Ozvalo sa odporné syčanie, keď sa Filch až nadul od zlosti. Nebadane prišla pani Norrisová a obtierala sa Filchovi okolo kostnatých členkov.
„Bežte,“ kútikom úst im prikazoval Hagrid.
Harrymu nebolo treba hovoriť dva razy, obaja sa s Hermionou ponáhľali preč a Hagridov a Filchov zvýšený hlas sa ozývali za nimi. Predtým, než zabočili do Chrabromilskej veže, natrafili na Zloducha, ale ten natešene mieril k miestu, odkiaľ znel krik, smial sa a vykrikovaclass="underline"
Tučná pani driemala a nepotešila sa, že ju zobudili, ale predsa sa namrzene prehupla dopredu a pustila ich do našťastie tichej a prázdnej klubovne. Zdalo sa, že študenti o Ronovi ešte nevedia. Harrymu odľahlo, lebo v ten deň sa ho navypytovali už dosť. Hermiona mu zaželala dobrú noc a pobrala sa do dievčenských spální. Harry však zostal v klubovni, sadol si k ohňu a hľadel do pohasínajúcich uhlíkov.
Takže Dumbledore sa hádal so Snapom. Napriek všetkému, čo povedal Harrymu, napriek tvrdeniu, že Snapovi úplne dôveruje, stratil nervy… myslel si, že Snape dostatočne nevyšetroval Slizolinčanov… alebo možno nevyšetroval jediného Slizolinčana – Malfoya?
Predstieral Dumbledore, že Harryho podozrenia nie sú dôležité preto, lebo nechcel, aby Harry urobil nejakú hlúposť, aby nevzal veci do vlastných rúk? To sa zdalo pravdepodobné. Dokonca možno Dumbledore nechcel, aby niečo Harryho odpútavalo od učenia alebo od úlohy získať od Slughorna tú spomienku. Možno Dumbledore nepovažoval za správne zverovať sa so svojimi podozreniami voči učiteľom šestnásťročnému študentovi…“
„Tu si, Potter!“
Harry vyľakane vyskočil s prútikom v ruke. Bol si celkom istý, že klubovňa je prázdna, vôbec nebol pripravený na to, že obďaleč sa z kresla zdvihne mohutná postava. Keď sa prizrel bližšie, videl, že je to Cormac McLaggen.
„Čakal som na teba,“ povedal McLaggen, nevšímajúc si Harryho vytiahnutý prútik. „Asi som zaspal. Videl som, ako berú Weasleyho do nemocničného krídla. Zdá sa, že do zápasu na budúci týždeň nebude fit.“
Harrymu chvíľu trvalo, kým si uvedomil, o čom McLaggen hovorí.
„Ach… áno… metlobal,“ zastrčil si prútik za opasok džínsov a unavene si prešiel rukou vo vlasoch. „Áno… možno to nestihne.“
„Tak potom budem chytať ja, nie?“ povedal McLaggen.
„Áno,“ prikývol Harry. „Asi áno…“
Nijaký argument proti mu nezišiel na um, napokon, McLaggen bol na konkurze druhý najlepší.
„Výborne,“ povedal McLaggen spokojne. „Tak a kedy je tréning?“
„Čo? Ach… jeden je zajtra večer.“
„Dobre. Počuj, Potter, mali by sme sa predtým porozprávať. Mám nejaké tipy na stratégiu, možno sa ti budú zdať užitočné.“
„Dobre,“ bez nadšenia súhlasil Harry. „Zajtra si ich vypočujem, dnes som už poriadne unavený… tak sa maj…“
Správa o tom, že Ron bol otrávený, sa na druhý deň rýchlo rozniesla, ale nespôsobila takú senzáciu ako útok na Katie. Študenti si zrejme mysleli, že sa vlastne nič nestalo, že to bola nehoda, veď v tom čase bol Ron v pracovni učiteľa elixírov a hneď dostal protilátku. Chrabromilčanov väčšmi zaujímal nadchádzajúci zápas proti Bifľomoru, pretože mnohí chceli vidieť, aký trest stihne bifľomorského triafača Zachariasa Smitha za komentár v úvodnom zápase proti Slizolinu.
Harryho však ešte nikdy metlobal nezaujímal menej. Bol čoraz posadnutejší Dracom. Kontroloval Záškodnícku mapu vždy, keď sa mu naskytla príležitosť, ale dosiaľ ho nepristihol pri ničom neobyčajnom. Hoci stále tu boli chvíle, keď Draco nevysvetliteľne zmizol z mapy…
Popri metlobalovom tréningu, domácich úlohách a Cormacovi McLaggenovi a Lavender Brownovej, ktorí boli Harrymu vytrvalo v pätách, kamkoľvek išiel, nemal veľa času uvažovať o tomto probléme.
