„Musíme ísť za Dumbledorom,“ vyhlásil Harry. „Hagrid tomu cudzincovi prezradil, ako sa dostane cez Chlpáčika, a pod tým plášťom bol buď Snape, alebo Voldemort – opiť Hagrida musela byť preňho hračka. Len dúfam, že nám Dumbledore uverí. Firenze to môže tiež potvrdiť, ak mu v tom však Bane nezabráni. Ozaj, kde býva Dumbledore?“
Rozhliadali sa vôkol seba, akoby dúfali, že uvidia nejakú tabuľku, ktorá im ukáže, kadiaľ majú ísť. Nikdy im nikto nepovedal, kde Dumbledore býva, a tiež nevedeli o nikom, kto by ho bol navštívil.
„Budeme sa musieť...“ začal Harry, no odrazu sa halou rozoznel akýsi hlas.
„Hej, vy traja, čo robíte tu vnútri?“
Bola to profesorka McGonagallová, ktorá niesla plnú náruč kníh.
„Chceme ísť za profesorom Dumbledorom,“ povedala Hermiona, Harrymu s Ronom sa zdalo, že až príliš odvážne.
„Za profesorom Dumbledorom?“ čudovala sa profesorka McGonagallová, akoby to bolo čosi nanajvýš podozrivé. „A načo?“
Harry preglgol – čo teraz?
„To je tajomstvo,“ povedal, no vzápätí to hneď oľutoval, lebo nozdry profesorky McGonagallovej sa razom rozšírili.
„Profesor Dumbledore odišiel pred desiatimi minútami,“ povedala odmerane. „Dostal naliehavú sovu z Ministerstva mágie a okamžite odletel do Londýna.“
„On odišiel?“ hlesol Harry zúfalo. „Teraz?“
„Profesor Dumbledore je veľký čarodej, Potter, má veľa povinností...“
„Ale toto je dôležité.“
„To, čo máte na srdci, je podľa vás dôležitejšie ako Ministerstvo mágie, Potter?“
„Viete, pani profesorka,“ začal Harry bez akejkoľvek obozretnosti, „týka sa to kameňa mudrcov...“
Profesorka McGonagallová čakala zrejme všeličo, ale toto jej vyrazilo dych. Knihy jej vypadli z rúk a ona sa vôbec neunúvala zdvihnúť ich.
„Ako to, že...“ nevychádzala z údivu. „Pani profesorka, myslím si – teda viem – že Sn... že niekto sa pokúsi ukradnúť kameň mudrcov. Musím súrne hovoriť s profesorom Dumbledorom.“
V profesorkinom pohľade sa zračila hrôza a pochybnosti zároveň.
„Profesor Dumbledore sa vráti zajtra,“ povedala napokon. „Neviem, ako ste sa dozvedeli o kameni mudrcov, no môžete si byť istí, že ho nik neukradne, je naozaj dobre strážený.“
„Ale pani profesorka...“
„Potter, viem, čo hovorím,“ povedala úsečne. Zohla sa a pozbierala rozsypané knihy. „Navrhujem, aby ste šli von a užívali si slnka.“
Oni sa však ani nehli.
„Stane sa to dnes v noci,“ povedal Harry, keď si bol istý, že profesorka McGonagallová ich už nepočuje. „Snape dnes v noci prejde padacími dvierkami. Zistil všetko, čo potreboval, a zbavil sa aj Dumbledora. Ten odkaz mu poslal on, stavím sa, že Ministerstvo mágie bude riadne vyvalené, keď sa tam objaví.“
„Ale čo môžeme...“
Hermiona sa strhla. Harry a Ron sa otočili.
Za nimi stál Snape.
„Ale, ale, dobrý deň prajem,“ prihovoril sa im sladkým hláskom.
Hľadeli naňho v nemom úžase.
„Nemali by ste byť vnútri, keď je vonku tak krásne,“ povedal a na tvári sa mu zjavil čudný, kŕčovitý úsmev.
„Boli sme za...“ začal Harry bez toho, aby vedel, ako pokračovať.
„Mali by ste byť opatrnejší,“ poznamenal Snape. „Keď sa tu budete takto ponevierať, ostatní si budú myslieť, že máte za lubom niečo nekalé. A Chrabromil si nemôže dovoliť stratiť ani jediný bod, je tak?“
Harry očervenel. Zvrtli sa, že idú von, no Snape ich zavolal späť.
„Majte sa na pozore, Potter – ak vás ešte raz niekto prichytí pri nočnom výlete, osobne sa postarám o to, aby vás vyrazili. Prajem vám pekný deň.“
A odkráčal smerom k zborovni.
Keď vyšli na kamenné schody, Harry sa obrátil k ostatným.
