„Už nie je nič, čo by som neurobila!“ vyhŕkla Narcissa a v jej hlase znela hystéria. Chytila prútik ako nôž a znovu vyletel záblesk svetla. Bella pustila sestrinu ruku, akoby sa popálila.
„Narcissa!“
No Narcissa už utekala ďalej. Prenasledovateľka šla za ňou, šúchajúc si ruku, ale keď vnikli hlbšie do labyrintu tehlových domov, udržovala odstup. Nakoniec sa Narcissa ponáhľala uličkou nazvanou Pradiarska, nad ktorou sa ako karhajúci prst týčil továrenský komín. Jej kroky sa ozývali na dlažbových kockách. Prechádzala okolo doskami zatlčených a rozbitých okien, až prišla k poslednému domu, kde cez závesy v miestnosti na prízemí presvitalo tlmené svetlo.
Zaklopala na dvere prv, než ju Bella, nadávajúc popod nos, dohnala. Spolu čakali, trochu zadychčané, vdychujúc pach špinavej rieky, ktorý k nim prinášal nočný vetrík. Po chvíľke počuli za dverami pohyb, dvere sa pootvorili a ony uvideli kúsok muža. Hľadela na ne osoba s dlhými čiernymi vlasmi, rozdelenými cestičkou na prostriedku, ovísajúcimi okolo bledej tváre s čiernymi očami.
Narcissa si zložila kapucňu. Bola taká bledá, až v tej tme svietila a dlhé plavé vlasy jej padali na chrbát, takže vyzerala ako utopenec.
„Narcissa!“ zvolal muž, otvoril dvere trochu viac, aby na ňu aj na jej sestru dopadlo svetlo. „Aké príjemné prekvapenie!“
„Severus,“ oslovila ho priškrteným šeptom. „Môžem s tebou hovoriť? Je to naliehavé.“
„Ale pravdaže.“
Odstúpil, aby mohla vojsť do domu. Jej sestra, ešte stále s kapucňou na hlave, šla aj bez pozvania za ňou.
„Snape,“ povedala úsečne, keď prechádzala popri ňom.
„Bellatrix,“ odvetil a tenké pery sa mu vykrivili do trochu posmešného úsmevu. Zabuchol za nimi dvere.
Vošli priamo do malej obývačky, ktorá pôsobila ako tmavá vyčalúnená cela. Steny úplne zakrývali knihy, väčšinou viazané v starej hnedej a čiernej koži. Zodratý gauč, staré kreslo a vratký stolík stáli pokope v kruhu tlmeného svetla zo stropnej lampy, v ktorej svietila sviečka. Byt pôsobil zanedbane, akoby zvyčajne nebýval obývaný.
Snape ukázal Narcisse na gauč. Vyzliekla si plášť, odhodila ho nabok a sadla si, hľadiac na biele trasúce sa ruky položené na kolenách. Bellatrix si zložila kapucňu pomalšie. Tak ako bola jej sestra bledá, bola ona tmavá, mala hrubé viečka a silnú čeľusť. Neodtŕhajúc pohľad od Snapa, postavila sa za Narcissu.
„Čo pre teba môžem urobiť?“ spýtal sa Snape, keď sa usadil do kresla oproti sestrám.
„Sme… sme sami?“ spýtala sa Narcissa potichu.
„Áno, pravdaže. No, je tu aj Červochvost, ale háveď sa nepočíta, nie?“
Namieril prútikom na stenu s knihami za sebou. S buchnutím sa otvorili skryté dvere a odhalili úzke schodisko, na ktorom nehybne stál malý muž.
„Ako si si určite uvedomil, Červochvost, máme hostí,“ pomaly mu oznamoval Snape.
Muž zhrbene zostúpil po posledných schodoch a vošiel do izby. Mal malé vodnaté oči, končistý nos a na tvári nepríjemný úškrn. Ľavú ruku si držal v pravej, ktorá vyzerala, akoby mal na nej žiarivú striebornú rukavicu.
„Narcissa!“ oslovil ju piskľavým hlasom. „A Bellatrix! Aké milé…“
„Červochvost nám prinesie niečo na pitie, ak si dáte,“ ponúkol ich Snape. „A potom sa vráti do svojej izby.“
Červochvost sa strhol, ako keby Snape doňho niečo hodil.
„Nie som tvoj sluha!“ zaškriekal, vyhýbajúc sa Snapovmu pohľadu.
„Naozaj? Mal som dojem, že Temný pán ťa sem umiestnil, aby si mi pomáhal.“
„Pomáhal, to áno, ale nie, aby som ti pripravoval nápoje a upratoval dom!“
„Netušil som, Červochvost, že túžiš po nebezpečnejších úlohách,“ milo sa mu prihovoril Snape. „To sa dá ľahko zariadiť. Porozprávam sa s Temným pánom…“
„Ak chcem, môžem sa s ním porozprávať sám!“
„Ale pravdaže,“ uškrnul sa Snape. „No zatiaľ nám prines nápoje. Môže byť z toho vína od elfov.“
Červochvost chvíľu váhal a tváril sa, akoby sa chystal namietať, no potom sa otočil a vyšiel cez druhé skryté dvere. Počuli nejaký buchot a cinkot skla. Vzápätí sa vrátil a na podnose niesol zaprášenú fľašu a tri poháre. Postavil ich na vratký stolík, rýchlo odišiel a zatresol za sebou knihami obložené dvere.
