„Išiel tamtým smerom,“ potichu zašepkal Harry, aby ich pospevujúci si Hagrid nepočul. „Poďme.“
Pridali do kroku, obzerali sa doľava i doprava, nazerali cez okná a dvere do obchodov, až Hermiona ukázala pred nich.
„Tamto je, nie?“ zašepkala. „Ide doľava?“
„To je ale prekvapenie,“ ironicky poznamenal Ron.
Malfoy sa totiž obzrel, vkĺzol do Zašitej uličky a stratil sa.
„Rýchlo, lebo ho nenájdeme,“ súril ich Harry a zrýchlil.
„Uvidí nám nohy!“ obávala sa Hermiona, keď im plášť poletoval okolo členkov. Teraz sa už podeň všetci traja ledva vmestili.
„To je jedno,“ povedal Harry netrpezlivo, „len sa ponáhľajte!“
No Zašitá ulička – bočná ulica venovaná pomôckam a literatúre o čiernej mágii – vyzerala celkom pustá. Nazerali do okien, ale zdalo sa, že v obchodoch niet zákazníkov. Harry predpokladal, že v týchto nebezpečných a podozrivých časoch kupovať pomôcky na vykonávanie čiernej mágie, ba len navštevovať takéto obchody, sa môže považovať za dôkaz.
Hermiona ho silno uštipla do ruky.
„Au!“
„Psst! Pozri! Tam je!“ šepla Harrymu do ucha.
Došli k jedinému obchodu v Zašitej uličke, ktorý Harry v živote navštívil – Borgin a Burkes. Ponúkali tu široký sortiment podozrivých predmetov. Vnútri medzi skrinkami plnými lebiek a starých fľašiek stál chrbtom k nim Draco Malfoy a ledva ho bolo vidieť za veľkou čiernou skriňou, v ktorej sa Harry kedysi skrýval, aby sa vyhol Dracovi a jeho otcovi. Súdiac podľa pohybov Malfoyových rúk niečo vzrušene vysvetľoval. Majiteľ obchodu pán Borgin, zhrbený muž s mastnými vlasmi, stál oproti nemu. Na jeho tvári sa miešal hnev so strachom.
„Keby sme len počuli, čo hovoria,“ šepla Hermiona.
„To môžeme!' povedal Ron vzrušene. „Vydržte… doparoma…“
Pustil pár ďalších škatúľ, ktoré ešte držal, lebo sa hrabal v najväčšej.
„Predlžovacie uši, aha!“
„Fantastické!“ pochválila ho Hermiona, keď rozmotal dlhé šnúrky telovej farby a začal ich strkať popod dvere. „Och, dúfam, že dvere nechráni kúzlo nenarušiteľnosti…“
„Nie!“ potešil sa Ron. „Počúvajte!“
Dali hlavy dokopy, priložili si k ušiam konce povrázkov, z ktorých nahlas a jasne znel Malfoyov hlas, akoby mali zapnuté rádio.
„… viete to opraviť?“
„Možno,“ ozval sa Borgin tónom, ktorý naznačoval, že sa nechce zaviazať. „Ale musím to vidieť. Prečo to neprinesiete do obchodu?“
„Nemôžem,“ povedal Malfoy. „Musí to zostať tam, kde to je. Chcem len, aby ste mi povedali, ako sa to robí.“
Harry videl, ako si Borgin nervózne oblizol pery.
„Musím povedať, že bez toho, aby som to videl, to bude veľmi ťažké, možno nemožné. Nič nemôžem zaručiť.“
„Nie?“ povedal Malfoy a Harry podľa jeho tónu vedel, že sa uškŕňa. „Toto vám možno dodá viac sebadôvery.“
Podišiel k Borginovi, ale za skriňou ho nebolo vidieť. Harry, Ron a Hermiona sa posunuli nabok a usilovali sa naňho dovidieť, no v zornom poli mali iba Borgina a ten vyzeral veľmi vyľakane.
„Ak to niekomu prezradíte, čaká vás trest,“ varoval ho Malfoy. „Poznáte Fenrira Greybacka? Je to rodinný priateľ. Občas sem zaskočí a preverí si, či venujete veci patričnú pozornosť.“
„To nebude potrebné…“
„O tom rozhodnem ja,“ prerušil ho Malfoy. „Teraz už radšej pôjdem, a tamto uložte do bezpečia. Budem to potrebovať.“
„Nechceli by ste si to vziať teraz?“
„Nie, pravdaže nie, vy hlupák. Ako by som vyzeral, keby som s tým išiel po ulici? Len to nepredajte.“
„Pravdaže nie… pane.“
Borgin sa hlboko uklonil, tak ako ho Harry kedysi videl ukláňať sa Luciusovi Malfoyovi.
„Nikomu ani slovo, Borgin, ani mojej matke, jasné?“
„Prirodzene, prirodzene,“ mrmlal Borgin a znova sa ukláňal.
