„Vážne!“ pokračovala Hermiona. „Ale ani jednému z nás sa to nijakovsky nedalo vtesnať do rozvrhu!“
„No jasné,“ povedal Hagrid zase.
Ozvalo sa čudné čľupnutie a všetci sa obzreli: Hermiona ticho zvreskla, Ron vyskočil zo stoličky a ponáhľal sa poza stôl čo najďalej od veľkého suda v kúte, ktorý si všimli až teraz. Bol plný akýchsi velikánskych červíkov, slizkých, bielych a zvíjajúcich sa.
„Čo je to, Hagrid?“ spýtal sa Harry a usiloval sa, aby to vyznelo, akože ho to zaujíma, a nie že sa mu to protiví, ale kamenný koláčik radšej odložil.
„To sú iba obrovské červy.“
„A vyrastú z nich…?“ s obavami sa spýtal Ron.
„Nič z nich nevyrastie,“ povedal Hagrid. „Kŕmim nimi Aragoga.“
A bez varovania sa rozplakal.
„Hagrid!“ zvolala Hermiona, vyskočila a ponáhľala sa okolo stola – dlhšou cestou, aby sa vyhla sudu s červami – a objala ho okolo trasúcich sa pliec. „Čo sa stalo?“
„On…“ pregĺgal Hagrid, z čiernych očí mu tiekli prúdy sĺz a zásterou si ich utieral. „Aragog… myslím, že umiera… v lete ochorel a… a neuzdravuje sa… neviem, čo spravím, jak by… jak by… tak dlho sme boli spolu…“
Hermiona potľapkala Hagrida po pleci a vôbec nevedela, čo povedať. Harry chápal, ako sa cíti. Vedel, že Hagrid obdaroval nebezpečné dračie mláďa plyšovým medvedíkom, videl ho maznavo sa rozprávať s obrovskými škorpiónmi s cuciakmi a žihadlami, pokúšal sa dohovoriť svojmu útočnému polovičnému bratovi obrovi, ale Aragog bola možno jedna z jeho najnepochopiteľnejších záľub v obludách –obrovský hovoriaci pavúk Aragog z rodu acromantúl žil hlboko v Zakázanom lese a pred štyrmi rokmi mu s Ronom ledva unikli.
„Mohli… mohli by sme niečo urobiť?“ spýtala sa Hermiona, nedbajúc na Ronove šialené grimasy a krútenie hlavou.
„Asi nie, Hermiona,“ zadúšal sa Hagrid a pokúšal sa zastaviť príval sĺz. „Vieš, jeho… no Aragogova rodina… začínajú byť dáki čudní… teraz jak je chorý… trochu tvrdohlaví…“
„Áno, spoznali sme ich trochu aj z tej stránky,“ zamrmlal si pre seba Ron.
„… myslím, že momentálne neni bezpečné, aby som chodil blízko ich kolónie,“ dokončil Hagrid a silno sa vysmrkal do zástery a pozrel na nich. „Ale ďakujem, že ste sa ponúkli, Hermiona… moc to pre mňa znamená…“
Vtom sa počiatočná ťaživá atmosféra rozplynula, lebo hoci ani Ron, ani Harry neprejavovali ochotu prikrmovať velikánskymi červami vražedného nenásytného pavúka, Hagrid zrejme bral ako samozrejmosť, že by to radi urobili, a zase bol taký ako kedysi.
„Ja som ždycky vedel, že vám bude velice ťažko nejako ma vopchať do rozvrhu,“ uznal mrzuto a ešte im nalial čaj. „Aj keby ste si vypýtali časovraty…“
„To sme nemohli,“ rýchlo povedala Hermiona. „Na ministerstve sme v lete rozbili celú zásobu časovratov. Bolo to v Dennom Prorokovi.“
„Á, tak teda ste nijako nemohli… mrzí ma, že som… no viete… robil som si starosti o Aragoga… a nevedel som, či keď vás učila profesorka Grumplová…“
Na to všetci traja kategoricky a nepravdivo vyhlásili, že profesorka Grumplová, ktorá niekoľkokrát Hagrida zastupovala, je strašná učiteľka, čo Hagrida už načisto odzbrojilo a vyzeral celkom natešene, keď ich za súmraku vyprevádzal.
„Ja už umieram od hladu,“ vyhlásil Harry, len čo sa za nimi zavreli dvere a potme sa ponáhľali cez opustený areál. Vzdal sa kamenného koláčika, keď na ktoromsi zadnom zube začul zlovestný pukot. „A dnes večer ešte musím sedieť po škole u Snapa. Nemám veľa času na večeru.“
V hrade zbadali, ako sa do Veľkej siene pokúša vojsť Cormac McLaggen. Podarilo sa mu to až na druhý pokus, lebo prvý raz sa odrazil od verají. Ron sa iba natešene zachichotal a ponáhľal sa vojsť do siene za ním, ale Harry chytil Hermionu za ruku a zadržal ju.
„Čo je?“ Hermiona nasadila obranný tón.