Snape nalial krvavočervené víno do troch pohárov a dva podal sestrám. Narcissa potichu poďakovala, no Bellatrix nepovedala nič, iba sa neprestávala mračiť na Snapa. Jeho to však vôbec nevyviedlo z miery, naopak, tváril sa dosť pobavene.
„Na Temného pána,“ zdvihol pohár a vypil.
Sestry nasledovali jeho príklad. Snape im znova naplnil poháre.
Keď si Narcissa brala druhý pohárik, rýchlo povedala: „Severus, mrzí ma, že som sem takto prišla, ale musela som sa s tebou stretnúť. Myslím, že si jediný, kto mi môže pomôcť…“
Snape zdvihol ruku, aby ju zastavil, potom namieril prútikom na skryté dvere, ktoré viedli ku schodisku. Ozvalo sa hlasné buchnutie a zapišťanie a potom bolo počuť, ako Červochvost beží hore schodmi.
„Ospravedlňujem sa,“ obrátil tvár k sestrám Snape. „V poslednom čase si zvykol načúvať pri dverách. Neviem, čo tým mieni… Čo si to hovorila, Narcissa?“
Zhlboka a trasľavo sa nadýchla a začala znova.
„Severus, viem, že by som tu nemala byť, dostala som príkaz nikomu nič nehovoriť, ale…“
„Tak by si mala držať jazyk za zubami!“ zavrčala Bellatrix. „Najmä v tejto spoločnosti!“
„V tejto spoločnosti?“ uštipačne zopakoval Snape. „A čo pod tým mám rozumieť, Bellatrix?“
„To, že ti neverím, Snape, a ty to veľmi dobre vieš!“
Narcisse vyletel z úst zvuk podobný vzlyku a zakryla si tvár rukami. Snape odložil pohárik na stôl, oprel sa v kresle, ruky si položil na bočnice a usmieval sa na zamračenú Bellatrix.
„Narcissa, myslím, že by sme si mali vypočuť, čo má Bellatrix na srdci, lebo to ledva udrží. Ušetrí nás to únavného prerušovania. Tak teda pokračuj, Bellatrix,“ vyzval ju Snape. „Prečo mi neveríš?“
„Mám sto dôvodov!“ povedala nahlas a prešla spoza gauča a tresla pohár na stôl. „Čím mám začať? Kde si bol, keď Temný pán padol? Prečo si sa nikdy nepokúsil nájsť ho, keď zmizol? Čo si robil celé tie roky, keď si žil pekne v teplučku u Dumbledora? Prečo si zabránil Temnému pánovi získať Kameň mudrcov? Prečo si sa hneď nevrátil, keď sa Temný pán znovuzrodil? Kde si bol pred pár týždňami, keď sme bojovali o proroctvo pre Temného pána? A prečo, Snape, je Harry Potter ešte stále nažive, keď ti bol päť rokov vydaný na milosť?“
Zmĺkla a hruď sa jej rýchlo dvíhala a klesala a do líc sa jej nahrnula krv. Narcissa za ňou sedela bez pohnutia s tvárou skrytou ešte stále v dlaniach.
Snape sa usmieval.
„Kým ti odpoviem – ó, áno, Bellatrix, odpoviem ti! Môžeš moje slová zopakovať ostatným, ktorí si šepkajú za mojím chrbtom a donášajú falošné historky o mojej zrade Temnému pánovi! Kým ti odpoviem, dovoľ, aby som sa ťa opýtal aj ja. Naozaj si myslíš, že Temný pán mi nepoložil všetky tieto otázky? A naozaj si myslíš, že keby som mu nevedel uspokojivo odpovedať, sedel by som teraz tu a rozprával sa s tebou?“
Zaváhala.
„Viem, že ti verí, ale…“
„Ty si myslíš, že sa mýli? Alebo že som ho nejako oklamal? Podviedol Temného pána, najväčšieho čarodejníka, najdokonalejšieho znalca legilimencie, akého videl svet?“
Bellatrix nepovedala nič, ale po prvý raz vyzerala trochu zmätene. Snape to ďalej nerozvádzal. Znovu chytil pohárik, odpil si a pokračovaclass="underline" „Spytuješ sa, kde som bol, keď Temný pán padol. Bol som tam, kde mi kázal – na Rokfortskej čarodejníckej škole, lebo chcel, aby som sledoval Dumbledora. Predpokladám, že vieš, že to miesto som vzal na príkaz Temného pána.“