„Ako keby ste sa opovážili čarovať mimo školy,“ zaškľabil sa Malfoy. „Kto ti spravil ten monokel, Grangerová? Pošlem mu kvety.“
„To stačilo!“ príkro ho zahriakla madam Malkinová a obzrela sa, hľadajúc podporu. „Madam… prosím…“
Spoza stojanov s oblečením vyšla Narcissa Malfoyová.
„Odložte to,“ chladne prikázala Harrymu a Ronovi. „Ak ešte raz napadnete môjho syna, postarám sa, aby to bola posledná vec, čo ste urobili.“
„Naozaj?“ Harry podišiel o pár krokov bližšie a hľadel do tej otvorene nadutej tváre, ktorá sa napriek bledosti podobala na sestrinu. Teraz bol rovnako vysoký ako ona. „Zavoláte na nás pár smrťožrútskych kamošov, aby nás zlikvidovali?“
Madam Malkinová zapišťala a chytila sa za srdce.
„Vážne by si nemal obviňovať… to sú nebezpečné slová… odložte, prosím, prútiky!“
No Harry prútik nesklopil. Narcissa Malfoyová sa nepríjemne usmievala.
„Vidím, že ako Dumbledorov obľúbenec si klamne namýšľaš, že si v bezpečí, Harry Potter. No Dumbledore vždy nebude pri tebe, aby ťa chránil.“
Harry sa posmešne obzrel po obchode.
„Pozrime sa… on tu teraz nie je! Tak čo sa do toho nepustíte? Možno vám v Azkabane nájdu dvojitú celu, aby ste sa tam zmestili so svojím neúspešným manželom.“
Malfoy sa nahnevane pohol k Harrymu, ale potkol sa na dlhom habite. Ron sa nahlas rozosmial.
„Neopováž sa takto rozprávať s mojou matkou, Potter!“ zavrčal.
„To nič, Draco,“ Narcissa ho chytila bielymi prstami za plece, aby ho zastavila. „Predpokladám, že Potter sa stretne s Blackom prv, než ja s Luciusom.“
Harry zdvihol prútik vyššie.
„Harry, nie!“ zastonala Hermiona, chytila ho za ruku a pokúsila sa stiahnuť mu ju k boku. „Rozmýšľaj… nesmieš… mal by si problémy…“
Madam Malkinová sa chvíľu kolísala na mieste, potom sa rozhodla správať, akoby sa nič nedialo, v nádeji, že sa naozaj nič nestane. Sklonila sa k Malfoyovi, ktorý stále zazeral na Harryho.
„Myslím, že tento rukáv by sme mohli ešte trochu zahnúť. Dovolíte…“
„Au!“ zvreskol Malfoy a pleskol ju po ruke. „Dávajte si pozor, kam picháte tie špendlíky, ženská! Mama, ja už mám toho dosť…“
Prevliekol si habit cez hlavu a hodil ho na zem k nohám madam Malkinovej.
„Máš pravdu, Draco,“ odvetila Narcissa a vrhla opovržlivý pohľad na Hermionu, „teraz, keď viem, aká spodina tu nakupuje… pôjdeme radšej k Twilfittovi a Tattingovi.“
Vzápätí obaja vyšli z obchodu, pričom Malfoy z celej sily vrazil do Rona.
„Tak to je vrchol!“ pohoršovala sa madam Malkinová, schmatla odhodený habit a končekom prútika prešla po ňom ako vysávačom, aby odstránila z neho prach.
Na skúške Ronových a Harryho habitov bola celý čas nesústredená a Hermione chcela predať slávnostný habit pre čarodejníkov namiesto ženského – keď ich napokon vypoklonkovala z obchodu, bolo vidieť, aká je rada, že už vidí ich chrbty.
„Máte šecko?“ veselo sa spýtal Hagrid.
„Skoro,“ povedal Harry. „Videl si Malfoyovcov?“
„Uhm,“ nevzrušene odvetil Hagrid. „No na prostriedku Šikmej uličky sa neodvážia robiť problémy, Harry, neboj sa.“
Harry, Ron a Hermiona si vymenili pohľady, no kým stihli vyviesť Hagrida z omylu, zjavili sa pán a pani Weasleyovci s Ginny a každý niesol ťažký balík s knihami.
„Všetci ste v poriadku?“ spýtala sa pani Weasleyová. „Habity máte? Tak dobre, teraz zájdeme do apatieky a cestou k Fredovi a Georgeovi sa zastavíme u Eeylopsa. Držte sa pokope…“
Ani Harry, ani Ron si v apatieke nekupovali nijaké prísady, keďže elixíry už nemali študovať, ale v obchodnom stredisku Eeylopsova sova nakúpili veľké škatule sovích orieškov pre Hedvigu a Kvíka. Potom sa pobrali hľadať Fredov a Georgeov obchod – Vydarené výmysly Weasleyovcov – pričom pani Weasleyová stále pozerala na hodinky.
