Takmer nebadateľne prikývla a potom otvorila ústa, no Snape ju predbehol.
„Spytuješ sa, prečo som sa ho nepokúšal nájsť, keď zmizol. Pre tú istú príčinu, pre akú sa ho nepokúšali nájsť Avery, Yaxley, Carrowsovci, Greyback, Lucius,“ trochu naklonil hlavu k Narcisse, „a mnohí iní. Bol som presvedčený, že je s ním koniec. Nie som na to hrdý, mýlil som sa, ale je to tak… Keby nám, čo sme v tej chvíli stratili vieru, nebol odpustil, zostalo by mu veľmi málo prívržencov.“
„Bol by mal mňa!“ vášnivo vyhlásila Bellatrix. „Mňa, ktorá som toľké roky preňho strávila v Azkabane!“
„To je skutočne obdivuhodné,“ unudeným hlasom prehodil Snape. „Vo väzení si mu, pravda, nebola veľmi užitočná, ale bolo to nepochybne skvelé gesto…“
„Gesto!“ zvreskla a v zlosti vyzerala skoro ako šialenec. „Kým ja som znášala dementorov, ty si si hovel v Rokforte a pekne v pohodlí si sa hral na Dumbledorovho miláčika.“
„Nie celkom,“ pokojne odvetil Snape. „Nechcel mi dať miesto učiteľa obrany proti čiernej mágii, veď vieš. Zrejme si myslel, že by sa to u mňa mohlo zvrhnúť… že by ma to pokúšalo podľahnúť starým sklonom.“
„To bola tvoja obeť Temnému pánovi, že si neučil svoj obľúbený predmet?“ posmievala sa. „Prečo si tam celý ten čas zostal, Snape? Stále si špehoval Dumbledora pre pána, ktorého si považoval za mŕtveho?“
„To sotva,“ odvetil Snape, „hoci Temný pán je rád, že som neopustil to miesto. Keď sa vrátil, mohol som mu poskytnúť šestnásťročné informácie o Dumbledorovi, čo bol oveľa užitočnejší darček ako nekonečné poznámky o tom, aký bol Azkaban nepríjemný…“
„Ale zostal si…“
„Áno, Bellatrix, zostal,“ potvrdil Snape a po prvý raz mu trochu bolo na hlase poznať podráždenie. „Mal som pohodlné miesto, ktorému som dal prednosť pred pôsobením v Azkabane. Vieš, že išli po smrťožrútoch. Vďaka Dumbledorovej ochrane som sa vyhol väzeniu. Bolo to pohodlné a ja som to využil. Opakujem: Temný pán sa nesťažuje, že som tam zostal, tak nechápem, prečo by to malo prekážať tebe.
Myslím, že ďalej si chcela vedieť,“ pokračoval trochu hlasnejšie, lebo Bellatrix dávala najavo, že ho chce prerušiť, „prečo som stál medzi Temným pánom a Kameňom mudrcov. Na to sa dá odpovedať ľahko. Nevedel, či mi môže veriť. Tak ako ty si myslel, že z verného smrťožrúta som sa zmenil na Dumbledorovu nastrčenú figúrku. Bol v poľutovaniahodnom stave, veľmi slabý, v tele priemerného čarodejníka. Neodvážil sa odhaliť bývalému spojencovi, veď ho ten spojenec mohol zradiť Dumbledorovi alebo niekomu na ministerstve. Hlboko ľutujem, že mi neveril. Bol by sa vrátil k moci o tri roky skôr. Takto som vnímal iba chamtivého a nehodného Quirrella, ktorý sa pokúšal ukradnúť Kameň mudrcov, a pripúšťam, robil som všetko, aby som mu v tom zabránil.“
Bellatrix vykrivila ústa, akoby prehltla horkú pilulku.
„Ale neprišiel si, keď sa vrátil, nepriletel si hneď k nemu, len čo si zacítil pálenie Temného znamenia…“
„Správne. Prišiel som až o dve hodiny. Vrátil som sa na Dumbledorov príkaz.“
„Na Dumbledorov…?“ začala rozhorčene.
„Rozmýšľaj!“ opäť ju netrpezlivo prerušil Snape. „Rozmýšľaj! Tým, že som čakal dve hodiny, iba dve hodiny, som si zabezpečil ďalší pobyt v Rokforte, kde môžem pôsobiť ako špión! Dumbledore si myslel, že podporujem Temného pána iba preto, lebo mi to prikázal, a mohol som odovzdávať informácie o Dumbledorovi a Fénixovom ráde. Len to posúď, Bellatrix: Temné znamenie mesiace silnelo, vedel som, že Temný pán sa vráti, všetci smrťožrúti to vedeli. Mal som dosť času porozmýšľať o tom, čo chcem robiť, naplánovať si postup, utiecť ako Karkarov, či nie?
