„A po tom všetkom ti máme veriť, že ťa Dumbledore vôbec nepodozrieval?“ spýtala sa Bellatrix. „Netušil o tvojej skutočnej oddanosti, stále ti bezvýhradne verí?“
„Hral som svoju úlohu dobre,“ odvetil Snape. „A zabúdaš na Dumbledorovu najväčšiu slabosť: musí veriť v to najlepšie v ľuďoch. Keď som krátko po pobyte medzi smrťožrútmi prišiel učiť, navykladal som mu o strašných výčitkách a on ma prijal s otvorenou náručou – hoci, ako hovorím, nikdy ma nepustil k temnej mágii, ak sa tomu mohol vyhnúť. Dumbledore bol veľký čarodejník – ó, áno, bol,“ (Bellatrix jedovato vyprskla), „Temný pán to uznáva. S uspokojením však konštatujem, že starne. Duel s Temným pánom minulý mesiac ním otriasol. Vtedy utrpel vážne zranenie a reaguje pomalšie než kedysi. No za celé tie roky neprestal veriť Severusovi Snapovi a v tom je moja veľká cena pre Temného pána.“
Bellatrix sa tvárila nespokojne, hoci bola v koncoch, nevedela, čím ešte zaútočiť na Snapa. Snape využil jej mlčanie a prihovoril sa jej sestre.
„Tak ty si prišla požiadať o pomoc, Narcissa?“
Narcissa pozrela naňho a z jej tváre vyžarovalo zúfalstvo.
„Áno, Severus. Myslím… myslím, že ty jediný mi môžeš pomôcť, inak sa nemám na koho obrátiť. Lucius je v žalári a…“
Zavrela oči a spod viečok jej vytiekli dve veľké slzy.
„Temný pán mi zakázal o tom hovoriť,“ pokračovala Narcissa so zavretými očami. „Chce, aby o tom pláne nikto nevedel. Je… veľmi tajný. Ale…“
„Ak ti to zakázal, nemala by si o tom hovoriť,“ ihneď zareagoval Snape. „Slovo Temného pána je zákon.“
Narcissa zhíkla, akoby ju oblial studenou vodou. Odkedy vošli do domu, Bellatrix sa po prvý raz zatvárila spokojne.
„Vidíš!“ povedala sestre víťazoslávne. „Ešte aj Snape ti hovorí, že keď ti kázali nehovoriť, tak mlč!“
No Snape vstal a šiel k oknu, nakukol spoza závesov na opustenú ulicu a potom ich znova prudko zatiahol. Zamračený sa otočil k Narcisse.
„Náhodou o tom pláne viem,“ povedal potichu. „Som jeden z mála, komu sa s ním Temný pán zveril. No aj tak, Narcissa, keby som nebol do tajomstva zasvätený, previnila by si sa velezradou voči Temnému pánovi.“
„Bola som si istá, že o tom vieš!“ povedala Narcissa, dýchajúc voľnejšie. „On ti verí, Severus…“
„Ty vieš o tom pláne?“ spýtala sa Bellatrix a kratučký výraz spokojnosti vystriedalo rozhorčenie. „Ty to vieš?“
„Pravdaže,“ odvetil Snape. „Ale akú pomoc žiadaš, Narcissa? Ak si myslíš, že by som mohol presvedčiť Temného pána, aby si to rozmyslel, obávam sa, že to je beznádejné, absolútne.“
„Severus,“ zašepkala a po bledých lícach jej stekali slzy. „Môj syn… môj jediný syn…“
„Draco by mal byť hrdý. Temný pán mu udelil veľkú česť. A za Draca musím povedať, že necúvol pred tou úlohou, ba zdá sa, že sa rád chopil šance, aby dokázal, čo v ňom je. Tá perspektíva je preňho vzrušujúca…“
Narcissa sa celkom vážne rozplakala, pričom celý čas zo Snapa nespúšťala prosebný pohľad.
„To preto, že má šestnásť a netuší, čo za tým je. Prečo, Severus? Prečo môj syn? Je to priveľmi nebezpečné! To je pomsta za Luciusovu chybu. Ja to viem!“
Snape mlčal. Odvrátil sa, aby nevidel jej slzy, akoby boli neslušné, ale nemohol predstierať, že ju nepočuje.
„Preto vybral Draca, však?“ naliehala. „Aby potrestal Luciusa.“
„No ak sa to Dracovi podarí,“ povedal Snape a ešte stále na ňu nehľadel, „dostane sa mu vyznamenania ako nikomu inému.“
„Ale jemu sa to nepodarí!“ vzlykala Narcissa. „Ako môže on, keď ani sám Temný pán…?“
Bellatrix zhíkla; Narcissa zrejme stratila odvahu.
