„'Arry!“ oslovila ho hrdelným hlasom. „Dlcho sme sa nevideli!“
Keď elegantným krokom prekročila prah, ukázala sa pani Weasleyová, ktorá poskakovala za ňou a tvárila sa dosť namrzene.
„Nemusela si ten podnos nosiť, práve som to chcela urobiť.“
„To nebol prhoblém,“ usmiala sa Fleur Delacourová a postavila podnos Harrymu na kolená a na každé líce mu vtisla bozk. Cítil, akoby mu obe miesta, kde sa ho dotkla perami, horeli. „Túžila som cho vidieť. Pamätáš sa na moju sestrhu Gabrhielle? Stále spomína 'Arryho Potterha. Teší sa, že ťa zase uvidí.“
„Och… aj ona je tu?“ spýtal sa Harry.
„Nie, nie, chlupáčik,“ zvonivo sa zasmiala Fleur, „na budúce leto, keď budeme… ale ty to nevieš?“
Vyvalila veľké modré oči a vyčítavo pozrela na pani Weasleyovú, ktorá vysvetľovala: „Ešte sme mu to nestihli povedať.“
Fleur sa znova otočila k Harrymu a pritom si prehodila dlhé striebristé vlasy tak, že nimi švihla pani Weasleyovú po tvári.
„Bill a ja sa budeme brhať!“
„Och,“ rozpačito vydýchol Harry. Nemohol si nevšimnúť, ako sa pani Weasleyová, Hermiona a Ginny navzájom vyhýbajú pohľadom. „Fíha! Gratulujem teda!“
Fleur sa sklonila a znova ho pobozkala.
„Bill má prháve terhaz veľa prháce a ja prhacujem len na polovičný úväzok v Grhingottbanke, kvôli mojej angličtine, a tak ma prhiviedol na párh dní domov, aby som porhiadne spoznala jecho rhodinu. Tak som sa tešila, že prhídeš – nemám tu čo rhobiť, iba ak človek rhád varhí a chová kurhčatá! Tak teda dobrhú chuť, 'Arry!“
Nato sa elegantne otočila a vyšla z izby, akoby sa vznášala, a potichu za sebou zavrela dvere.
Pani Weasleyová povedala čosi, čo znelo ako pche!
„Mama ju neznáša,“ šepkala Ginny.
„To nie je pravda!“ nahnevane rovnako ticho reagovala pani Weasleyová. „Ja si len myslím, že sa s tým zasnúbením priveľmi ponáhľali.“
„Veď sa poznajú už rok,“ namietal Ron, ktorý vyzeral čudne, akoby omámene, a hľadel na zavreté dvere.
„To predsa nie je dlho! Ale ja viem, prečo sa to stalo. To zavinila všetka tá neistota, návrat Veď-Viete-Koho. Ľudia si myslia, že zajtra už môžu byť mŕtvi, a tak sa všelijako unáhlene rozhodujú. Za normálnych okolností by si dopriali čas. Bolo to tak, aj keď bol pri moci naposledy, mladí utekali od rodičov a brali sa…“
„Vrátane teba s ockom,“ potmehúdsky poznamenala Ginny.
„Áno, my s tvojím otcom sme boli stvorení jeden pre druhého, takže nemalo zmysel čakať,“ bránila sa pani Weasleyová. „Zatiaľ čo Bill a Fleur… čo tí vlastne majú spoločné? On tvrdo pracuje, je to všedný človek, kým ona…“
„Je krava,“ prikývla Ginny. „Ale Bill nie je až taký všedný. Je predsa kliatborušiteľ, má rád dobrodružstvo, trochu lesku… myslím, že preto zabral na Flirtu.“
„Prestaň jej tak hovoriť, Ginny,“ prísne ju napomenula pani Weasleyová, keď sa Harry s Hermionou zasmiali. „Radšej už poďme… zjedz tie vajíčka, kým sú teplé, Harry.“
S ustaraným výrazom odišla z izby. Ron stále vyzeral trochu oťapene a krútil hlavou ako pes, ktorý sa usiluje vytriasť vodu z uší.
„Nemôžete si na ňu zvyknúť, keď už je v dome?“ spýtal sa Harry.
„Ale zvykneme si,“ povedal Ron, „lenže je taká nepredvídateľná, ako vtedy…“
„Je to trápne,“ nahnevane sa ozvala Hermiona a odišla od Rona čo najďalej a až pri stene sa otočila k nemu s prekríženými rukami.
„Hádam len nechceš, aby tu bola večne,“ neveriacky sa spýtala Rona Ginny. Keď iba pokrčil plecami, povedala: „Stavím sa, že ak sa to bude dať, mama tomu urobí koniec.“
„Ako to dokáže?“ spýtal sa Harry.
