„Radšej poďme do školy,“ spamätala sa Hermiona, stále držiac Leanne okolo pliec, „zistíme, ako je Katie. Poďme…“
Harry chvíľu váhal. Potom si z tváre stiahol šál a ignorujúc Ronovo zhíknutie, opatrne ním prikryl náhrdelník a zdvihol ho.
„Musíme to ukázať madam Pomfreyovej.“
Harry celou cestou úporne premýšľal. Prehovoril až v školskom parku, lebo si už nemohol nechať myšlienky iba pre seba.
„Malfoy o tomto náhrdelníku vie. Bol v skrinke u Borgina a Burkesa pred štyrmi rokmi. Videl som, ako si ho prezeral, keď som sa tam skrýval pred ním a pred jeho otcom. Toto kupoval v ten deň, keď sme ho sledovali! Spomenul si naň a vrátil sa poň!“
„Ja… ja neviem, Harry,“ váhavo krútil hlavou Ron. „Kopa ľudí chodí k Borginovi a Burkesovi… a nepovedalo to dievča, že ho Katie dostala v dievčenských záchodoch?“
„Povedala, že sa s ním vrátila zo záchodov, nemusela ho dostať práve tam.“
„McGonagallová!“ varovne zvolal Ron.
Harry pozrel pred seba. Profesorka McGonagallová naozaj zostupovala k nim dolu kamennými schodmi cez víriaci sa sneh.
„Hagrid hovorí, že vy štyria ste videli, čo sa stalo Katie Bellovej. Hore do mojej kancelárie, prosím! Čo to držíte, Potter?“
„To je tá vec, ktorej sa dotkla,“ odpovedal Harry.
„Prepána!“ profesorka McGonagallová sa tvárila zdesene, keď brala náhrdelník od Harryho. „Nie, nie, Filch, oni sú so mnou!“ dodala rýchlo, keď sa z druhej strany vstupnej haly k nim šuchtavo blížil školník s pripraveným senzorom. „Ihneď vezmite tento náhrdelník profesorovi Snapovi, ale v žiadnom prípade sa ho nedotýkajte, nechajte ho zabalený v šále.“
Harry s ostatnými šli za profesorkou McGonagallovou do jej kancelárie. Mokrým snehom ošľahané okenné sklá rinkotali v rámoch a v miestnosti bolo chladno, napriek tomu, že v ohnisku pukotal oheň. Profesorka McGonagallová zavrela dvere, obišla stôl a spoza neho hľadela na Harryho, Rona, Hermionu a ešte stále vzlykajúcu Leanne.
„Tak?“ oslovila ich prísne. „Čo sa stalo?“
Leanne jachtavo a s mnohými prestávkami, lebo sa usilovala ovládnuť plač, porozprávala profesorke McGonagallovej, ako išla Katie v Troch metlách na záchod a vrátila sa s neoznačeným balíčkom, ako sa jej Katie zdala trochu čudná a ako sa hádali o tom, že je nerozumné doručovať neznáme veci, hádka vyvrcholila ťahanicou o balíček, ktorý sa roztrhol. V tejto chvíli to Leanne už tak zmohlo, že z nej viac nedostali ani slova.
„Dobre,“ povedala profesorka McGonagallová celkom vľúdne, „Leanne, choď do nemocničného krídla, prosím ťa, nech ti dá madam Pomfreyová niečo na upokojenie.“
Len čo odišla, profesorka McGonagallová sa znova otočila k Harrymu, Ronovi a Hermione.
„Čo sa Katie stalo, keď sa dotkla náhrdelníka?“
„Vzniesla sa do vzduchu,“ povedal Harry, kým Hermiona s Ronom stihli zareagovať. „A potom začala kričať a odpadla. Pani profesorka, môžem ísť, prosím, za profesorom Dumbledorom?“
„Riaditeľ je až do pondelka preč, Potter,“ oznámila mu profesorka a tvárila sa prekvapene.
„Preč?“ nahnevane zopakoval Harry.
„Áno, Potter, preč!“ odvetila ostro. „Ale som si istá, že ak máte niečo k tejto strašnej veci, môžete to povedať aj mne!“
Harry na okamih zaváhal. Profesorka McGonagallová ich nepovzbudzovala k dôvernostiam, a hoci z Dumbledora mali omnoho väčší strach, zdalo sa, že je menej pravdepodobné, aby sa vysmial nejakej teórii, čo ako bujnej. Toto však bola otázka života a smrti a obavy z výsmechu museli ísť nabok.
„Pani profesorka, myslím, že Katie dal ten náhrdelník praco Malfoy.“
Na jednom boku si Ron v očividných rozpakoch šúchal nos, na druhom prešľapovala Hermiona, akoby chcela byť od Harryho čo najďalej.
