„Musíme sa – hm – k vám pridať, ak sa chceme dostať na druhú stranu?“
Čierny rytier prikývol. Ron sa otočil k Harrymu a Hermione.
„Treba si to premyslieť...“ povedal. „Nazdávam sa, že by sme mali zaujať miesta troch čiernych figúrok...“
Harry s Hermionou mlčali a nechali Rona premýšľať. Ten napokon povedaclass="underline" „Dúfam, že sa neurazíte, ale ani jeden z vás nie je bohvieaký šachista...“
„Neurazíme,“ povedal Harry rýchlo. „Len nám povedz, čo máme robiť.“
„Dobre. Harry, ty sa postav namiesto strelca, a ty, Hermiona, ty choď hneď vedľa neho miesto tej veže.“
„A ty?“
„Ja budem koňom,“ povedal Ron. Ostatné figúrky zrejme počúvali, pretože po týchto slovách sa kôň, strelec a veža zvrtli chrbtom k bielym figúrkam, odpochodovali zo šachovnice a na tri uvoľnené políčka sa postavili Harry, Ron a Hermiona.
„Biele začínajú v šachu vždy ako prvé,“ povedal Ron a zahľadel sa na opačnú stranu šachovnice. „Áno... pozrite...“
Biely pešiak práve postúpil o dve políčka dopredu. Ron začal organizovať čierne kamene. Mlčky sa posúvali tam, kam im prikázal. Harry cítil slabosť v kolenách. Čo ak prehrajú?
„Harry – prejdi šikmo o štyri políčka doprava.“ Prvý šok zažili, keď stratili prvého z dvoch koní. Biela kráľovná ho zvalila na zem a odvliekla preč zo šachovnice, kde zostal nehybne ležať dolu tvárou.
„Museli sme ho obetovať,“ povedal Ron a tváril sa dosť otrasene. „Aspoň im môžeš zobrať toho strelca, Hermiona.“
Vždy, keď prišli o jedného zo svojich bojovníkov, biele figúrky nemali zľutovanie. Onedlho sa už pri stene krčila skupinka krívajúcich čiernych hráčov. Ron si dvakrát len tak-tak v poslednej chvíli uvedomil, že Harry a Hermiona sú v nebezpečenstve. Pobiehal po šachovnici sem a tam a sám zajal takmer toľko bielych figúrok, koľko sami stratili.
„Už sme skoro tam,“ povedal odrazu. „Počkajte – zamyslím sa...“
Biela kráľovná k nemu obrátila svoju prázdnu tvár. „Áno...“ povedal Ron celkom potichu, „to je jediné riešenie... nechám sa vyhodiť.“
„NIE!“ zvolali Harry s Hermionou.
„Tak to v šachu chodí,“ vyhlásil Ron. „Občas musíte niečo obetovať! Postúpim o krok dopredu, ona ma vyhodí – a Harry môže dať kráľovi šach mat!“
„Ale...“
„Chceš zastaviť Snapa alebo nie?!“
„Ron...“
„Ak sa nepoponáhľate, vyfúkne vám kameň pred nosom!“
Čo im teda zostávalo?
„Pripravení?“ zavolal Ron, bol bledý, no v tvári sa mu zračilo odhodlanie. „Takže ja idem – keď vyhráte, nezdržujte sa tu.“
Vykročil dopredu a biela kráľovná zaútočila. Kamennou rukou ho surovo zasiahla do hlavy a on padol na šachovnicu – Hermiona vykríkla, no zostala na svojom políčku – biela kráľovná odtiahla Rona nabok. Zdalo sa, že je v bezvedomí.
Otrasený Harry postúpil o tri políčka doľava.
Biely kráľ si sňal z hlavy korunu a hodil mu ju k nohám. Vyhrali. Šachové figúrky sa rozostúpili, poklonili sa a uvoľnili im dvere. Harry s Hermionou venovali Ronovi posledný, zúfalý pohľad, vošli do dverí a vykročili po ďalšej spojovacej chodbe.
„Čo ak je...?“
„Nič mu nie je,“ presviedčal Harry sám seba. „Čo myslíš, čo nás čaká teraz?“
„Máme za sebou Sproutovú, to bolo to Diablovo osídlo; Flitwick zrejme vymyslel to s tými kľúčami; McGonagallová začarovala šachové figúrky, aby vyzerali ako živé; takže už nám zostáva len Quirrell a Snape...“
Dorazili k ďalším dverám.
