Morfin sa zasmial.
„Buď ticho, chlapče,“ zavrčal Gaunt po parselsky a Morfin ihneď zmĺkol.
„No a čo, keď to urobil?“ vzdorovito sa vystrel Gaunt. „Určite ste už tomu špinavému muklovi vyčistili tvár aj pamäť…“
„O to tu predsa nejde, pán Gaunt,“ namietal Ogden. „Toto bol nevyprovokovaný útok na bezbranného…“
„Á, len čo som vás zbadal, vedel som, že nadŕžate muklom,“ zaškeril sa Gaunt a znova si odpľul na zem.
„Takto sa nikam nedostaneme,“ rozhodne namietal Ogden. „Z postoja vášho syna mi je jasné, že vôbec svoj čin neľutuje.“ Znova pozrel do pergamenu. „Morfin sa štrnásteho septembra dostaví na výsluch, aby sa zodpovedal z obvinenia, že použil mágiu na mukla, čím dotyčnému spôsobil škodu a bolesť…“
Ogden zmĺkol. Ozvali sa zvončeky a dupot kopýt a cez otvorené okno doletel dnu hlasný smiech. Kľukatá cesta do dediny bola zrejme veľmi blízko mladiny, kde stál dom. Gaunt zmeravel a načúval s vyvalenými očami. Morfin zasyčal a s lačným výrazom otočil tvár za zvukmi. Merope zdvihla hlavu. Harry videl, že tvár má celkom bielu.
„Panebože, aký hrozný pohľad!“ zazvonil dievčenský hlas, cez otvorené okno doliehal tak jasne, akoby dievčina stála v miestnosti vedľa nich. „Tom, nemohol by tvoj otec dať tú chatrč odpratať?“
„Nie je to naše,“ odpovedal hlas mladého muža. „Všetko na druhej strane údolia je naše, ale táto chatrč patrí starému tulákovi Gauntovi a jeho deťom. Syn je úplný šialenec, mala by si počuť, čo sa o ňom hovorí v dedine…“
Dievča sa zasmialo. Cengot a dupot bol čoraz hlasnejší. Morfin chcel vstať z kresla.
„Seď!“ varovne mu prikázal otec v parselčine.
„Tom,“ ozvalo sa dievča znova, teraz ešte zreteľnejšie, lebo bolo zrejme pri dome. „Možno sa mýlim, ale nepribil niekto tamto na dvere hada?“
„Panebože, máš pravdu!“ začudoval sa mužský hlas. „To asi ten syn, hovoril som ti, že to nemá v hlave v poriadku. Nepozeraj na to, Cecilia, miláčik.“
Cengot a dupot kopýt už slabli.
„Miláčik,“ zašepkal Morfin v parselčine, hľadiac na sestru. „Volá ju miláčik. Teba by aj tak nechcel.“
Merope bola taká biela, až si bol Harry istý, že zamdlie.
„To je čo?“ prísne sa spýtal Gaunt tiež v parselčine, hľadiac na syna i na dcéru. „Čo si to povedal, Morfin?“
„Rada sa pozerá na toho mukla,“ prezradil Morfin a zlovestne hľadel na sestru, ktorá sa tvárila zdesene. „Vždy je v záhrade, keď ide okolo, a nakúka naňho cez plot, však? A včera v noci…“
Merope trhane prosebne pokrútila hlavou, ale Morfin bezohľadne pokračoval ďalej. „Vytŕčala sa v okne a čakala, kedy tadiaľto pôjde domov, čo?“
„Vyzerala z okna nejakého mukla?“ potichu sa spýtal Gaunt.
Všetci traja zrejme zabudli na Ogdena, ktorý sa tváril zmätene a rozčúlene, keď znova začali nezrozumiteľne syčať a chrčať.
„Je to pravda?“ desivým tónom sa spýtal Gaunt a urobil zo dva kroky k vyľakanej dievčine. „Moja dcéra – čistokrvný potomok Salazara Slizolina, a šalie za nejakým špinavým muklom?“ Merope horúčkovite krútila hlavou, tisla sa k stene, očividne neschopná vydať hláska.
„Ale ja som ho dostal, otec!“ rehotal sa Morfin. „Dostal som ho, keď išiel okolo, a celý vyhádzaný veru vôbec nevyzeral pekne, čo, Merope?“
„Ty odporná malá hnida, ty špinavá zradkyňa!“ reval Gaunt, prestal sa ovládať a jeho ruky v okamihu stískali dcérino hrdlo.
Harry aj Ogden zároveň zrevali: „Nie!“ Ogden zdvihol prútik a zakričaclass="underline" „Relacio!“ Gaunta odhodilo dozadu, preč od dcéry, potkol sa na stoličke a spadol na chrbát. Morfin so zúrivým revom vyskočil z kresla a vrhol sa na Ogdena, rozháňajúc sa zakrvaveným nožom, a bez rozmyslu naňho chrlil z prútika zaklínadlá.
