„Harry, Malfoy nebol v Rokville!“ Hermiona si priam dupla nohou od rozčúlenia.
„Tak teda musel mať komplica,“ nedal sa Harry. „Crabba alebo Goyla – alebo keď tak o tom rozmýšľam, iného smrťožrúta. Určite má teraz, keď sa k nim pridal, lepších kamošov…“
Ron s Hermionou si vymenili pohľady, ktoré jasne hovorili, že nemá zmysel sa s ním škriepiť.
„Kôprová kaša,“ vyslovila Hermiona dôrazne pred Tučnou paňou.
Portrét sa otvoril a vpustil ich do klubovne. Bola plná a bolo v nej cítiť vlhké šatstvo. Mnohí sa pre zlé počasie vrátili z Rokvillu zavčasu. No nešumelo to tu hlasmi plnými obáv a špekulácií – správa o Katie sa očividne ešte nerozšírila.
„Ak sa nad tým zamyslíte, nebol to veľmi rafinovaný útok,“ konštatoval Ron a len tak mimochodom vyhodil z kresla pri kozube jedného prváka, aby si doň mohol sadnúť. „To prekliatie nevydržalo ani po hrad. Vôbec nebolo spoľahlivé.“
„Máš pravdu,“ prikývla Hermiona a nohou vytlačila Rona z kresla a opäť ho ponúkla prvákovi. „Vôbec to nebolo dobre vymyslené.“
„Odkedy je Malfoy veľký mysliteľ?“ spýtal sa Harry.
Ani Ron, ani Hermiona mu neodpovedali.
13
Skrytý Riddle
Katie na druhý deň premiestnili do Nemocnice svätého Munga pre čarovné choroby a zranenia a medzitým sa správa o jej prekliatí rozniesla po celej škole, hoci si ľudia podrobnosti plietli, a zrejme nikto okrem Harryho, Rona, Hermiony a Leanne nevedel, že nebolo určené Katie.
„Och, a Malfoy to, samozrejme, vie,“ vravel Harry Ronovi a Hermione, ktorí aj naďalej predstierali hluchotu, keď Harry spomenul svoju teóriu, že Malfoy je smrťožrút.
Harry bol zvedavý, či sa Dumbledore stihne včas vrátiť na pondelkovú večernú hodinu, ale keďže nedostal správu, že by to nemal stihnúť, o ôsmej večer zaklopal na dvere Dumbledorovej pracovne a riaditeľ ho vyzval, aby vošiel.
Dumbledore sedel v pracovni a vyzeral nezvyčajne unavene, ruku mal čiernu a spálenú ako predtým, ale s úsmevom Harrymu ukázal, aby si sadol. Mysľomisa opäť stála na stole a vrhala na strop striebristé fliačiky svetla.
„Mal si rušno, kým som bol preč,“ povedal Dumbledore. „Vraj si bol svedkom Katinej nehody.“
„Áno, pán profesor. Ako sa má?“
„Stále nie dobre, hoci mala dosť šťastia. Zdá sa, že sa náhrdelník dotkol jej kože iba na maličkom kúsku – v rukavici mala malú dierku. Keby si ho bola založila na krk alebo ho chytila holými rukami, bola by možno hneď zomrela. Našťastie sa profesorovi Snapovi podarilo zabrániť šíreniu kliatby…“
„Prečo on?“ rýchlo sa spýtal Harry. „Prečo nie madam Pomfreyová?“
„Bezočivosť,“ ozval sa tichý hlas z jedného portrétu na stene a Phineas Nigellus Black, Siriusov pra-pradedko, zdvihol hlavu z dlaní, lebo predstieral, že spí. „Za mojich čias by som študentovi nedovolil spochybňovať spôsob riadenia Rokfortu.“
„Áno, ďakujem, Phineas,“ odvetil Dumbledore premáhajúc sa. „Profesor Snape vie o čiernej mágii oveľa viac než madam Pomfreyová, Harry. A zo svätého Munga mi každú hodinu posielajú správy. Dúfam, že Katie sa po čase úplne zotaví.“
„Kde ste boli tento víkend, pán profesor?“ spýtal sa Harry bez ohľadu na silný pocit, že možno zachádza priďaleko, čo si očividne myslel aj Phineas Nigellus, lebo si tíško hvizdol.
„O tom by som teraz radšej nehovoril,“ odvetil Dumbledore. „Ale keď príde čas, poviem ti to.“
„Naozaj?“ prekvapene zareagoval Harry.
„Áno, predpokladám, že áno.“ Dumbledore spod habitu vytiahol novú fľašku so striebornými spomienkami a švihnutím prútika ju otvoril.
