Snape však akoby čítal jeho myšlienky: „Nijaký plášť,“ prikazoval. „Môžete vojsť tak, aby vás každý videl, veď to ste chceli, tým som si istý.“
Harry sa zvrtol na opätku a rovno vošiel do otvoreného vchodu, len aby sa dostal čo najďalej od Snapa. Veľkú sieň so štyrmi dlhými stolmi fakúlt a učiteľským stolom v čele miestnosti zdobili ako zvyčajne vznášajúce sa sviečky a taniere pod nimi sa v ich svite ligotali a žiarili. Pre Harryho to však všetko bol iba rozmazaný trblietavý fľak, pretože kráčal tak rýchlo, že popri bifľomorskom stole prešiel prv, než študenti stihli vyvaliť oči, a kým povstávali, aby naňho dobre videli, zbadal Rona a Hermionu, popri laviciach sa rozbehol k nim a vtisol sa medzi nich.
„Kde si bol a čo to, prepána, máš s tvárou?“ Ron vyvaľoval naňho oči ako všetci ostatní naokolo.
„Čo je s ňou?“ spýtal sa Harry, schytil lyžičku a prezeral si v nej svoj skreslený odraz.
„Celý si od krvi!“ zhíkla Hermiona. „Ukáž sa…“
Zdvihla prútik, povedala: „Tergeo!“ a odstránila zaschnutú krv.
„Ďakujem,“ poďakoval sa Harry a ohmatával si teraz už čistú tvár. „Ako vyzerá môj nos?“
„Normálne,“ znepokojila sa Hermiona. „Prečo by nemal? Harry, čo sa stalo, strašne sme sa báli!“
„Neskôr vám poviem,“ úsečne odvetil Harry. Vedel, že Ginny, Neville, Dean a Seamus tiež počúvajú. Ešte aj chrabromilský duch Takmer bezhlavý Nick sa vznášal v blízkosti lavice, aby načúval.
„Ale…“ začala Hermiona.
„Teraz nie, Hermiona,“ zlovestne veľavýznamným hlasom zopakoval Harry. Veľmi dúfal, že všetci predpokladajú, že išlo o niečo hrdinské, najlepšie o niečo, do čoho by bolo zapletených niekoľko smrťožrútov a nejaký dementor. Malfoy, samozrejme, historku rozšíri čo najrýchlejšie na všetky strany, ale ešte vždy tu bola šanca, že nedoľahne k úplne všetkým chrabromilským ušiam.
Ponad Rona sa načiahol za dvoma kuracími stehienkami a hŕstkou hranolčekov, ale kým si ich mohol vziať, zmizli a nahradili ich dezerty.
„Zmeškal si triedenie,“ oznámila mu Hermiona, keď sa Ron vrhol na veľkú čokoládovú tortu.
„Povedal klobúk niečo zaujímavé?“ spýtal sa Harry a vzal si kúsok melasového koláča.
„Viac-menej to isté… radil nám, aby sme sa všetci spojili proti nepriateľovi.“
„Spomínal Dumbledore Voldemorta?“
„Ešte nie, nepamätáš sa, vždy si hlavnú reč necháva až po hostine. Už to bude o chvíľu.“
„Snape povedal, že aj Hagrid zmeškal oslavu…“
„Ty si bol so Snapom? Ako to?“ spytoval sa Ron s plnými ústami torty, ktorou sa hltavo napchával.
„Natrafil som naňho,“ vyhýbavo odvetil Harry.
„Hagrid meškal iba pár minút,“ hovorila Hermiona. „Pozri, kýva ti, Harry.“
Harry pozrel na učiteľský stôl a usmial sa na Hagrida, ktorý mu naozaj kýval. Hagridovi sa vlastne nikdy celkom nepodarilo správať sa tak dôstojne ako profesorka McGonagallová, vedúca chrabromilskej fakulty, ktorej vrch hlavy siahal niekde medzi Hagridovým lakťom a plecom, pretože sedeli vedľa seba, a ktorá odsudzujúco hľadela na to nadšené privítanie. Harry bol prekvapený, keď videl, že z druhej strany sedí vedľa Hagrida učiteľka veštenia profesorka Trelawneyová. Zriedka totiž opúšťala svoju izbu vo veži a nikdy predtým ju nevidel na začiatku školského roka. Vyzerala čudne ako vždy, samý ligotavý korálik a povievajúci šál, a okuliare jej zväčšovali oči na nenormálnu veľkosť. Harry ju vždy považoval tak trochu za podvodníčku, preto bol šokovaný, keď na konci minulého školského roka zistil, že to ona vyslovila proroctvo, ktoré spôsobilo, že Voldemort zabil Harryho rodičov a zaútočil aj na Harryho. Po tomto odhalení mal ešte menšiu chuť ocitnúť sa v jej spoločnosti, ale našťastie tento rok nebude mať veštenie. Jej oči, veľké ako majáky, sa upreli na neho. Rýchlo odvrátil pohľad a pozrel na slizolinský stôl. Draco Malfoy za hurónskeho rehotu a potlesku napodobňoval rozbíjanie nosa. Harrymu vzkypela krv, horelo mu celé vnútro, preto radšej sklopil pohľad k melasovému koláču. Čo by len dal za to, aby s Malfoyom mohol bojovať iba zoči-voči.