„Stále vyvoláva Tonksovú na večeru. Myslím, že dúfa, že Bill zaberie na Tonksovú. Aj ja to chcem. Oveľa radšej by som mala v rodine ju.“
„No, to určite zaberie,“ uštipačne utrúsil Ron. „Počujte, nijaký chlap pri zmysloch sa nezamiluje do Tonksovej, keď je nablízku Fleur. Teda, Tonksová je v pohode, keď si nerobí sprostosti s vlasmi a nosom, ale…“
„Je oveľa krajšia ako Flirta,“ vyhlásila Ginny.
„A je inteligentnejšia, je aurorka!“ dodala Hermiona z kúta.
„Fleur nie je hlúpa. Keby nebola dobrá, nedostala by sa do Trojčarodejníckeho turnaja,“ pripomenul Harry.
„Ani ty!“ trpko odsekla Hermiona.
„Zrejme sa ti páči, ako ti Flirta hovorí: Arry! však?“ pohŕ-davo vravela Ginny.
„Nie,“ Harry ľutoval, že nemlčal, „iba som chcel povedať, že Flirta… teda Fleur…“
„Radšej by som mala v rodine Tonksovú,“ zopakovala Ginny. „S ňou je aspoň zábava.“
„V poslednom čase s ňou nijaká zábava nebola,“ povedal Ron. „Zakaždým, keď ju vidím, mi pripomína skôr Umrnčanú Myrtlu.“
„To nie je fér,“ oborila sa naňho Hermiona. „Stále sa nezmierila s tým, čo sa stalo… vieš… teda, veď to bol jej bratanec!“
Harrymu klesla nálada. Dostali sa k Siriusovi. Chytil vidličku a začal si napchávať ústa praženicou dúfajúc, že sa tak vyhne tejto časti rozhovoru.
„Tonksová so Siriusom sa ledva poznali!“ namietal Ron. „Sirius bol pol jej života v Azkabane a predtým sa ich rodiny nikdy nestretli.“
„O to nejde,“ vravela Hermiona. „Myslí si, že ona zavinila jeho smrť!“
„A na to ako prišla?“ vyhŕkol Harry mimovoľne.
„No, ona predsa bojovala s Bellatrix Lestrangeovou, nie? Ona si podľa mňa myslí, že keby ju bola porazila, Bellatrix by nemohla zabiť Siriusa.“
„To je hlúposť,“ nesúhlasil Ron.
„Typický pocit viny toho, kto prežil,“ mudrovala Hermiona. „Viem, že Lupin sa jej pokúsil dohovoriť, no ona je aj tak stále deprimovaná. Dokonca jej robí problém metamorfovanie.“
„Čo jej…?“
„Nemôže si meniť výzor tak, ako to robievala,“ vysvetľovala Hermiona. „Zrejme ten šok ovplyvnil jej schopnosti, alebo čo.“
„Nevedel som, že sa také niečo môže stať,“ čudoval sa Harry.
„Ani ja,“ pripustila Hermiona, „lenže keď si v ťažkej depresii…“
Dvere sa znova otvorili a pani Weasleyová strčila dnu hlavu.
„Ginny,“ zašepkala, „poď dole a pomôž mi s obedom.“
„Rozprávam sa s deckami!“ ohradila sa nadurdene Ginny.
„Hneď!“ zavelila pani Weasleyová a stiahla sa.
„Chce ma tam len preto, aby nemusela byť s Flirtou sama!“ jedovala sa Ginny. Veľmi vydarene napodobnila Fleur, prehodila si dlhé červené vlasy cez plece a pretancovala cez izbu s rukami zdvihnutými ako baletka.
„Radšej rýchlo príďte dole aj vy,“ povedala na odchode.
Harry využil chvíľu mlčania na to, aby sa naraňajkoval. Hermiona nakúkala do Fredových a Georgeových škatúľ, hoci občas ukradomky pozrela na Harryho. Ron sa kŕmil Harryho hriankou a ešte stále zasnene hľadel na dvere.
„Čo je to?“ spýtala sa napokon Hermiona a držala v ruke čosi, čo vyzeralo ako malý ďalekohľad.
„Neviem,“ pokrčil plecami Ros, „ale ak to Fred s Georgeom nechali tu, asi to ešte nie je hotové a nedá sa to predávať, takže buď opatrná.“
„Tvoja mama hovorí, že sa im darí,“ povedal Harry. „Vraj sú nadaní obchodníci.“
„To je slabý výraz,“ povedal Ron. „Galeóny naberajú lopatami. Už sa nemôžem dočkať, kedy uvidím ich dom. Ešte sme neboli v Šikmej uličke, lebo mama hovorí, že tam pre extra bezpečnosť musí ísť aj tatko, a ten mal toho v práci naozaj veľa, ale zdá sa, že je spokojný.“
„A čo je s Percym?“ spýtal sa Harry. Treťorodený syn Weasleyovcov sa s rodinou rozišiel. „Už sa s vašimi rozpráva?“
„Nie,“ odvetil Ron.
„Ale teraz, keď sa Voldemort vrátil, vie, že váš otec mal celý čas pravdu…“