nečakala ani od jedného z vás. Pán Filch mi povedal, že ste boli na pozorovateľni. Je jedna hodina v noci. Môžete mi to nejako vysvetliť!?“
Hermiona po prvýkrát nevedela odpovedať na učiteľovu otázku. Upierala zrak na svoje papuče a stála tam ako socha.
„Myslím si, že viem, prečo ste tam boli,“ pokračovala profesorka McGonagallová. „Človek nemusí byť génius, aby si to domyslel. Obalamutili ste Draca Malfoya nejakou historkou o drakovi, aby ste ho vytiahli z postele a dostali do problémov. Toho som už tiež chytila. Zrejme považujete za smiešne, že Longbottom to počul a uveril vám.“
Harry zachytil Nevillov pohľad a pokúšal sa mu pantomimicky naznačiť, že to nie je pravda. Chudák Neville tam stál celý vydesený. Úbohý, nemotorný Neville – Harry vedel, čo musel podstúpiť, keď ich v tej tme hľadal, aby ich vystríhal.
„Som nanajvýš znechutená,“ povedala profesorka McGonagallová. „Štyria študenti za jednu jedinú noc! Také čosi som tu ešte nezažila! Nazdávala som sa, že máte viac rozumu, slečna Grangerová. A o vás, Harry Potter, som si myslela, že Chrabromil pre vás naozaj niečo znamená. Všetci traja dostávate pokarhanie a odpykáte si trest – áno, vy tiež, Longbottom, nič vám nedáva právo, aby ste sa túlali v noci po škole, najmä teraz, keď je to tu zvlášť nebezpečné – a päťdesiat bodov dolu.“
„Päťdesiat?“ Harry neveril vlastným ušiam – to prídu o prvenstvo v súťaži, ktoré získali, keď vyhrali posledný metlobalový zápas.
„Päťdesiat za každého,“ zdôraznila profesorka McGonagallová a zhlboka sa nadýchla dlhým, špicatým nosom.
„Pani profesorka – prosím ...“
„To predsa nemôžete...“
„Nehovorte mi, čo môžem a čo nie, Potter. A teraz okamžite do postele, všetci traja. Nikdy som sa nehanbila za chrabromilských študentov viac ako teraz.“
Prišli o stopäťdesiat bodov. To znamená, že Chrabromil sa prepadol na posledné miesto. V priebehu jedinej noci prišli o šancu vyhrať školský pohár. Harry mal pocit, akoby stratil dno žalúdka. Dokážu to vôbec ešte napraviť?
Harry celú noc nespal. Počul, ako Neville hodiny a hodiny vzlyká do vankúša. Nevedel, ako ho má utešiť. Bolo mu jasné, že Neville, podobne ako on sám, sa desí úsvitu. Čo s nimi len bude, keď sa ostatní dozvedia, čo vyviedli?
Keď ich spolužiaci na druhý deň ráno prechádzali okolo obrovských presýpacích hodín, ktoré ukazovali hodnotenie jednotlivých fakúlt, nazdávali sa, že došlo k nejakému omylu. Ako môžu mať odvčera o stopäťdešiat bodov menej? No čoskoro sa tá správa rozšírila po celej škole: o všetky tie body ich obral Harry Potter, ten slávny Harry Potter, hrdina dvoch metlobalových zápasov, spolu s ďalšími dvoma hlúpymi prvákmi.
Harry, ktorý patril k najobľúbenejším a najobdivovanejším žiakom školy, sa razom stal tým najnenávidenejším. Aj žiaci Bystrohlavu a Bifľomoru sa mu obrátili chrbtom, všetci sa už totiž tešili, že Slizolin tento rok školský pohár nezíska. Kamkoľvek Harry prišiel, všetci si naňho ukazovali, zámerne stišovali hlas a ohovárali ho. Žiaci Slizolinu robili presný opak, keď ho stretli, tlieskali mu, pískali a nahlas sa radovali: „Vďaka, Potter, máš to u nás!“
Jediný, kto stál pri ňom, bol Ron.
„O niekoľko týždňov si na to ani nespomenú. Fred s Charliem tiež pripravili Chrabromil o kopu bodov a aj tak ich majú všetci radi.“
„Ale nikdy neprehajdákali stopäťdesiat bodov naraz,“ vzdychol si Harry skormútene.
„No – to nie,“ pripustil Ron.
Čo pokazili, to sa napraviť nedalo, Harry sa však zaprisahal, že sa už nikdy nebude miešať do vecí, do ktorých ho nič. To má za to, že stále strká do niečoho nos. Tak hrozne sa hanbil, až zašiel za Woodom a povedal mu, že chce odísť z metlobalového družstva.
„Odísť?!“ zahrmel Wood. „A čo sa tým vyrieši? Metlobalový turnaj už síce nevyhráme, potrebujeme však získať aspoň nejaké body.“
Ale ani z metlobalu nemal takú radosť ako predtým. Spoluhráči sa s ním na tréningu nerozprávali, keď mu potrebovali čosi povedať, tak ho oslovovali ,stíhač‘.
Aj Hermiona s Nevillom si vytrpeli svoje. Neboli na tom síce tak zle ako Harry, pretože neboli takí známi ako on, no ani s nimi sa nik nechcel rozprávať. Hermiona prestala na seba v triede upozorňovať, sedela so zvesenou hlavou a mlčky pracovala.
Harry sa už takmer tešil na skúšky. Mali strašne veľa učenia, no aspoň nemyslel stále na svoje nešťastie. Trávil všetok čas s Hermionou a Ronom, študovali dlho do noci, pokúšali sa zapamätať si prísady všetkých tých zložitých elixírov, učili sa naspamäť kúzla, opakovali si dátumy čarodejníckych objavov a škriatkovských povstaní...