„Tak čo chcel profesor Slughorn?“ spýtala sa Hermiona.
„Chcel vedieť, čo sa naozaj stalo na ministerstve,“ odvetil Harry.
„Aj všetci ostatní tu,“ odfrkla Hermiona. „Ľudia sa nás vo vlaku v jednom kuse na to vypytovali, však, Ron?“
„Uhm. Všetci chceli vedieť, či si naozaj vyvolený…“
„Aj medzi duchmi sa o tom veľa hovorí,“ skočil Ronovi do reči Takmer bezhlavý Nick a naklonil ledva pripojenú hlavu k Harrymu, takže sa mu nebezpečne kyvotala na okruží. „Považujú ma takmer za autoritu, pokiaľ ide o Harryho Pottera, lebo je známe, že sa priatelíme. Ubezpečil som spoločenstvo duchov, že z teba nebudem mámiť informácie. Harry Potter vie, že sa mi môže bez obáv zdôveriť, povedal som im. Radšej by som zomrel, než stratil jeho dôveru.“
„Vzhľadom na to, že si mŕtvy, to veľa neznamená,“ poznamenal Ron.
„Zase si citlivý asi ako tupá sekera,“ vyčítal mu Takmer bezhlavý Nick urazene, vzniesol sa vyššie a kĺzavo preletel na druhý koniec chrabromilského stola, práve keď Dumbledore pri učiteľskom stole vstal. Rozhovory a smiech ozývajúci sa po sále takmer hneď ustali.
„Prajem vám ten najkrajší večer!“ zaželal všetkým so širokým úsmevom Dumbledore a roztiahol ruky, akoby chcel celú miestnosť objať.
„Čo sa mu stalo s rukou?“ vyhŕkla Hermiona.
Nebola jediná, kto si to všimol. Dumbledorova pravá ruka bola očernetá a vyzerala nevládna, rovnako ako v tú noc, keď prišiel po Harryho k Dursleyovcom. Sálu naplnil šepot. Dumbledore si ho vysvetlil správne, iba sa usmial a potriasol fialovo-zlatým rukávom na zranenej ruke.
„Nie je to nič strašné,“ povedal ľahkovážne. „Tak a teraz… našim novým študentom – vitajte, a našim starým študentom – vitajte opäť! Čaká vás ďalší ročník plný vzdelávania v mágii…“
„Ruku mal takú, aj keď som sa s ním stretol v lete,“ šepkal Harry Hermione. „Myslel som, že sa mu za ten čas vylieči… alebo že mu ju madam Pomfreyová dá do poriadku.“
„Vyzerá ako odumretá,“ dohadovala sa Hermiona a bolo jej na tvári vidieť, že ju to nepríjemne zaskočilo. „Lenže niektoré zranenia sa nedajú liečiť… staré kliatby… a sú jedy bez protijedov…“
„…a náš školník pán Filch ma požiadal, aby som oznámil, že sú absolútne zakázané akékoľvek žartovné predmety kúpené v obchode Vydarené výmysly Weasleyovcov.
Tí, čo chcú za svoje fakulty hrať metlobal, by sa ako zvyčajne mali prihlásiť u vedúcich fakúlt. Hľadáme aj nových metlobalových komentátorov, záujemcovia nech sa tiež prihlásia u vedúcich fakúlt.
S potešením vítame tento rok nového člena učiteľského zboru profesora Slughorna,“ Slughorn vstal a jeho plešatá hlava sa ligotala vo svetle sviečok a veľké brucho zakryté vestou vrhalo tieň na stôl pod ním, „tento môj bývalý kolega súhlasil s tým, že opäť zaujme svoje niekdajšie miesto učiteľa elixírov.“
„Elixírov?“
„Elixírov?“
Slovo sa ozývalo po celej sále a študenti sa čudovali, či počuli dobre.
„Elixírov?“ zopakovali Ron s Hermionou naraz a otočili sa k Harrymu. „Ale ty si vravel…“
„Zatiaľ čo profesor Snape,“ zvýšil hlas Dumbledore, aby prehlušil šum, „preberie funkciu učiteľa obrany proti čiernej mágii.“
„Nie!“ zvolal Harry tak hlasno, že sa všetky hlavy otočili k nemu. Bolo mu to jedno. Nahnevane hľadel na učiteľský stôl. Ako po tom všetkom mohol Snape dostať miesto učiteľa obrany proti čiernej mágii? Bolo predsa roky známe, že mu Dumbledore nedôveroval natoľko, aby mu to miesto zveril.