Nevedel sa rozhodnúť, ktorý z nich je otravnejší. McLaggen ustavične naznačoval, že by bol lepším stálym strážcom než Ron, a keď ho Harry uvidí hrať, určite si to bude myslieť aj on. Veľmi horlivo tiež kritizoval ostatných hráčov a zahŕňal Harryho podrobnými tréningovými programami, takže Harry mu musel neraz pripomenúť, kto je vlastne kapitán.
Medzitým za Harrym ustavične chodila Lavender a chcela s ním hovoriť o Ronovi, čo Harryho otravovalo možno ešte väčšmi než McLaggenove lekcie metlobalu. Najprv sa Lavender veľmi hnevala, že nikomu nezišlo na um povedať jej, že Ron je v nemocničnom krídle. „Som predsa jeho dievča!“ Lenže nanešťastie sa rozhodla Harrymu odpustiť, že na to zabudol, a veľmi s ním chcela do hĺbky a často rozoberať Ronove city, čomu by sa Harry veľmi rád vyhol.
„Počuj, prečo sa o tom neporozprávaš s Ronom?“ spýtal sa jej Harry po jednom obzvlášť dlhom výsluchu, ktorý zahŕňal všetko, počínajúc tým, čo presne Ron povedal o jej novom slávnostnom habite, až po otázku, či si Harry myslí, že Ronov vzťah s Lavender je vážny.
„Ja by som sa ho aj spýtala, ale keď ho prídem navštíviť, vždy spí!“ mrzuto vravela Lavender.
„Vážne?“ čudoval sa Harry, pretože keď prišiel do nemocničného krídla on, Ron bol vždy absolútne čulý a veľmi ho zaujímala správa o Dumbledorovej a Snapovej hádke a s potešením nadával na McLaggena, koľko sa dalo.
„Hermiona Grangerová ho ešte stále navštevuje?“ spýtala sa odrazu Lavender.
„Áno, myslím, že áno. Veď sú priatelia, nie?“ poznamenal Harry a cítil sa nesvoj.
„Priatelia! Nebuď smiešny,“ pohŕdavo precedila Lavender. „Veď sa s ním celé týždne nerozprávala, odkedy začal chodiť so mnou! Ale asi sa s ním chce zmieriť, keď je teraz taký zaujímavý… „
„Tak ty si myslíš, že keď niekoho otrávia, je zaujímavý?“ spýtal sa Harry. „Ale prepáč, už musím ísť. McLaggen sa ide porozprávať o metlobale,“ rýchlo povedal Harry a vrhol sa do dverí, ktoré vyzerali ako obyčajná pevná stena, a bežal skratkou na elixíry, kam ho, chvalabohu, nemohli sledovať ani Lavender, ani McLaggen.
Ráno, v deň metlobalového zápasu proti Bifľomoru, Harry prv než išiel na štadión, zaskočil do nemocničného krídla. Ron bol veľmi rozčúlený. Madam Pomfreyová ho nechcela pustiť na zápas, lebo vraj by ho to priveľmi rozrušilo.
„Tak ako je na tom McLaggen?“ spýtal sa Harryho nervózne a očividne zabudol, že tú otázku položil už dva razy.
„Povedal som ti,“ trpezlivo odvetil Harry, „mohol by byť aj svetová trieda a nenechal by som si ho. Ustavične všetkým hovorí, čo majú robiť, myslí si, že by na každom poste hral lepšie ako my ostatní. Už sa nemôžem dočkať, kedy sa ho zbavím. A keď už hovoríme o zbavovaní sa ľudí,“ dodal Harry vstávajúc a bral si Blesk, „prestaň už, prosím ťa, predstierať, že spíš, keď sem príde Lavender, lebo sa zbláznim aj z nej.“
„Och,“ Ron sa zatváril krotko. „Tak dobre.“
„Ak s ňou už nechceš chodiť, tak jej to povedz,“ radil mu Harry.
„Áno… ale… to predsa nie je také ľahké,“ namietal Ron. Na chvíľu zmĺkol. „Skočí sem Hermiona pred zápasom?“ spýtal sa len tak mimochodom.
„Nie, už išli s Ginny na štadión.“
Ron sa zatváril dosť mrzuto. „Jasne. Tak veľa šťastia. Dúfam, že odrovnáš McLag… teda vlastne Smitha.“
„Pokúsim sa,“ sľúbil Harry a vyložil si metlu na plece. „Uvidíme sa po zápase.“
Ponáhľal sa po prázdnych chodbách. Celá škola bola vonku, buď už sedeli na štadióne, alebo sa k nemu blížili. Cestou vyzeral cez okná von a odhadoval silu vetra, ktorému budú čeliť, keď začul nejaké zvuky a videl, že oproti nemu ide Malfoy s dvoma dievčatami, ktoré sa tvárili namrzene a vzdorovito.