„Nemáme veľa času,“ hovorila nervózne. „Len sa tam poobzeráme a potom rýchlo k autu. Musíme sa držať pri sebe. Tuto je číslo deväťdesiatdva… deväťdesiatštyri…!
„Pána!“ zvolal Ron a zastal.
Popri nudných, plagátmi polepených okolitých výkladoch Fredove a Georgeove výklady udierali do očí, ako keby sa v nich práve rozprskol ohňostroj. Náhodní okoloidúci sa obzerali cez plece a niekoľkí v ohromení dokonca zastali akoby zhypnotizovaní. Výklad vľavo oslňoval rôznorodým tovarom. Vystavené kusy sa točili, vyskakovali, blýskali, hádzali a škriekali. Harrymu slzili oči už len pri pohľade na to všetko. Pravý výklad prikrýval obrovský plagát, fialový ako tie ministerské, no svietili na ňom blýskavé žlté písmená:
ODHOĎTE HO.NO, veď-viete-koho NA SMETISKO,
HOVNO, veď-viete-kto A SMETI MAJÚ K SEBE BLÍZKO!
NÁRODU Z TOHO ZVIERA ZADKY,
SÚ PRÍČINOU CELOŠTÁTNEJ ZÁPCHY!
Harry sa rozosmial. Vedľa seba začul tiché zastonanie, a keď sa obzrel, videl pani Weasleyovú stáť ako soľný stĺp a hľadieť na plagát. Pery sa jej pohybovali a mlčky čítala.
„Zavraždia ich v posteliach!“ zašepkala.
„Nie, nezavraždia,“ nesúhlasil Ron a smial sa ako Harry. „To je skvelé!“
A hneď aj s Harrym vchádzali do obchodu. Bol plný zákazníkov, Harry sa ledva pretisol k policiam. Rozhliadal sa okolo seba a obzeral si škatule kopiace sa až po strop – boli tu ulievacie maškrty, ktoré dvojčatá za posledný nedokončený rok na Rokforte zdokonalili, a Harry si všimol, že najpopulárnejší je nugát na krvácanie z nosa – na polici zostala iba rozpadnutá škatuľa. Stáli tam nádoby plné falošných prútikov. Keď ste nimi zamávali, tie najlacnejšie sa menili na gumové kurčatá alebo pár spodných nohavíc, najdrahšie tĺkli nič netušiaceho užívateľa po hlave a po krku. Škatule s brkami obsahovali rôzne varianty – samonamáčacie, také, čo kontrolovali pravopis, i také, čo písali inteligentné odpovede. V dave zákazníkov sa utvorila medzera a Harry sa pretisol k pultu, kde hlúčik natešených desaťročných deciek sledoval, ako malý drevený panáčik pomaly vystupuje po schodíkoch na skutočnú šibenicu, a on i popravisko stáli na škatuli s nápisom: Recyklovateľný obesenec – neurob pravopisnú chybu, inak odvisne! Patentované sny na deň…
Hermione sa podarilo pretisnúť k veľkej výstave pri pulte a čítala informácie na zadnej strane škatule s farebným obrázkom príťažlivého mladého muža a zamdlievajúceho dievčaťa na palube pirátskej lode.
Stačí jedno prosté zaklínadlo a za bieleho dňa sa ocitnete v kvalitnom a v podstate neodhaliteľnom realistickom sne, ktorý ľahko vtesnáte do priemernej vyučovacej hodiny (ako vedľajší účinok sa môže vyskytnúť prázdny výraz a mierne slintanie). Nepredajné deťom do šestnástich rokov. „To je skutočne mimoriadne kúzlo!“ poznamenala Harrymu Hermiona.
„Za to, Hermiona, si môžeš vziať jeden zdarma,“ ozvalo sa zozadu.
Pred nimi stál usmiaty Fred v cyklámenovom habite, v tejto kombinácii jeho plamenná hriva priam bila do očí.
„Ako sa máš, Harry?“ potriasli si ruky. „A čo sa ti stalo s okom, Hermiona?“
„Váš boxovací ďalekohľad,“ odvetila žalostne.
„Och, doparoma, ja som na ne zabudol. Tu máš…“
Vytiahol z vrecka nejakú nádobku a podal jej ju. Hermiona ju opatrne otvorila a uvidela hustú žltú pastu.
„Len si to zľahka vklep do pokožky a modrina do hodiny zmizne,“ ubezpečoval ju Fred. „Museli sme vynájsť naozaj účinný odstraňovač modrín, lebo väčšinu výrobkov skúšame sami na sebe.“
„Je to bezpečné, však?“ nervózne sa spýtala.
„Ale pravdaže,“ upokojoval ju Fred. „Poď, Harry, poukazujem ti to tu.“
Harry nechal Hermionu natierať si modrinu pastou a šiel za Fredom do zadnej časti obchodu, kde stál stojan s príslušenstvom na kartové kúzla a čarovanie s povrázkami.