„Pán profesor,“ váhavo začal Harry. „Stretol som v Rokville Mundungusa.“
„Ach, áno, už viem, že sa tvoje dedičstvo prilepilo na Mundungusove dlhé prsty,“ Dumbledore sa trochu zamračil. „Odkedy si ho prichytil pred Tromi metlami, niekam zaliezol. Myslím si, že sa bojí prísť mi na oči. Buď si však istý, že so Siriusovými starožitnosťami už neodíde.“
„Ten prašivý polovičný mukel rozkrádal dedičstvo po Blackovcoch?“ rozhorčene sa ozval Phineas Nigellus a vyšiel z rámu nepochybne navštíviť svoj portrét v dome číslo dvanásť na Grimmauldovom námestí.
„Pán profesor,“ ozval sa Harry po krátkej chvíľke, „povedala vám profesorka McGonagallová môj názor na Katino zranenie? O Dracovi Malfoyovi?“
„Áno, hovorila mi o tvojich podozreniach.“
„A vy si…?“
„Urobím všetky príslušné opatrenia, aby sme preverili každého, kto mohol mať prsty v Katinej nehode,“ sľúbil Dumbledore. „Ale mňa teraz trápi naša hodina, Harry.“
Harryho to trochu popudilo. Ak sú ich hodiny také dôležité, prečo bola medzi prvou a druhou taká dlhá prestávka? O Dracovi Malfoyovi však viac už nehovoril, len sledoval Dumbledora, ako nalieva do mysľomisy čerstvú hmotu spomienok a vzápätí kamennou misou krúži.
„Určite si pamätáš, že rodinný príbeh lorda Voldemorta sme opustili vo chvíli, keď príťažlivý mukel Tom Riddle opustil svoju manželku čarodejnicu Merope a vrátil sa do rodinného sídla v Little Hangletone. Merope zostala v Londýne sama a tehotná a zo syna, ktorý sa jej narodí, jedného dňa vyrastie lord Voldemort.“
„Ako viete, že bola v Londýne, pán profesor?“
„Podľa svedectva istého Caractacusa Burka,“ odvetil Dumbledore. „Zhodou okolností to bol spoluzakladateľ práve toho obchodu, odkiaľ pochádza spomínaný náhrdelník.“
Zakrúžil mysľomisou rovnako ako vždy, podobne ako zlatokopi pri preosievam zlatonosného piesku. Z krúžiacej striebornej hmoty sa vynáral drobný starček, pomaly sa v mysľomise otáčal, striebristý ako duch, ale oveľa hmotnejší, s vlasmi ako slama, ktoré mu celkom zakrývali oči.
„Áno, získali sme ho za zvláštnych okolností. Priniesla ho pred Vianocami jedna mladá čarodejnica, och, už je odvtedy veľa rokov. Povedala, že veľmi potrebuje galeóny, no a bolo to vidieť. Hoci bola zakrútená v handrách, nedalo sa zakryť, že je v pokročilom stave… viete, čakala dieťa. Povedala, že ten medailón patril Slizolinovi. Nuž, my si také historky vypočujeme často. Och, toto bolo Merlinovo, z toho hrnčeka najradšej pil čaj. Preskúmal som ho, značku mal v poriadku, a zopár jednoduchých zaklínadiel mi prezradilo pravdu. Naozaj mal takmer neoceniteľnú hodnotu. Zdalo sa, že ona nemá ani len potuchy o jeho cene. Bola šťastná, že zaň dostala desať galeónov. Najlepší obchod, aký sme kedy urobili!“
Dumbledore mysľomisou energicky zatriasol a Caractacus Burke klesol do rozvírenej hmoty spomienok, odkiaľ vyšiel.
„Dal jej iba desať galeónov?“ pohoršoval sa Harry.
„Caractacus Burke sa nepreslávil štedrosťou,“ poznamenal Dumbledore. „A tak vieme, že na konci tehotenstva bola Merope v Londýne sama a zúfalo potrebovala peniaze, tak zúfalo, že predala svoju jedinú cennú vec, jeden z mála Marvolových vzácnych rodinných pokladov.“
„Mohla predsa čarovať!“ rozrušene namietol Harry. „Mohla dostať jedlo a všetko si zaobstarať pomocou mágie, či nie?“
„Asi mohla,“ prikývol Dumbledore. „Ale ja si myslím –znova len odhadujem, ale určite mám pravdu – že po manželovom odchode Merope prestala používať mágiu. Nazdávam sa, že už viac nechcela b y ť čarodejnicou. No je možné aj to, že neopätovaná láska a zúfalstvo odčerpali jej schopnosti, to sa môže stať. V každom prípade, ako uvidíš, Merope odmietla švihnúť prútikom aj na to, aby si zachránila život.“
„Nechcela žiť pre svojho syna?“
Dumbledore nadvihol obočie.
„Je to možné, že lorda Voldemorta ľutuješ?“
„Nie,“ rýchlo odpovedal Harry, „ale mala predsa na výber, na rozdiel od mojej mamy…“