Počiatočná nespokojnosť Temného pána s mojím oneskorením celkom zmizla, to ťa ubezpečujem, keď som mu vysvetlil, že som zostal verný, hoci Dumbledore ma považoval za svojho človeka. Áno, Temný pán si myslel, že som ho navždy opustil, ale mýlil sa.“
„Ale ako si mu pomáhal?“ pohŕdavo precedila Bellatrix. „Aké užitočné informácie sme mali od teba?“
„Informácie som odovzdával priamo Temnému pánovi,“ odvetil Snape. „Ak sa rozhodne, že sa o ne nepodelí s tebou…“
„O všetko sa delí so mnou!“ vypálila naňho Bellatrix okamžite. „Hovorí, že som jeho najvernejšia…“
„Naozaj?“ Snapov hlas jemne naznačoval, že tomu neverí. „Naozaj? Aj po tom fiasku na ministerstve?“
„To nebola moja chyba!“ začervenala sa Bellatrix. „Temný pán mi v minulosti zveril to najvzácnejšie… keby Lucius nebol…“
„Neopováž sa! Neopováž sa obviňovať môjho manžela,“ ozvala sa Narcissa tichým mŕtvolným hlasom a hľadela na sestru.
„Nemá zmysel, aby sme teraz na niekoho zvaľovali vinu,“ chlácholil ju Snape. „Čo sa stalo, stalo sa.“
„Ty si nerobil nič!“ zúrivo vyštekla Bellatrix. „Nie, teba zase nebolo, kým my ostatní sme sa vystavovali nebezpečenstvu, však, Snape?“
„Ja som dostal rozkaz držať sa v úzadí,“ vysvetlil Snape. „Možno nesúhlasíš s Temným pánom, možno si myslíš, že Dumbledore by si to nevšimol, keby som sa pridal k smrťožrútom a bojoval proti Fénixovmu rádu. A – odpusť mi – ty hovoríš o nebezpečenstvách – veď proti tebe stáli šiesti pubertiaci, či nie?“
„Ako veľmi dobre vieš, onedlho sa k nim pridala polovica rádu!“ zavrčala Bellatrix. „A keď už hovoríme o ráde, stále tvrdíš, že nemôžeš odhaliť miesto ich hlavného sídla?“
„Nie som strážca tajomstva, nemôžem vysloviť názov toho miesta. Myslím, že vieš, ako to kúzlo funguje. Temný pán je spokojný s informáciami, ktoré som mu o ráde poskytol. Ako si možno uhádla, nedávno sa vďaka nim podarilo chytiť a zabiť Emmelinu Vanceovú a rozhodne prispeli k záhube Siriusa Blacka, hoci ti prenechávam plnú zásluhu za jeho likvidáciu.“
Naklonil hlavu a zdvihol pohár na prípitok. Jej výraz sa nezmenil.
„Vyhýbaš sa mojej poslednej otázke, Snape. Harry Potter. Za uplynulých päť rokov si ho mohol kedykoľvek zlikvidovať. Neurobil si to. Prečo?“
„Hovorila si o tejto záležitosti s Temným pánom?“ spýtal sa Snape.
„On… v poslednom čase sme… ja sa spytujem teba, Snape!“
„Keby som odstránil Harryho Pottera, Temný pán by nemohol použiť jeho krv na oživenie a aby sa stal nepremožiteľným…“
„Tvrdíš, že si predvídal, ako toho chlapca využije?“ uškrnula sa posmešne.
„Netvrdím to, netušil som, aké má plány. Ako som už povedal, myslel som si, že Temný pán je mŕtvy. Iba sa pokúšam vysvetliť, prečo Temný pán neľutuje, že Potter prežil, aspoň do minulého roku…“
„Ale prečo si ho nechával nažive?“
„Ty si mi nerozumela? Neskončil som v Azkabane iba vďaka Dumbledorovej ochrane! Nemyslíš si, že po vražde jeho obľúbeného študenta by sa postavil proti mne? No išlo aj o viac. Mal by som ti pripomenúť, že v čase, keď prišiel Potter do Rokfortu, stále o ňom kolovalo množstvo rečí, chýry, že je veľký temný čarodejník a že preto prežil útok Temného pána. Naozaj si mnohí osvedčení stúpenci Temného pána mysleli, že by Potter mohol byť autoritou, okolo ktorej by sme sa znova mohli zhromaždiť. Priznám sa, že som bol zvedavý, a vôbec sa mi nepozdávala myšlienka zabiť ho v tej chvíli, keď vošiel do hradu. Samozrejme, rýchlo som prišiel na to, že to nie je nijaký mimoriadny talent. Vyviazol z niekoľkých povážlivých situácií vďaka číremu šťastiu a pomoci nadanejších priateľov. Je absolútne priemerný, i keď protivný a samoľúby, ako bol jeho otec. Robil som, čo som mohol, aby ho vyhodili z Rokfortu, kam podľa mňa ani nepatrí, ale zabiť ho alebo dovoliť, aby ho zabili pred mojimi očami? Bol by som hlupák, keby som to riskoval v Dumbledorovej blízkosti.“