„A okrem toho si pretrpel prenasledovanie ministerských úradníkov, ktorí sa snažili dokázať, že si nestabilný a klamár. Ešte stále vidieť stopy, kde ťa tá krutá baba nútila písať vlastnou krvou, ale ty si aj tak trval na svojom…“
„Aj mne ešte stále vidieť, kde ma na ministerstve držali tie mozgy,“ Ron si vyhrnul rukávy.
„A nie je na škodu ani to, že si cez leto vyrástol skoro štvrť metra,“ dokončila Hermiona, ignorujúc Rona.
„Som vysoký,“ celkom bez súvisu poznamenal Ron.
Prišla pošta, sovy vleteli cez dažďom oprskané okná a na všetkých striasali kvapky vody. Väčšine ľudí chodila pošta ako zvyčajne; nervózni rodičia chceli vedieť, čo majú deti nové, a ubezpečovali ich, že všetci sú doma v poriadku. No Harry od začiatku školského roka nedostal nič. Jediný, kto mu pravidelne písal, je už mŕtvy, a hoci dúfal, že občas by mu mohol napísať Lupin, zatiaľ sa tak nestalo. Preto ho prekvapilo, že medzi tými hnedými a sivými sovami krúži aj snehobiela Hedviga. Pristála pred ním s veľkým hranatým balíčkom. O chvíľu rovnaký balíček pristál aj pred Ronom a privalil drobného a vyčerpaného Kvíka.
„Ha!“ Harry otvoril balíček s novým výtlačkom Prípravy elixírov pre pokročilých z kníhkupectva Flourisha a Blottsa.
„Ako dobre,“ potešila sa Hermiona. „Teraz môžeš ten počmáraný vrátiť!“
„Zbláznila si sa?“ vytreštil Harry oči. „Nechám si ho! Už som si to premyslel…“
Vytiahol starý výtlačok Prípravy elixírov pre pokročilých z tašky, poklopal prútikom po obálke a zahundraclass="underline" „Diffindo!“ Obálka odpadla. To isté na Hermionino pohoršenie urobil aj s novou knižkou. Potom vymenil obálky, po každej knihe poklopal a prikázaclass="underline" „Reparo!“
Princov výtlačok tak dostal novú obálku a nový text v starom obale vyzeral na prvý pohľad ako použitý.
„Slughornovi vrátim ten nový. Nemôže sa sťažovať. Stál deväť galeónov.“
Hermiona stisla pery, tvárila sa nahnevane a odsudzujúco, ale odpútala ju tretia sova, ktorá pristála pred ňou s Denným Prorokom. Rýchlo ho odviazala a preletela očami prvú stranu.
„Zahynul niekto, koho poznáme?“ spýtal sa Ron, usilujúc sa o vecný tón. Túto otázku vždy kládol Harry, keď Hermiona roztvorila noviny.
„Nie, ale dementori znova útočili,“ oznamovala Hermiona. „A je tu jedno zatknutie.“
„Výborne a koho zatkli?“ spýtal sa Harry mysliac na Bellatrix Lestrangeovú.
„Stana Shunpika,“ odvetila Hermiona.
„Čože?“ zdesene zvolal Harry.
„Stanley Shunpike, sprievodca v populárnom čarodejníckom dopravnom prostriedku Rytiersky autobus, bol zatknutý pre podozrenie zo smrťožrútskej aktivity. Dvadsatjedenročného Shunpika vzali do väzby včera neskoro v noci po razii v jeho dome v Claphame…“
„Stan Shunpike a smrťožrút?“ čudoval sa Harry a spomínal si na mladíka s vyrážkami, ako sa s ním po prvý raz stretol pred tromi rokmi. „To nie je možné!“
„Možno je pod vplyvom imperiusa,“ logicky konštatoval Ron. „Človek nikdy nevie.“
„Nevyzerá to tak,“ krútila hlavou Hermiona, ktorá ešte čítala. „Píše sa tu, že ho zatkli, lebo v krčme hovoril o tajných plánoch smrťožrútov.“ Zdvihla oči od novín a tvárila sa znepokojene. „Ak by bol pod imperiusom, sotva by táral o ich plánoch, nie?“
„Podľa mňa sa iba tváril, že vie viac než v skutočnosti,“ usudzoval Ron. „Nie je to ten, čo tvrdil, že sa stane ministrom mágie, keď ukecával tú vílu?“
„Áno, to je on,“ prikývol Harry. „Nechápem, ako môžu brať Stana vážne.“
„Zrejme chcú vyvolať dojem, že niečo robia,“ mračila sa Hermiona. „Ľudia sa boja – viete, že rodičia dvojičiek Patilových ich chcú vziať domov? A Eloise Midgeonovú si už odviedli. Otec bol včera večer po ňu.“
„Čože?!“ Ron vyvaľoval oči na Hermionu. „Ale Rokfort je predsa bezpečnejší než ich domovy! Mal by byť! Máme tu aurorov a všetky tie mimoriadne ochranné kúzla a máme Dumbledora!“
„Myslím, že ho tu nemáme stále,“ veľmi potichu povedala Hermiona a ponad Proroka pozrela na učiteľský stôl. „Nevšimol si si? Minulý týždeň bolo jeho miesto prázdne tak často ako Hagridovo.“
Harry s Ronom pozreli na učiteľský stôl. Riaditeľova stolička skutočne zívala prázdnotou. Teraz keď tak o tom Harry premýšľal, vlastne Dumbledora nevidel od ich súkromnej hodiny pred týždňom.