„To je veľmi vážne obvinenie, Potter,“ prehovorila profesorka McGonagallová po krátkej pauze, lebo ju to šokovalo. „Máte nejaký dôkaz?“
„Nie,“ povedal Harry, „ale…“ a porozprával jej, ako sledovali Malfoya k Borginovi a Burkesovi a o rozhovore, ktorý vypočuli.
Profesorka McGonagallová sa tvárila trochu zmätene.
„Malfoy priniesol k Borginovi a Burkesovi niečo opraviť?“
„Nie, pani profesorka, iba chcel, aby mu Borgin povedal, ako sa to niečo opravuje, nemal to so sebou. Ale o to nejde, on vtedy niečo kúpil a myslím, že to bol ten náhrdelník…“
„Videli ste, ako Malfoy vychádza z obchodu s podobným balíčkom?“
„Nie, pani profesorka, povedal Borginovi, aby mu to odložil…“
„Ale, Harry,“ skočila mu do reči Hermiona. „Borgin sa ho spýtal, či si to chce vziať so sebou, ale Malfoy povedal, že nie…“
„Lebo sa ho nechcel dotknúť, to je jasné!“ zlostil sa Harry.
„V skutočnosti povedaclass="underline" Ako by som vyzeral, keby som to niesol po ulici?“ citovala Hermiona.
„Vyzeral by ako idiot s náhrdelníkom v ruke,“ zapojil sa Ron.
„Och, Ron,“ zúfalo vysvetľovala Hermiona, „bol by zabalený, aby sa ho nemusel dotýkať, a celkom ľahko by sa dal skryť pod plášťom, aby ho nikto nevidel! Myslím, že to, čo si u Borgina a Burkesa rezervoval, bolo hlučné alebo veľké, bolo to niečo, čo by pritiahlo pozornosť, keby to niesol po ulici… A v každom prípade,“ naliehala hlasno, kým jej Harry mohol skočiť do reči, „pýtala som sa Borgina na náhrdelník, nepamätáš sa? Keď som sa pokúšala zistiť, čo si Malfoy dal odložiť. A Borgin mi povedal cenu, nepovedal, že je už predaný, alebo tak…“
„Bola si strašne nápadná, hneď vedel, o čo ti ide. Samozrejme, že ti to nepovedal… a Malfoy si mohol odvtedy poň poslať…“
„To stačí!“ rázne zasiahla profesorka McGonagallová, keď Hermiona otvorila ústa, že mu niečo nahnevane odsekne. „Potter, cením si vašu dôveru, ale nemôžeme ukázať na pána Malfoya prstom a obviniť ho iba preto, že navštívil obchod, kde ten náhrdelník mohol byť kúpený. To isté by sa asi dalo povedať o stovkách ľudí…“
„… to som hovoril,“ hundral Ron.
„… a v každom prípade sme tento rok zaviedli prísne bezpečnostné opatrenia a neverím, že by sa ten náhrdelník dostal do školy bez toho, aby sme o tom nevedeli…“
„… ale…“
„… a navyše,“ oznámila im profesorka McGonagallová so strašnou definitívnosťou, „pán Malfoy dnes nebol v Rokville.“
Harry na ňu rezignovane civel.
„Ako to viete, pani profesorka?“
„Pretože si u mňa odsluhoval trest. Dva razy po sebe si neurobil úlohu z transfigurácie. Takže ďakujem, že ste sa mi zdôverili so svojím podozrením, Potter,“ povedala a vykročila, „ale teraz musím ísť do nemocničného krídla skontrolovať Katie Bellovú. Prajem vám všetkým pekný deň.“
A otvorila dvere kancelárie. Nemali na výber, iba bez slova vyjsť popri nej.
Harry sa na tých dvoch hneval, že sa pridali na stranu McGonagallovej, no napriek tomu cítil, že sa musí zapojiť do diskusie, keď rozoberali udalosti.
„Čo myslíte, komu mala Katie dať ten náhrdelník?“ spytoval sa Ron cestou do klubovne.
„Ktovie,“ odvetila Hermiona. „No nech to bol hocikto, unikol o vlások. Nikto ten balíček nemohol otvoriť tak, aby sa náhrdelníka nedotkol.“
„Mohol byť určený mnohým,“ tipoval Harry. „Dumbledorovi – smrťožrúti by sa ho veľmi radi zbavili, určite patrí k ich hlavným cieľom. Alebo Slughornovi – Dumbledore si myslí, že Voldemort ho vážne chcel získať, a nemôžu sa zmieriť s tým, že sa postavil na stranu Dumbledora. Alebo…“
„Alebo tebe,“ znepokojene dokončila Hermiona.
„To nie,“ namietal Harry, „inak by sa Katie jednoducho bola otočila a dala mi ho, nie? Celou cestou od Troch metiel som išiel za ňou. Bolo by oveľa logickejšie doručiť ten balíček mimo Rokfortu, keď Filch prehľadáva všetkých, čo idú von i dnu. Ktovie, prečo jej Malfoy povedal, aby ho vzala do hradu?“