„Veľmi pekne vám ďakujem, pán profesor.“
„Si dobrý chlapec,“ povedal profesor Slughorn a slzy mu stekali po tučných lícach do mrožích fúzov. „Máš jej oči… Keď to uvidíš, nemysli na mňa v zlom…“
A aj on si položil hlavu na ruky, zhlboka si vzdychol a zaspal.
23
Horcruxy
Keď sa Harry zakrádal naspäť do hradu, cítil, že felix felicis vyprcháva. Vchodové dvere boli otvorené, ale na treťom poschodí stretol Zloducha a iba tesne sa vyhol odhaleniu vďaka tomu, že sa rýchlo prešmykol na jednu zo svojich skratiek. Kým sa dostal k portrétu Tučnej panej a zložil si neviditeľný plášť, bolo tak neskoro, že ho vôbec neprekvapovala jej neochota.
„O takomto čase sa chodí?“
„Naozaj ma to mrzí… musel som vybaviť niečo veľmi dôležité…“
„No ale o polnoci sa zmenilo heslo, takže budeš musieť spať na chodbe.“
„Uťahujete si zo mňa? Prečo sa muselo meniť o polnocí?“
„Tak to býva,“ vravela Tučná pani. „Ak ťa to hnevá, choď si to vybaviť s riaditeľom, to on sprísnil bezpečnostné opatrenia.“
„No výborne,“ vyprskol Harry a pozrel na tvrdú dlažbu. „Naozaj skvelé. Áno, išiel by som za Dumbledorom, keby tu bol, lebo to on chcel, aby som…“
„Je tu,“ ozvalo sa za Harrym. „Profesor Dumbledore sa asi pred hodinou vrátil do školy.“
K Harrymu letel Takmer bezhlavý Nick a hlava sa mu ako zvyčajne hojdala na okraji okružia.
„Viem to od Krvavého baróna, ten ho videl prichádzať,“ oznamoval Nick. „Podľa baróna mal dobrú náladu, hoci bol, pravdaže, trochu unavený.“
„Kde je?“ Harrymu podskočilo srdce.
„Och, vzdychá a rinčí v Astronomickej veži. Teraz je jeho najobľúbenejšia chvíľa…“
„Nie Krvavý barón, ale Dumbledore!“
„Ach, ten je u seba v kancelárii,“ oznamoval Nick. „Podľa toho, čo hovoril barón, myslím, že pred spaním ešte niečo vybavuje…“
„To áno,“ potvrdil Harry a hruď mu horela od vzrušenia, že povie Dumbledorovi o získanej spomienke. Zvrtol sa a bežal preč, nevšímajúc si Tučnú paniu. ktorá za ním volala:
„Vráť sa! Dobre teda, klamala som! Hnevala som sa, že si ma zobudil! Heslo je stále pásomnica!“
No Harry už letel po chodbe a o chvíľu už hovoril Dumbledorovej kamennej oblude: „Karamelové rožteky,“ tá odskočila a dovolila mu vstúpiť na točité schodisko.
„Ďalej,“ ozval sa Dumbledore po zaklopaní. Znelo to vyčerpane.
Harry otvoril dvere. Dumbledorova pracovňa vyzerala ako zvyčajne, no za oknami sa černela hviezdami posiata obloha.
„Prepánajána, Harry,“ prekvapene zvolal Dumbledore. „Čomu vďačím za toto veľmi neskoré potešenie?“
„Pane… mám to. Mám Slughornovu spomienku.“
Harry vytiahol sklenú fľaštičku a ukázal ju Dumbledorovi. Riaditeľ sa chvíľku tváril ohromene. Potom sa mu po tvári roztiahol široký úsmev.
„Harry, to je úžasná správa! Výborne, skutočne výborne! Vedel som, že to dokážeš!“
Očividne celkom zabudol na to, aká je neskorá hodina, rýchlo vyšiel spoza stola, zobral fľašku so Slughornovou spomienkou do zdravej ruky a šiel ku skrinke, kde mával mysľomisu.
„A teraz,“ povedal, keď postavil kamennú misu na stôl a vylial do nej obsah fľašky, „teraz konečne uvidíme. Rýchlo, Harry…“
Harry sa poslušne sklonil nad mysľomisu a cítil, ako sa mu nohy odlepili od podlahy… znova padal cez tmu a pristál v pracovni Horacea Slughorna pred mnohými rokmi.
Bol to oveľa mladší Horace Slughorn s hustými lesklými vlasmi slamovej farby a svetlými žltohnedými fúzmi, sedel v pohodlnom kresle vo svojej pracovni, nohy mal vyložené na zamatovej taburetke, v jednej ruke držal pohárik vína a druhou šmátral v škatuľke s kandizovaným ananásom. Okolo Slughorna sedelo asi pol tucta tínedžerov, uprostred nich Tom Riddle a na prste sa mu ligotal Marvolov zlatý prsteň s čiernym kameňom.
