Všetci v kuchyni boli ticho. Nakoniec sa Harrymu podarilo uvoľniť obálku. Rýchlo ju otvoril a rozložil pergamen.
VYNIKAJÚCA ČARODEJNÍCKA ÚROVEŇ – VÝSLEDKY
Stupnica úspešnosti:
Vynikajúce (V)
Prekonáva očakávania (P)
Dostatočné (D)
Stupnica neúspešnosti:
Slabé (S)
Hrozné (H)
Troll (T)
Harry James Potter dosiahoclass="underline"
Astronómia D
Starostlivosť o čarovné tvory P
Čarovanie P
Obrana proti čiernej mágii V
Veštenie S
Herbológia P
Dejiny mágie H
Elixíry P
Transfigurácia P
Harry si pergamen prečítal niekoľkokrát a po každom prečítaní sa mu dýchalo ľahšie. Bolo to dobré – vždy vedel, že veštenie neurobí, a nemal šancu spraviť ani dejiny mágie vzhľadom na to, že v polovici skúšky odpadol, ale všetko ostatné urobil! Prstom prešiel po známkach od vrchu až po spodok… Dobre urobil herbológiu a transfiguráciu, z elixírov dokonca prekonal očakávania! A čo bolo najlepšie, z obrany proti čiernej mágii bol vynikajúci.
Obzeral sa okolo seba – Hermiona stála k nemu chrbtom a hlavu mala sklonenú, no Ron sa tváril natešene.
„Nespravil som iba veštenie a dejiny mágie, ale komu na tom záleží?“ šťastne sa zdôveroval Harrymu. „Tu máš… vymeňme si…“
Harry si prezeral Ronove známky: nebola tam nijaká vynikajúca…
„Vedel som, že budeš na obrane proti čiernej mágii špica,“ vravel Ron a štuchol Harryho do pleca. „Dopadli sme dobre, nie?“
„Výborne!“ hrdo vyhlásila pani Weasleyová a postrapatila Ronovi vlasy. „Sedem VČÚ, to je viac, než mali Fred s Georgeom dohromady!“
„Hermiona?“ opatrne sa spýtala Ginny, lebo Hermiona sa ešte stále neobrátila k ostatným. „Ako si dopadla?“
„Ja… nie je to zlé,“ potichu povedala Hermiona.
„Och, no tak to vysyp,“ netrpezlivo dobiedzal Ron, zamieril k nej a vytrhol jej výsledky z ruky. „FÍHA! Desať vynikajúcich a jedno prekonáva očakávania z obrany proti čiernej mágii.“ Pozrel na ňu napoly pobavene, napoly pohoršene. „Ty si tuším naozaj sklamaná!“
Hermiona pokrútila hlavou, ale Harry sa zasmial.
„Tak a hor sa študovať na MLOK,“ uškrnul sa Ron. „Marni, sú ešte nejaké párky?“
Harry znova pozrel na svoje výsledky. V lepšie dúfať nemohol. Pocítil však nepatrnú ľútosť… týmto sa končili jeho ambície stať sa aurorom. Nedosiahol požadovanú známku z elixírov, aby ich mohol študovať ďalej a urobiť skúšky pre Mimoriadnu legálnu odbornú kategóriu (MLOK). Od začiatku vedel, že to tak dopadne, no aj tak cítil mrazenie v žalúdku, keď znova pozrel na to malé čierne P.
Bolo to naozaj zvláštne, keď sa to tak vezme, veď prvý, kto Harrymu povedal, že by bol z neho dobrý auror, bol maskovaný smrťožrút. Jeho tá predstava akosi zaujala a nič iné si ako svoju budúcnosť nevedel predstaviť.
Navyše sa mu zdalo, že je to správna voľba aj potom, keď si pred mesiacom vypočul proroctvo… ani jeden nemôže žiť, pokiaľ je ten druhý nažive… Nebolo by to naplnenie proroctva a zároveň najlepšia šanca prežiť, keby sa pridal k špičkovo vyškoleným čarodejníkom, povereným hľadať a zničiť Voldemorta?
6
Dracova okľuka
Harry nasledujúcich pár týždňov strávil v Brlohu a jeho bezprostrednom okolí. Väčšinou hrali vo dvojiciach metlobal vo Weasleyovie sade (on s Hermionou proti Ronovi a Ginny, takže boli pomerne vyrovnaní) a večer vždy zjedol tri porcie zo všetkého, čo pani Weasleyová pred neho predložila.
