„Muklovské kúzlenie!“ veselo ukazoval Fred. „Pre takých čudákov, ako je náš tatko, ktorým sa páčia muklovské veci. Nie sú z toho ktovieaké zisky, ale idú pravidelne na odbyt, sú to veľké novinky… och, tu je George…“
Fredovo dvojča si energicky potriaslo rukou s Harrym.
„Sprevádzaš ho? Príď dozadu, Harry, tam sa zarábajú skutočné peniaze… Len niečo potiahni a zaplatíš nielen galeónmi!“ dodal varovne malému chlapcovi, ktorý rýchlo odtiahol ruku od nádoby s označením: Jedlé Temné znamenia – každému z nich bude zle!
George odhrnul záves vedľa muklovských trikov a Harry sa ocitol v tmavšej, prázdnejšej miestnosti. Obaly výrobkov na policiach boli menej krikľavé.
„Práve sme vyvinuli túto vážnejšie sériu,“ vysvetľoval Fred. „Je zaujímavé, ako sa to stalo…“
„Neveril by si, koľko ľudí, dokonca pracovníkov ministerstva, neovláda poriadne cloniace kúzlo,“ vravel George. „Oni, pravdaže, nemali teba, aby si ich to naučil, Harry.“
„Presne tak… vieš, my sme plánovali cloniace klobúky tak trochu ako zábavu. Keď ho máš na hlave, vyzveš partnera, aby sa ťa pokúsil prekliať. A sleduješ, ako sa zatvári, keď sa prekliatie jednoducho odrazí k nemu. Ministerstvo nakúpilo päťsto kusov pre pomocný personál! A stále dostávame obrovské objednávky!“
„A tak sme sortiment rozšírili o cloniace plášte, cloniace rukavice…“
„… vieme, že proti neodpustiteľným kliatbam nepomôžu, ale na drobné až stredné zaklínadlá alebo prekliatia…“
„A potom sme si pomysleli, že sa pustíme do celej oblasti obrany proti čiernej mágii, lebo to sype,“ nadšene pokračoval George. „Je to super. Pozri, prášok okamžitej tmy. Dovážame ho z Peru. Šikovná vec, ak chceš rýchlo ujsť.“
„A falošné detonátory priam miznú z políc. Pozri,“ Fred ukazoval na niekoľko čudných čiernych predmetov podobných húkačkám, ktoré sa naozaj pokúšali ujsť z dohľadu. „Len čo nejaký potajomky pustíš na zem, pekne odbehne a mimo dohľadu narobí poriadny rachot, čím protivníka odpúta, keď to práve potrebuješ.“
„Šikovné,“ pochválil Harry, na ktorého to zapôsobilo.
„Tu máš,“ George chytil dva a hodil ich Harrymu.
Spoza závesu vystrčila hlavu mladá čarodejnica s krátkymi plavými vlasmi. Harry videl, že aj ona má firemný cyklámenový habit.
„Máme tu zákazníka, čo hľadá žartovný kotlík, páni Weasleyovci,“ oznámila.
Harrymu to pripadalo veľmi čudné, že niekto Freda s Georgeom oslovuje páni Weasleyovci, ale oni to brali celkom normálne.
„Dobre, Verity, už idem,“ okamžite reagoval George. „Harry, vezmi si čokoľvek, čo sa ti zachce, dobre? Bezplatne.“
„To nemôžem!“ krútil Harry zamietavo hlavou a už vyťahoval mešec s peniazmi, aby zaplatil za falošné detonátory.
„Ty tu neplatíš,“ rezolútne vyhlásil Fred a odmietol Harryho zlato.
„Ale…“
„Dal si nám peniaze na začiatok, na to sme nezabudli,“ prísne vyhlásil George. „Vezmi si, čo sa ti páči, ale nezabudni ľuďom povedať, odkiaľ to máš, ak sa budú pýtať.“
George vyšiel za záves pomáhať so zákazníkmi a Fred odviedol Harryho do hlavnej časti obchodu, kde sa Hermiona a Ginny ešte stále prehrabávali v patentovaných denných snoch.
„Našli ste už naše špeciálne výrobky Zázrak čarodejnice, dievčence?“ spýtal sa Fred. „Nasledujte ma, dámy…“
Pri okne stál rad fialovo-ružových výrobkov, okolo ktorých sa nadšene chichotala skupinka vzrušených dievčat. Hermiona a Ginny sa ostražito stiahli.