Dumbledore pristál vedľa Harryho, práve keď sa Riddle spýtaclass="underline" „Pane, je to pravda, že profesorka Merrythoughtová ide do dôchodku?“
„Tom, Tom, aj keby som to vedel, nemohol by som ti to povedať,“ vravel Slughorn, naoko vyčítavo hrozil Riddlovi prstom, ale pritom žmurkol. „Musím povedať, že by som rád vedel, odkiaľ máš tú informáciu, chlapče, lebo vieš viac než polovica učiteľského zboru.“
Riddle sa usmial, ostatní chlapci sa zasmiali a obdivne naňho pozreli.
„Pri tvojej záhadnej schopnosti dozvedieť sa veci, ktoré by si nemal, a vďaka starostlivému lichoteniu ľuďom, ktorí niečo znamenajú – mimochodom, ďakujem za ananás, máš pravdu, mám ho rád…“
Niekoľkí z chlapcov sa uškrnuli znovu.
„… tajne očakávam, že o dvadsať rokov to dotiahneš až na post ministra mágie. A už o pätnásť, ak mi neprestaneš posielať ananás. Mám na ministerstve vynikajúce kontakty.“
Tom Riddle sa iba usmial a ostatní sa znova zasmiali. Harry si všimol, že vôbec nebol najstarší z chlapcov, ale všetci naňho hľadeli ako na svojho vodcu.
„Neviem, či by mi politika vyhovovala, pán profesor,“ povedal, keď smiech utíchol. „Po prvé, nemám to správne zázemie.“
Chlapci sa na seba uškŕňali. Harry si bol istý, že sa bavia na nejakom iba im známom žarte – nepochybne v súvislosti s tým, čo vedeli alebo tušili o slávnom predkovi svojho vodcu.
„Nezmysel,“ zvolal Slughorn, „pri tvojich schopnostiach je jasné, že pochádzaš zo slušného čarodejníckeho prostredia. Nie, ty sa dostaneš ďaleko, Tom, ja som sa ešte v nijakom študentovi nezmýlil.“
Malé zlaté hodiny na Slughornovom stole odbili jedenásť a on sa obzrel.
„Nebesá, to je už toľko? Radšej choďte, chlapci, lebo budeme mať všetci problémy. Lestrange, zajtra chcem od vás tú prácu, inak budete po škole. To isté platí aj pre vás, Avery.“
Chlapci postupne odchádzali. Slughorn sa zdvihol z kresla a niesol prázdny pohár na stôl. Začul však za sebou pohyb a otočil sa. Stál tam Riddle.
„Ponáhľaj sa, Tom,“ upozornil ho, keď zistil, že je ešte tam. „Nechceš predsa, aby ťa prichytili po večierke, teba prefekta…“
„Pán profesor, chcel som sa vás niečo spýtať.“
„Len sa spytuj, chlapče, spytuj sa…“
„Pane, rád by som vedel, čo viete o… o horcruxoch.“
Slughorn hľadel naňho a tučnými prstami zamyslene hladkal stopku.
„Projekt na obranu proti čiernej mágii, však?“
No Harry videl, že Slughorn veľmi dobre vie, že to nie je nijaká úloha.
„Ani nie, pane,“ povedal Riddle. „Natrafil som na ten termín pri čítaní a celkom som mu nerozumel.“
„No… teda… ťažko by si na Rokforte našiel knihu, ktorá by uvádzala nejaké podrobnosti o horcruxoch, Tom. To je veľmi čierna mágia, naozaj veľmi čierna,“ vysvetľoval Slughorn.
„Ale vy zrejme o nich viete všetko, však, pán profesor? Čarodejník ako vy… prepáčte, ale ak mi to nemôžete povedať, samozrejme… no bol som si istý, že ak to niekto vie, ste to vy… Tak som sa rozhodol, že sa spýtam…“
Zahral to veľmi dobre, pomyslel si Harry, to váhanie, nenútený tón, opatrné lichotenie, nič prehnané. Harry mal dosť veľké skúsenosti s vyťahovaním rozumov zo zaťatých ľudí a poznal majstra pri práci. Vedel, že Riddle tú informáciu veľmi, veľmi chce. Možno si túto chvíľu pripravoval celé týždne.
„Takže,“ začal Slughorn, ale nehľadel na Riddla. Pohrával sa so stužkou na škatuľke kandizovaného ananásu. „Pravdaže, neuškodí, ak ti to tak zhruba načrtnem, len aby si pochopil termín. Horcrux je slovo, ktoré sa používa na označenie predmetu, do ktorého si človek skryje časť svojej duše.“