Boli by to šťastné a pokojné prázdniny, nebyť správ o zmiznutiach, čudných nehodách, ba aj úmrtiach, ktoré sa skoro denne objavovali v Dennom Prorokovi. Niekedy Bill a pán Weasley priniesli domov správy ešte prv, než sa dostali do novín. Pani Weasleyová sa hnevala, že oslavu Harryho šestnástych narodenín pokazili desivé správy. Zvestoval ich Remus Lupin, napohľad vyziabnutý a odpudzujúci, s hnedými vlasmi výrazne popretkávanými sivými a v šatách ešte ošúchanejších a zaplátanejších, než nosil doteraz.
„Zase dva útoky dementorov,“ oznámil, keď mu pani Weasleyová podala veľký kus narodeninovej torty. „A v akejsi chatrči na severe našli telo Igora Karkarova. Viselo nad ním Temné znamenie – ale, úprimne povedané, prekvapuje ma, že prežil až celý rok po opustení radov smrťožrútov. Siriusovmu bratovi Regulusovi sa to podarilo iba pár dní, pokiaľ si pamätám.“
„Hm, dobre,“ mračila sa pani Weasleyová, „mali by sme sa rozprávať radšej o niečom in…“
„Počul si o Floreanovi Fortescuovi, Remus?“ spýtal sa Bill, ktorému Fleur stále nalievala víno. „Ten čo…“
„… predával zmrzlinu v Šikmej uličke?“ prerušil ho Harry s nepríjemným pocitom prázdnoty v žalúdku. „Vždy mi dával zmrzlinu zadarmo. Čo sa mu stalo?“
„Podľa toho, ako to tam vyzeralo, ho odvliekli.“
„Prečo?“ spýtal sa Ron, zatiaľ čo sa pani Weasleyová veľavravne mračila na Billa.
„Ktovie? Musel ich niečím rozčúliť. Florean bol dobrý človek.“
„Keď hovoríme o Šikmej uličke,“ povedal pán Weasley, „zdá sa, že aj Ollivander zmizol.“
„Ten výrobca prútikov?“ vyľakane sa spýtala Ginny.
„On. Obchod je prázdny. Ani stopy po boji. Nikto nevie, či odišiel dobrovoľne, alebo ho uniesli.“
„Ale prútiky… odkiaľ budú ľudia brať prútiky?“
„Budú sa musieť uspokojiť s inými výrobcami,“ konštatoval Lupin. „No Ollivander bol najlepší a ak ho dostala druhá strana, to je pre nás zlé.“
Na druhý deň po tejto dosť pochmúrnej narodeninovej oslave prišli listy z Rokfortu aj so zoznamami kníh. Harryho list obsahoval milé prekvapenie – menovali ho kapitánom metlobalového družstva.
„Tým získavaš rovnaké postavenie ako prefekti!“ zvolala Hermiona šťastne. „Teraz môžeš používať naše špeciálne kúpeľne a všetko ostatné.“
„Pána, pamätám sa, keď takýto nosil Charlie,“ Ron si s úsmevom prezeral odznak. „Harry, to je super, že si môj kapitán – teda, ak ma necháš v družstve, ha-ha…“
„No, myslím, že návštevu v Šikmej uličke už dlhšie odkladať nemôžeme, keď už máte toto,“ vzdychla si pani Weasleyová, hľadiac na Ronov zoznam kníh. „Pôjdeme v sobotu, ak váš otec nebude musieť ísť zase do práce. Ja tam bez neho nejdem.“
„Mami, naozaj si myslíš, že Veď-Vieš-Kto sa bude skrývať za policou s knihami u Flourisha a Blottsa?“ uškŕňal sa Ron.
„Podľa teba Fortescue a Ollivander išli na dovolenku?“ vybuchla pani Weasleyová. „Ak si myslíš, že bezpečnostné opatrenia sú na smiech, môžeš zostať tu a ja ti veci pokúpim sama…“
„Nie, pôjdem, chcem vidieť Fredov a Georgeov obchod!“ rýchlo povedal Ron.
„V tom prípade prehodnoť svoje názory, mladý muž, kým nerozhodnem, že si priveľmi nezrelý na to, aby si išiel s nami,“ stále sa hnevala pani Weasleyová, schmatla hodiny, na ktorých všetkých deväť ručičiek stále ukazovalo na smrteľné nebezpečenstvo, balansujúce na kope čerstvo opratých uterákov. „A to platí aj pre návrat na Rokfort!“
Ron sa otočil a neveriacky zízal na Harryho. Jeho matka však schytila kôš s bielizňou a poskakujúcimi hodinami a vyrútila sa z izby.
„Namojveru… človek si už nemôže ani zažartovať…“
No Ron si v nasledujúce dni dával pozor, aby sa o Voldemortovi nevyjadroval ľahkomyseľne. Hoci do soboty už pani Weasleyová nevybuchla, pri raňajkách pôsobila veľmi napäto. Bill, ktorý mal s Fleur zostať doma (na veľkú Hermioninu a Ginninu radosť), podal Harrymu ponad stôl plný mešec peňazí.