Ogden bežal ako o život. Dumbledore naznačil, že by ho mali nasledovať, Harry poslúchol a v ušiach mu zneli Meropine výkriky.
Ogden s rukami nad hlavou trielil po chodníku na hlavnú cestu, kde sa zrazil s lesklým gaštanovým koňom, na ktorom sedel veľmi príťažlivý tmavovlasý mládenec. On i pekné dievča, ktoré jazdilo vedľa neho na sivkovi, sa pri pohľade na od hlavy po päty zaprášeného Ogdena rozosmiali a rozveselili sa ešte väčšmi, keď sa navyše odrazil od slabiny koňa, pričom mu redingot poletoval, čo tak ozlomkrky trielil po ceste.
„Myslím, že to stačí, Harry,“ povedal Dumbledore. Chytil Harryho za lakeť a potiahol ho. Vzápätí obaja stúpali nahor cez tmu akoby bez tiaže, až pristáli zase v šere Dumbledorovej pracovne.
„Čo sa stalo s tým dievčaťom v chatrči?“ spýtal sa hneď Harry, keď Dumbledore švihnutím prútika rozsvietil ďalšie lampy. „Tej Merope, či ako sa to volala?“
„Och, ona prežila,“ rozhovoril sa Dumbledore, sadol si za stôl a Harrymu pokynul, aby si sadol aj on. „Ogden sa premiestnil na ministerstvo a o pätnásť minút sa vrátil aj s posilami. Morfin s otcom sa pokúšali brániť, ale oboch premohli, odviedli z chatrče a následne ich Wizengamot odsúdil. Morfina, ktorý už mal v záznamoch niekoľko napadnutí muklov, odsúdili na tri roky v Azkabane. Marvolo za to, že okrem Ogdena zranil aj niekoľkých zamestnancov ministerstva, dostal šesť mesiacov.“
„Marvolo?“ začudovane zopakoval Harry.
„Presne tak,“ s úsmevom potvrdil Dumbledore. „Som rád, že si v obraze.“
„Ten starý bol…?“
„Áno, Voldemortov starý otec. Marvolo, jeho syn Morfin a dcéra Merope boli poslední Gauntovci, starobylý čarodejnícky rod známy svojou náchylnosťou k nestálosti a násiliu, ktoré sa rozvíjali po celé generácie vďaka tomu, že si brali vlastných bratancov a sesternice. Nedostatok rozumu spojený s veľkým zmyslom pre prepych spôsobili, že rodinné zlato premrhali už niekoľko generácií predtým, než sa narodil Marvolo. Ako si videl, žil v špine a biede, mal veľmi nepríjemnú povahu a obrovskú dávku bezočivosti a pýchy. Zopár kúskov rodinného dedičstva si cenil rovnako ako svojho syna a oveľa viac než dcéru.“
„Takže Merope,“ Harry sa naklonil dopredu a hľadel na Dumbledora, „takže Merope bola… pán profesor, znamená to, že bola… Voldemortova matka?“
„Áno,“ potvrdil Dumbledore. „A náhodou sme na okamih zazreli aj Voldemortovho otca. Som zvedavý, či si si ho všimol.“
„Ten mukel, ktorého napadol Morfin? Ten jazdec?“
„Správne,“ usmieval sa Dumbledore. „Áno, ten pekný mukel, ktorý jazdieval okolo Gauntovie chatrče a ku ktorému Merope zahorela tajnou prudkou vášňou, bol Tom Riddle starší.“
„A nakoniec sa zobrali?“ neveriacky sa spýtal Harry, ktorý si nevedel predstaviť dvoch iných ľudí, u ktorých by bola pravdepodobnosť vzájomnej lásky menšia.
„Myslím, že zabúdaš,“ upozornil Harryho Dumbledore, „Merope bola čarodejnica. Magické schopnosti jej nepomohli, kým ju otec terorizoval, keď však boli Marvolo a Morfin bezpečne zavretí v Azkabane a zostala sama a po prvý raz slobodná, som si istý, že vedela naplno rozvinúť svoje schopnosti a pripraviť si únik z toho zúfalého života, ktorý osemnásť rokov žila. Nič ti neschádza na um, čo Merope urobila, aby Tom Riddle zabudol na svoju mukelku, ktorá ho sprevádzala, a zaľúbil sa do nej?“
„Imperius?“ hádal Harry. „Alebo elixír lásky?“
„Veľmi dobre. Ja osobne si myslím, že použila elixír lásky. To sa jej určite zdalo romantickejšie a nemyslím, že by bolo ťažké v niektorý horúci deň, keď prechádzal Tom Riddle na koni okolo sám, presvedčiť ho, aby sa napil vody. V každom prípade o niekoľko mesiacov obyvatelia Little Hangletonu zažili obrovský škandál. Vieš si predstaviť, aké klebety sa šírili, keď veľkostatkársky synáčik utiekol s tulákovou dcérou Merope?