„Myslím, že odišiel zo školy po niečo, čo súvisí s rádom,“ zašepkala Hermiona. „Všetko to vyzerá tak vážne, nie?“
Harry s Ronom neodpovedali, ale Harry vedel, že všetci myslia na to isté. Včera sa stala hrozná vec, Hannah Abbottovú odviedli z herbológie, aby jej oznámili, že jej matku našli mŕtvu. Odvtedy Hannah nevideli.
Keď o päť minút odišli od chrabromilského stola a mierili na metlobalový štadión, prechádzali okolo Lavender Brownovej a Parvati Patilovej. Spomenuli si, čo im Hermiona hovorila o Patilovie dvojčatách, ktoré chcú rodičia vziať domov, a preto Harryho neprekvapilo, že si tieto dve najlepšie priateľky šepkajú a vyzerajú vyľakane. Prekvapilo ho však, že keď prechádzal popri nich Ron, Parvati odrazu štuchla Lavender, tá sa obzrela a venovala Ronovi oslnivý úsmev. Ron na ňu zažmurkal a úsmev neisto opätoval. A hneď sa vystrel. Harry potlačil pokušenie zasmiať sa, lebo si spomenul, že Ron zostal vážny, keď mu Malfoy rozbil nos. Hermiona sa však celou cestou v chladnom mrholení tvárila odmerane a nezúčastnene a o chvíľu odišla na tribúny, Pričom Ronovi ani nezaželala veľa šťastia.
Ako Harry očakával, konkurz zabral skoro celé dopoludnie. Vyzeralo to, že prišla polovica Chrabromilu, od prvákov, ktorí nervózne stískali hrozné staré školské metly, po siedmakov, týčiacich sa nad ostatnými študentmi a tváriacich sa suverénne zastrašujúco. Bol medzi nimi aj veľký chlapec s vlasmi ako drôty z Rokfortského expresu. Harry ho ihneď spoznal.
„Stretli sme sa vo vlaku. V kupé u starého Slugyho,“ povedal sebaisto a vystúpil spomedzi ostatných, aby Harrymu podal ruku. „Cormac McLaggen, strážca.“
„Vlani si to neskúšal, však nie?“ spýtal sa Harry a dobre si všimol, aký je McLaggen široký. Určite zatarasí všetky tri obruče a ani sa veľmi nemusí pohnúť, pomyslel si.
„V čase náboru som ležal v nemocničnom krídle,“ vysvetľoval McLaggen trochu vystatovačne. „Stavil som sa a zjedol celú libru vajíčok černožienok.“
„Jasné,“ prikývol Harry. „Tak počkaj tamto…“ Ukázal na okraj ihriska, blízko miesta, kde sedela Hermiona. Harrymu sa zdalo, že na McLaggenovej tvári sa mihol tieň hnevu a pomyslel si, či náhodou neočakáva, že ho bude uprednostňovať za to, že obaja sú obľúbenci „starého Slugyho“.
Harry sa rozhodol, že začne od základov a požiada kandidátov, aby sa rozdelili na desaťčlenné skupiny a raz obleteli okolo štadióna. Bol to dobrý nápad – prvú desaťčlennú skupinu tvorili prváci a bolo jasné, že predtým sotva lietali. Iba jeden z chlapcov sa udržal vo vzduchu dlhšie než pár sekúnd, a aj toho to tak prekvapilo, že vzápätí narazil do najbližšej bránkovej tyče.
Druhú skupinu tvorilo desať najhlúpejších dievčat, aké Harry v živote videl. Na hvizd píšťalky sa iba rozchichotali a držali sa jedna druhej. Bola medzi nimi aj Romilda Vanová. Keď im prikázal, aby opustili štadión, so smiechom sa pobrali na tribúny provokovať ďalších.
Hráči tretej skupinky sa hromadne zrazili, ešte ani neobleteli pol štadióna. Väčšina zo štvrtej skupinky sa dostavila bez metiel. A do piatej skupiny sa prihlásili Bifľomorčania.
„Ak je tu ešte niekto, kto nie je z Chrabromilu, nech odíde, prosím!“ reval Harry, ktorý sa už vážne začal hnevať.
Chvíľu sa nedialo nič, no potom s rehotom vybehla zo štadióna dvojica malých Bystrohlavčanov.