„Takže, urobíme to takto,“ zašepkal naliehavým hlasom. „Jeden z nás bude strážiť Snapa – postaví sa pred zborovňu, a keď Snape vyjde, bude ho sledovať. Hermiona, vezmi si ho na starosť ty.“
„Prečo práve ja?“
„To je predsa jasné,“ povedal Ron. „Môžeš predstierať, že čakáš na profesora Flitwicka, chápeš.“ A zmeneným hlasom spusticlass="underline" „Ach, pán profesor Flitwick, tak hrozne ma to trápi, asi mám zle otázku štrnásť b...“
„Prestaň, dobre?“ hnevala sa Hermiona, no súhlasila a odišla pred zborovňu.
„A my pôjdeme k chodbe na treťom poschodí,“ povedal Harry Ronovi. „Poď.“
No tento plán im nevyšiel. Ešte ani poriadne nedorazili k dverám oddeľujúcim Chlpáčika od zvyšku školy, keď sa pred nimi opäť objavila profesorka McGonagallová a tentoraz jej naozaj došla trpezlivosť.
„Vy si skutočne myslíte, že si s vami neporadím?!“ zahrmela. „Okamžite s tými hlúposťami prestaňte! Ak sa dozviem, že ste sa tu opäť potulovali, strhnem Chrabromilu ďalších päťdesiat bodov! Áno, Weasley, svojej vlastnej fakulte!“
Harry s Ronom sa vrátili do klubovne. Harry práve povedal, „aspoň že Hermiona má Snapa pod kontrolou,“ keď sa podobizeň s Tučnou paňou odsunula a vošla Hermiona.
„Mrzí ma to, Harry,“ nariekala. „Snape vyšiel von a spýtal sa ma, čo tam robím, povedala som, že čakám na profesora Flitwicka, Snape mi ho zavolal, a potom sa kamsi stratil.“
„Tak, to by sme mali,“ vyhlásil Harry.
Ron s Hermionou z neho nespúšťali zrak. Bol bledý a oči sa mu leskli.
„Dnes v noci tam pôjdem a pokúsim sa dostať ku kameňu skôr ako on.“
„Ty si sa zbláznil!“ skríkol Ron.
„To nesmieš!“ zvolala Hermiona. „Po tom, čo nám povedala McGonagallová so Snapom? Veď ťa vyrazia!“
„NO A ČO?!“ skríkol Harry. „Vy to naozaj nechápete? Ak sa Snape zmocní kameňa, Voldemort sa vráti! Nepočuli ste, čo robil, keď sa pokúšal dostať vtedy k moci? Potom už nebude existovať nijaký Rokfort, z ktorého by ma vyhodili! Zrovná ho so zemou, alebo z neho urobí školu čiernej mágie! Čo tam po nejakých strhnutých bodoch! Myslíte si, že ak Chrabromil vyhrá školský pohár, tak Voldemort nechá vás a vaše rodiny na pokoji? Ak ma chytia skôr, ako sa zmocním kameňa, pošlú ma späť k Dursleyovcom a budem čakať tam, kedy si po mňa Voldemort príde, možno si požijem o dáky ten deň-dva dlhšie, no ja sa k temným silám nikdy nepridám! Dnes v noci prejdem padacími dvierkami a môžete si vravieť, čo chcete, nezabránite mi v tom! Voldemort mi zabil rodičov, zabudli ste?“
Hľadel na oboch upretým pohľadom.
„Máš pravdu, Harry,“ povedala Hermiona potichu.
„Vezmem si neviditeľný plášť,“ oznámil im. „Ako dobre, že som ho dostal späť.“
„Ale zakryje nás všetkých troch?“ opýtal sa Ron.
„Ako to – všetkých troch?“
„Prosím ťa, hádam si nemyslíš, že ťa necháme ísť samého?“
„Jasné, že nenecháme,“ dodala Hermiona rozhodne. „Ako sa chceš dostať ku kameňu bez nás? Radšej sa idem mrknúť do kníh, či tam nenájdem niečo, čo by sa nám mohlo zísť...“
„Ale ak nás chytia, vyhodia aj vás.“
„To ťažko,“ povedala Hermiona a zatvárila sa záhadne. „Flitwick mi prezradil, že som jeho skúšku urobila na stodvanásť percent. Naozaj si nemôžu dovoliť vyhodiť ma.“
Po večeri sedeli všetci traja v klubovni bokom od ostatných a bojovali s nervozitou. Nikto ich neotravoval, s Harrym sa predsa nik z Chrabromilu nebavil. Dnes večer mu to po prvý raz neprekážalo. Hermiona si prelistovala všetky svoje poznámky v nádeji, že natrafí na kúzlo, ktoré budú musieť použiť. Harry s Ronom toho veľa nenahovorili. Obaja premýšľali nad tým, čo ich čaká.
Ich spolužiaci pomaly odchádzali spať a miestnosť sa postupne vyprázdňovala.
„Radšej už choď po ten plášť,“ pošepol Harrymu Ron, keď konečne odišiel, zívajúc a preťahujúc sa, aj Lee Jordan. Harry vybehol hore do tmavej izby. Zobral plášť a pohľad mu padol na flautu, ktorú dostal od Hagrida na Vianoce. Strčil si ju do vrecka, môžu ju použiť na Chlpáčika – nebolo mu totiž dvakrát do spevu.