Vzápätí zvonček na dverách hlasno zacengal a Malfoy vyšiel z obchodu a tváril sa, akoby bol so sebou veľmi spokojný. Prešiel tak blízko Harryho, Rona a Hermiony, až cítili, ako sa im plášť okolo kolien znova zatrepotal. Borgin v obchode stál ako skamenený, jeho neúprimný úsmev zmizol a tváril sa znepokojene.
„Čo to malo byť?“ zašepkal Ron, keď navíjal predlžovacie uši.
„Neviem.“ Harry úporne premýšľal. „Chce niečo opraviť… a niečo si tu zarezervovať. Nevideli ste, na čo ukazoval, keď Povedal tamto?“
„Nie, bol za tou skriňou…“
„Vy dvaja zostaňte tu,“ zašepkala Hermiona.
„Kam ideš?“
No Hermiona už vyliezla spod plášťa. Pozrela do skla, aké má vlasy, a vošla do obchodu, pričom sa zvonček znova rozozvučal.
Ron rýchlo strčil predlžovacie uši opäť popod dvere a jeden povrázok podal Harrymu.
„Dobrý deň. Aké strašné predpoludnie, však?“ veselo sa prihovorila Hermiona Borginovi, ktorý neodpovedal, zato vrhol na ňu podozrievavý pohľad. Veselo si hmkajúc, Hermiona sa prechádzala pomedzi vystavené predmety.
„Je tento náhrdelník na predaj?“ spýtala sa, keď zastala pred sklenou vitrínou.
„Ak máte jeden a pol tisíca galeónov,“ chladne odvetil Borgin.
„Och… ehm, nie, až toľko nemám,“ vzdychla si Hermiona a šla ďalej. „A… čo táto pekná… ehm… lebka?“
„Šestnásť galeónov.“
„Tak teda je na predaj. Nikto si ju tu… nedal odložiť?“
Borgin na ňu hľadel prižmúrenými očami. Harry mal nepríjemný pocit, že vie, čo Hermiona chce. Aj Hermiona očividne cítila, že ju Borgin prekukol, lebo odrazu hodila opatrnosť za chrbát.
„Ide o to…. no… ten chlapec, čo tu práve bol, Draco Malfoy, je to môj priateľ a chcem preňho darček k narodeninám, ale ak si už niečo zahovoril, nechcem mu kúpiť to isté, takže… hm…“
Podľa Harryho to bol dosť chabý výmysel a očividne si to myslel aj Borgin.
„Von!“ zvolal príkro. „Vypadni!“
Hermione nebolo treba hovoriť dvakrát, trielila k dverám s Borginom za pätami. Keď zvonček zazvonil znova, obchodník za ňou zatresol dvere a vyvesil ceduľku Zatvorené.
„No dobre,“ zatváril sa uznanlivo Ron a prehodil plášť cez Hermionu. „Stálo to za pokus, ale bola si trochu nápadná…“
„Nabudúce mi to predveď, pán nenápadný!“ odvrkla.
Ron s Hermionou sa hašterili celú cestu až po Vydarené výmysly Weasleyovcov, kde museli prestať, aby mohli tajne obísť veľmi znepokojenú pani Weasleyovú a Hagrida, ktorí si zjavne všimli ich neprítomnosť. V obchode Harry z nich strhol neviditeľný plášť, skryl ho v batohu a pripojil sa k ostatným. Na obvinenia pani Weasleyovej tvrdili, že celý čas boli v zadnej miestnosti a že sa tam asi nepozerala poriadne.
7
Slugyho klub
Harry posledný týždeň prázdnin veľa času trávil úvahami o tom, čo sa skrývalo za Malfoyovým správaním v Zašitej uličke. Najväčšmi ho znepokojovalo, ako spokojne sa Draco tváril, keď vyšiel z obchodu. To neveštilo nič dobré. Harryho však trochu hnevalo, že ani Rona, ani Hermionu Malfoyovo správanie tak veľmi nezaujíma ako jeho. Prinajmenšom sa zdalo, že po pár dňoch sa im to už nechce preberať.
„Áno, už som povedala, súhlasím, naozaj to bolo podozrivé,“ trochu netrpezlivo zdôrazňovala Hermiona. Sedela na podokenici vo Fredovej a Georgeovej izbe, nohy mala vyložené na kartónovej škatuli a iba neochotne odtrhla oči od nového výtlačku Prekladu rún pre pokročilých. „Predsa sme dospeli k záveru, že si to možno všelijako vysvetľovať, či nie?“
„Možno sa mu zlomila ruka večnej žiary,“ neurčito nadhodil Ron, pričom sa pokúšal narovnať ohnuté vetvičky na chvoste svojej metly. „Pamätáš sa na tú Malfoyovu scvrknutú ruku?“