„Myslela som len… nikomu sa to ešte nepodarilo… Severus… prosím ťa… ty si, vždy si bol Dracov obľúbený učiteľ… a Luciusov starý priateľ… prosím ťa… tešíš sa priazni Temného pána, si jeho dôverný poradca… porozprávaš sa s ním, presvedčíš ho…?“
„Temný pán sa nenechá presviedčať a ja nie som taký hlúpy, aby som sa o to pokúšal,“ otvorene povedal Snape. „Nemôžem predstierať, že Temný pán sa na Luciusa nehnevá. Lucius to mal na starosti. Dal sa chytiť aj s mnohými ďalšími a nedoniesol proroctvo. Áno, Temný pán sa hnevá, Narcissa, naozaj veľmi hnevá.“
„Tak teda mám pravdu, že vybral Draca z pomsty!“ zadúšala sa Narcissa. „Nepočíta s jeho úspechom, chce, aby ho pri pokuse zabili!“
Keď Snape nepovedal nič, zdalo sa, že Narcissa stratila aj posledné zvyšky sebaovládania. Vstala, tackavo šla k Snapovi a schmatla ho vpredu za habit. Tvár mala celkom blízko jeho, slzy jej padali na jeho hruď a chripela: „Ty by si to mohol urobiť. Ty by si to mohol urobiť namiesto Draca, Severus. Tebe by sa to podarilo, určite by sa ti to podarilo a on by sa ti odmenil ako nikomu z nás…“
Snape ju chytil za zápästia a odtrhol jej ruky od seba. Hľadel do jej uslzenej tváre a pomaly prehovoriclass="underline" „Myslím, že chce, aby som to nakoniec urobil. Ale rozhodol, že najprv to má skúsiť Draco. Vieš, aj keď je nepravdepodobné, že sa to Dracovi podarí, v prípade, že sa tak stane, mohol by som zostať v Rokforte dlhšie a naďalej si plniť užitočnú úlohu špióna.“
„Inými slovami jemu nezáleží na tom, či Draco prežije.“
„Temný pán sa veľmi hnevá,“ potichu zopakoval Snape. „Nepočul proroctvo. Vieš rovnako dobre ako ja, Narcissa, že on tak ľahko neodpúšťa.“
Zosypala sa mu k nohám a vzlykala a kvílila na zemi.
„Môj jediný syn… môj jediný syn…“
„Mala by si byť hrdá!“ nemilosrdne vyhlásila Bellatrix. „Keby som ja mala synov, s radosťou by som sa ich vzdala, aby mohli poslúžiť Temnému pánovi!“
Narcissa zúfalo vykríkla a chytila sa za dlhé plavé vlasy. Snape sa sklonil, chytil ju pod pazuchy, zdvihol a viedol ju ku gauču. Potom jej ešte nalial víno a strčil do ruky pohárik.
„Narcissa, to stačí. Vypi toto. Poslúchni ma.“
Trochu stíchla, roztrasene si odpila a obliala sa pritom vínom.
„Možno by som mohol Dracovi pomôcť.“
Sadla si, tvár mala kriedovobielu a oči vyvalené.
„Severus, och, Severus – ty by si mu pomohol? Postaral by si sa oňho, aby sa mu nič nestalo?“
„Môžem to skúsiť.“
Odhodila pohárik a ten sa skotúľal po stole, vzápätí skĺzla z gauča a kľakla si k Snapovým nohám, chytila mu ruky a pobozkala ich.
„Ak tam budeš a ochrániš ho… Severus, odprisaháš to? Zložíš Neporušiteľnú prísahu?“
„Neporušiteľnú prísahu?“ Snapov výraz bol prázdny, nerozlúštiteľný. Bellatrix sa však víťazoslávne zasmiala.
„Nepočúvaš ho, Narcissa? Ó, áno, on sa pokúsi, to iste… otrepané prázdne slová, vyhýbanie sa činu… ó, pravdaže, na príkaz Temného pána!“
Snape nehľadel na Bellatrix. Upieral čierne oči do Narcissiných modrých uplakaných, stále mu nepúšťala ruky.
„Pravdaže, Narcissa. Zložím Neporušiteľnú prísahu,“ povedal potichu. „Možno tvoja sestra pristane na to a bude našou spútavačkou.“
Bellatrix zostala stáť s otvorenými ústami. Snape si kľakol oproti Narcisse. Pod Bellatrixiným užasnutým pohľadom si navzájom chytili pravé ruky.
„Budeš potrebovať prútik, Bellatrix,“ chladne pripomenul Snape.
Vytiahla ho, no údiv jej nezmizol z tváre.
„A musíš pristúpiť trochu bližšie.“
Pristúpila k nim, takže stála nad nimi, a priložila prútik k ich spojeným rukám.
Narcissa prehovorila.
„Severus, dáš pozor na môjho syna pri plnení želaní Temného pána?“
„Dám,“ sľúbil Snape.
Z prútika vyšľahol tenučký jasný plameň a ako dočervena rozžeravený drôt sa ovinul okolo ich rúk.