„Ak chceš vedieť môj názor,“ šepkal Harry, „McLaggen naozaj vyzerá ako očarovaný. A stál rovno pred tebou.“
Hermiona sa začervenala.
„No tak dobre, urobila som to,“ zašepkala ešte tichšie. „Ale mal si počuť, ako sa vyjadroval o Ronovi a o Ginny! Aj tak je odporný. Videl si, ako reagoval, keď sa nedostal do družstva – predsa by si nechcel mať v tíme niekoho takého, ako je on.“
„Nie,“ pripustil Harry. „Nie, to je asi pravda. Ale nebolo to nečestné, Hermiona? Veď si prefektka, nie?“
„Och, buď už ticho,“ povedala rezolútne a on sa uškrnul.
„Čo tam vy dvaja robíte?“ Ron sa znova zjavil vo dverách a tváril sa podozrievavo.
„Nič,“ povedali Harry s Hermionou naraz a ponáhľali sa za ním. Od vône pečenej hovädziny Harrymu až skrúcalo hladný žalúdok, no sotva urobili tri kroky k Chrabromilskému stolu, zjavil sa pred nimi profesor Slughorn a zatarasil im cestu.
„Harry, Harry, práve teba som chcel stretnúť!“ vrhol sa k nemu bodro, vykrúcal si konce mrožích fúzov a vystrkoval obrovské brucho. „Dúfal som, že ťa chytím pred jedlom! Čo by si povedal na malú večeru dnes v mojich izbách? Máme malú párty, len niekoľko stúpajúcich hviezd. Príde McLaggen a Zabini, šarmantná Melinda Bobbinová – neviem, či ju poznáte. Jej rodina vlastní veľkú sieť apatiek — a samozrejme veľmi dúfam, že ma svojou prítomnosťou poctí aj slečna Grangerová.“
Slughorn dohovoril a trochu sa Hermione uklonil. Ako keby Ron ani neexistoval, Slughorn naňho ani nepozrel.
„Ja nemôžem prísť, pán profesor,“ ihneď sa ospravedlnil Harry. „Som po škole u profesora Snapa.“
„Och, prepána!“ zvolal Slughorn a tvár mu komicky ovisla. „No toto, no toto, ja som s tebou počítal, Harry! No, budem si musieť pohovoriť so Severusom a vysvetliť mu situáciu. Určite ho presvedčím, aby ti trest preložil. Tak sa s vami dvoma uvidíme neskôr.“
A rýchlo odchádzal zo siene. „Nemá šancu Snapa presvedčiť,“ konštatoval Harry, keď ich už Slughorn nemohol počuť. „Už mi raz trest odložil. Snape to spravil pre Dumbledora, ale pre nikoho iného by to neurobil.“
„Och, potešilo by ma, keby si išiel aj ty. Nechcem ísť sama!“ zdráhala sa Hermiona. Harry vedel, že myslí na McLaggena.
„Pochybujem, že budeš sama, pravdepodobne pozve aj Ginny,“ zavrčal Ron, ktorý zrejme nestrávil, že ho Slughorn ignoroval.
Po večeri sa vracali do Chrabromilskej veže. V klubovni bolo celkom plno, pretože väčšina ľudí sa už navečerala, ale podarilo sa im nájsť voľný stôl a sadli si. Ron, ktorý mal od stretnutia so Slughornom zlú náladu, si prekrížil ruky a zamračene civel na strop. Hermiona vzala do rúk výtlačok Večerného Proroka, ktorý niekto nechal na stoličke.
„Je niečo nové?“ spýtal sa Harry.
„Zatiaľ nie.“ Hermiona roztvorila noviny a prechádzala vnútorné stránky. „Och, pozri, Ron, je tu tvoj otec – je v poriadku!“ dodala rýchlo, lebo Ron na ňu vyplašene pozrel. „Píše sa tu, že bol na návšteve u Malfoyovcov. Táto druhá prehliadka smrťožrútskeho sídla zrejme nepriniesla nijaké výsledky. Artur Weasley z Úradu pre odhaľovanie a konfiškáciu falošných obranných zaklínadiel a ochranných predmetov povedal, že jeho tím konal na základe dôverného tipu.“
„Áno, môjho!“ priznal sa Harry. „Na King's Cross som mu povedal o Malfoyovi a o tej veci, čo chcel dať Borginovi do opravy! No ak nie je u nich v dome, musel to vziať so sebou sem…“
„Ale ako to mohol urobiť, Harry?“ Hermiona prekvapene odložila noviny. „Len čo sme prišli, všetkých nás prehľadali, nie?“
„Naozaj? Mňa nie,“ Harryho to zarazilo.
„Och nie, teba, pravdaže, nie. Zabudla som, že si prišiel neskoro… no Filch prešiel po nás všetkých odtajňovacími senzormi hneď po príchode do vstupnej haly. Akékoľvek predmety čiernej mágie by sa boli našli. Viem naisto, že Crabbovi skonfiškovali scvrknutú ruku. Tak vidíš, Malfoy si nemohol priniesť nič nebezpečné!“