„Vidíte,“ hrdo ukazoval Fred. „Najlepšia séria elixírov lásky, aké sa dajú zohnať.“
Ginny pochybovačne zdvihla obočie. „A fungujú?“
„Rozhodne. Až dvadsaťštyri hodín. Závisí to od hmotnosti dotyčného chlapca…“
„… a príťažlivosti dievčaťa,“ dodal George, ktorý sa odrazu znova zjavil pri nich. „Ale nepredáme ich našej sestre,“ doložil odrazu prísne, „najmä nie preto, že, pokiaľ vieme, chodila už asi s piatimi chlapcami…“
„Čokoľvek ste počuli od Rona, je poriadna lož,“ rezolútne sa ohradila Ginny a natiahla ruku, aby si z police vzala malú ružovú nádobku. „Čo je to?“
„Zaručený desaťsekundový odstraňovač pupákov,“ informoval Fred. „Vynikajúci na všetko od vriedkov po uhry, ale nemeň tému. Chodíš momentálne s nejakým Deanom Thomasom alebo nechodíš?“
„Áno, chodím,“ potvrdila Ginny. „A keď som to počítala naposledy, bol to rozhodne jeden chlapec, nie piati. A tamto je čo?“
Ukazovala na guľaté chumáče v odtieňoch ružovej a fialovej, ktoré sa kotúľali na dne klietky a vydávali vysoké piskľavé zvuky.
„Pygmejskí chumkáči,“ povedal George. „Miniatúrne chumáčiky, nestíhame ich rozmnožovať. A čo Michael Corner?“
„Toho som nechala, bola to úplná nula,“ vyjadrila sa Ginny, strčila prst cez mreže klietky a hľadela, ako sa pygmejskí chumkáči zhromaždili okolo neho. „Sú chutní!“
„Sú to milé hračky,“ pripustil Fred. „Ale vymieňaš chlapcov akosi rýchlo, nezdá sa ti?“
Ginny sa otočila a pozrela naňho s rukami vbok. Jej pohľad tak veľmi pripomínal nahnevanú pani Weasleyovú, až sa Harry čudoval, že Fred necúvol.
„Teba do toho nič. A tebe ďakujem,“ nahnevane dodala Ronovi, ktorý sa zjavil vedľa Georgea s plným náručím pokladov, „nemáš čo týmto dvom vykladať o mne všelijaké báchorky!“
„To sú tri galeóny, deväť siklov a jeden knut,“ zrátal Fred, keď prezrel množstvo škatúľ v Ronových rukách. „Tak navaľ.“
„Som tvoj brat!“
„A berieš si naše veci, tri galeóny, deväť siklov. Ten knut ti odpustím.“
„Ale ja nemám tri galeóny a deväť siklov!“
„Tak to potom všetko vráť na svoje miesto a daj si záležať, aby si to vrátil na správne police.“
Ronovi vypadlo niekoľko škatúľ, zanadával a rukou ukázal Fredovi neslušné gesto, čo nanešťastie zbadala pani Weasleyová, ktorá práve v tej chvíli vošla.
„Ak ťa to ešte raz uvidím robiť, tak ti zaklínadlom zlepím prsty,“ pohrozila mu.
„Mami, nemohla by som mať pygmejského chumkáča?“ spýtala sa Ginny ihneď.
„Čo?“ ostražito sa spýtala pani Weasleyová.
„Pozri, takí sú chutní…“
Pani Weasleyová sa išla pozrieť na pygmejských chumkáčov a Harrymu, Ronovi a Hermione sa na chvíľu odkryl výhľad z okna. Po ulici sa ponáhľal Draco Malfoy a bol sám. Keď prechádzal okolo Vydarených výmyslov Weasleyovcov, obzrel sa. Vzápätí prešiel ďalej a stratili ho z dohľadu.
„Ktovie, kde nechal mamičku?“ mračil sa Harry.
„Podľa všetkého jej ubzikol,“ tipoval Ron.
„Ale prečo?“ čudovala sa Hermiona.
Harry nepovedal nič, lebo úporne premýšľal. Narcissa Malfoyová by nepustila svojho vzácneho synáčika z očí dobrovoľne. Malfoy musel iste vynaložiť poriadnu námahu, aby sa vymanil z jej pazúrov. Harry, ktorý poznal a nenávidel Malfoya, si bol istý, že to nebolo z nijakého nevinného dôvodu.
Obzrel sa. Pani Weasleyová s Ginny sa skláňali nad pygmejskými chumkáčmi. Pán Weasley si nadšene prezeral balíček muklovských kariet. Fred s Georgeom obsluhovali zákazníkov. Za oknom stál Hagrid chrbtom k nim a premeriaval si pohľadom obe strany ulice.
„Rýchlo vlezte sem,“ Harry vytiahol z batoha neviditeľný plášť.
„Och… ja neviem, Harry…“ Hermiona sa neisto obzerala po pani Weasleyovej.
„Poďme,“ zavelil Ron.
Hermiona ešte okamih váhala, no potom vliezla pod plášť aj ona. Nikto nezbadal, že zmizli, všetci boli priveľmi zaujatí Fredovými a Georgeovými výtvormi. Harry, Ron a Hermiona sa čo najrýchlejšie prešmykli cez dvere, no kým sa dostali na ulicu, Malfoy zmizol rovnako úspešne ako oni.