„Tak čo?“ zašepkal Harry.
„Môžeme.“
Harry ich otvoril.
Zacítili nechutný zápach, obaja si rýchlo zakryli nosy plášťami. Uslzenými očami zazreli na dlážke pred sebou trola – bol ešte väčší ako ten, s ktorým mali už raz do činenia – nehybne tam ležal s krvavou hrčou na hlave.
„Som rád, že s týmto tu už bojovať nemusíme,“ zašepkal Harry a opatrne prekročil jednu z trolových ozrutných nôh. „Vypadnime odtiaľto, lebo sa zadusím.“
Otvoril ďalšie dvere a báli sa nazrieť dovnútra, čo ich čaká – no nebolo tam nič také, čo by vzbudzovalo strach, akurát stôl a na ňom stálo v rade vedľa seba sedem fľaštičiek rôzneho tvaru.
„Snape,“ povedal Harry. „Čo máme robiť?“
Keď prekročili prah, dvere za ich chrbtom odrazu pohltili plamene. Nebol to však obyčajný oheň, ale purpurovočervený. V tej istej chvíli zahalili plamene – no tentoraz čierne – aj dvere na opačnej strane miestnosti. Boli v pasci.
„Aha, tam!“ Hermiona schmatla papierovú rolku, položenú vedľa fľašiek. Harry jej nazeral cez plece a čítaclass="underline"
Hermiona si zhlboka vzdychla a zmätený Harry si všimol, že sa usmieva, hoci jemu veru do smiechu nebolo.
„Skvelé,“ tešila sa Hermiona. „Toto nie je kúzlo – to je hlavolam. Aj najväčší čarodejníci bez štipky logiky by tu stáli do smrti.“
„To budeme zrejme aj my, nie?“
„Pochopiteľne, že nie,“ odvetila Hermiona. „Na tom papieri je všetko, čo potrebujeme. Sedem fľašiek: v troch z nich je jed; v dvoch víno; jedna nás dopraví cez čierny oheň; druhá prevedie späť cez červený.“
„Ale ako budeme vedieť, z ktorej sa napiť?“
„Vydrž chvíľu.“
Hermiona si prečítala papier niekoľkokrát za sebou. Potom chodila hore-dole popri zoradených fľaškách, čosi si hundrala popod nos a ukazovala na ne. Napokon tleskla dlaňami.
„Mám to,“ povedala. „Najmenšia fľaštička nám pomôže cez čierny oheň – ku kameňu mudrcov.“
Harry sa zadíval na drobnú fľašku.
„Je tam dosť len pre jedného z nás,“ povedal. „Sotva na jeden glg.“
Pozreli jeden na druhého.
„Ktorá ti umožní vrátiť sa purpurovými plameňmi späť?“
Hermiona ukázala prstom na baňatú fľašu na pravom konci radu.
„Z tej sa napiješ ty,“ povedal Harry. „Nie, počúvaj, vráť sa a vezmi Rona. Z komnaty lietajúcich kľúčov si zoberte metly, tie vás vynesú cez padacie dvierka – keď preletíte ponad Chlpáčika, bežte rovno do sovej voliéry a pošlite Dumbledorovi Hedvigu, že ho potrebujeme. Možno sa mi podarí Snapa na chvíľu zdržať, no pravdu povediac, nie som preňho rovnocenný protivník.“
„Ale, Harry – čo ak je s ním aj Veď-Vieš-Kto?“
„Pozri – raz som už šťastie mal, či nie?“ povedal Harry a ukázal si na jazvu. „Hádam ma ani tentoraz neopustí.“
Hermione sa chvela pera, odrazu sa vrhla na Harryho a z celej sily ho objala.
„Hermiona!“
„Harry – ty si veľký čarodejník, naozaj.“
„Na teba nemám,“ povedal Harry, ktorý sa cítil veľmi zahanbený, a bol rád, keď ho konečne pustila.
„Ja?!“ vykríkla Hermiona. „Čo tam po knižkách! A po jednotkách! Sú dôležitejšie veci – priateľstvo a odvaha a – ach, Harry - dávaj si pozor!“