Harry sledoval Dumbledora, ako sa pred ním sem a tam prechádza, a rozmýšľal. Myslel na svoju matku, na otca a Siriusa. Myslel na Cedrica Diggoryho. Myslel na všetky hrozné činy lorda Voldemorta. Akoby mu v hrudi vzbĺkol plameň a spaľoval mu hrdlo.
„Chcel by som ho zlikvidovať,“ povedal potichu. „Chcel by som to urobiť.“
„Samozrejme!“ zvolal Dumbledore. „Vidíš, proroctvo neznamená, že niečo musíš urobiť! No proroctvo spôsobilo, že lord Voldemort ťa označil za seberovného… inými slovami, ty si slobodný a môžeš si zvoliť svoju cestu, celkom slobodne môžeš proroctvo odmietnuť! No Voldemort stále prikladá proroctvu veľký význam. Neprestane sliediť po tebe… a tak je vlastne celkom isté, že…“
„Že nakoniec jeden z nás toho druhého zabije,“ konštatoval Harry. „Áno.“
Konečne pochopil, čo sa mu Dumbledore usiloval povedať. Pomyslel si, že je v tom asi taký rozdiel, ako keď človeka zavlečú do arény, aby bojoval na život a na smrť, a keď do arény vojde z vlastnej vôle s hlavou vysoko vztýčenou. Niekto by možno povedal, že je jedno, čo si z tých dvoch možností vyberie, ale Dumbledore vedel, a vedel to aj on – zrazu pocítil príval hrdosti, lebo to vedeli aj jeho rodičia – že je to najdôležitejší rozdiel na svete.
24
Sectumsempra
Vyčerpaný, ale naplnený radosťou z nočnej práce, Harry Ronovi a Hermione všetko porozprával ráno na hodine čarovania (no najprv všetkých naokolo zaklial muffliatom). Uspokojovalo ho, ako na oboch zaúčinkoval spôsob, akým vypáčil tú spomienku zo Slughorna, a patrične žasli nad tým, čo im povedal o Voldemortových horcruxoch, i nad Dumbledorovým sľubom, že Harryho vezme so sebou, keď nájde ďalší.
„Pána!“ zvolal Ron, len čo skončil, pričom ledabolo mával prútikom smerom k stropu a nevenoval ani najmenšiu pozornosť tomu, čo robí. „Takže naozaj pôjdeš s Dumbledorom… a pokúsite sa zničiť… no toto!“
„Ron, ty si vyčaroval sneženie,“ trpezlivo ho upozornila Hermiona, chytila ho za zápästie a odklonila jeho prútik od stropu, z ktorého začali padať veľké biele vločky. Harry si všimol, že od susedného stola Lavender Brownová zagánila na Hermionu veľmi červenými očami a Hermiona Ronovu ruku ihneď pustila.
„Ó, áno,“ Ron si prekvapene pozrel na plecia. „Prepáčte… vyzerá to, akoby sme všetci mali obrovské lupiny.“
Oprášil falošný sneh Hermione z pleca. Lavender sa rozplakala. Ron sa tváril nesmierne previnilo a otočil sa k nej chrbtom.
„Rozišli sme sa,“ naznačil Harrymu kútikom úst. „Včera večer. Videla ma vychádzať zo spálni s Hermionou. Teba nevidela, tak si myslela, že sme tam boli iba my dvaja.“
„Ale netrápi ťa, že sa to už skončilo, však?“ spýtal sa Harry.
„Nie,“ priznal Ron. „Bolo to dosť zlé, keď kričala, ale aspoň som to nemusel skončiť.“
„Zbabelec,“ vyhlásila Hermiona, hoci sa tvárila pobavene. „Na ľúbostné vzťahy to bol veru zlý večer. Aj Ginny s Deanom sa rozišli, Harry.“
Harrymu sa pritom zdalo, že sa v jej očiach mihol chápavý pohľad, no nemohla predsa vedieť, že všetko v jeho vnútri odrazu radostne tancuje. Usiloval sa zachovať pokojnú tvár a podľa možnosti ľahostajný tón a spýtal sa: „A to ako?“
„Och, taká hlúposť… vyčitala mu, že jej stále pomáha pri preliezaní cez portrétovú dieru, ako keby cez ňu nevedela prejsť sama… že jej to ide na nervy… ale už dávno to medzi nimi trochu škrípalo.“
Harry pozrel na Deana na druhý koniec triedy. Rozhodne vyzeral nešťastne.
„Lenže tým sa ocitáš v ťažkej situácii, nie?“ namietla Hermiona.
„Ako to myslíš?“ rýchlo sa spýtal Harry.
„Metlobalové družstvo,“ pripomenula mu. „Ak sa Ginny a Dean spolu nerozprávajú…“
„Och… no áno,“ prikývol Harry.
„Flitwick,“ varovne zašepkal Ron. Malý učiteľ čarovania skackal k nim a Hermiona bola jediná, ktorej sa podarilo premeniť ocot na víno. Jej sklená banka bola plná tmavokarmínovej tekutiny, zatiaľ čo obsah Harryho a Ronovej fľaše bol stále tmavohnedý.
„Ale, ale, chlapci,“ piskľavo im vyčítal profesor Flitwick. „Trochu menej rečí a viac činov… ukážte mi svoje pokusy…“
Spolu zdvihli prútiky, sústredili sa, ako najviac vedeli, a zamierili ich na banky. Harryho ocot sa zmenil na ľad, Ronova banka vybuchla.
„Áno… za domácu úlohu máte…“ prikázal im profesor Flitwick, keď vyliezol spod stola a vyťahoval si z klobúka črepiny, „cvičiť.“
Po čarovaní mali všetci voľnú hodinu, čo sa stávalo zriedka, a spolu sa vrátili do klubovne. Zdalo sa, že Ron má dobrú náladu z ukončenia vzťahu s Lavender, a aj Hermiona bola veselá, hoci na otázku, prečo sa usmieva, jednoducho odpovedala: „Je pekný deň.“ Zdalo sa, že ani jeden nemá potuchy o zápase v Harryho hlave:
Je to Ronova sestra.
Ale dala Deanovi kopačky!
No aj tak je Ronova sestra.
Ja som jeho najlepší priateľ!
O to horšie.
Keby som sa s ním najprv porozprával…
Zbil by ťa.
Čo ak mi je to jedno?
Je to tvoj najlepší priateľ!
Harry si ani nevšimol, kedy prešli cez portrétovú dieru do slnkom zaliatej klubovne, a iba nejasne vnímal malú skupinku siedmačiek, až kým Hermiona nevykríkla: „Katie! Ty si sa vrátila! Ako sa máš?“
Harry vyvaľoval oči – naozaj tam stála Katie Bellová, vyzerala úplne zdravá a okolo nej sa zhŕkli natešené kamarátky.
„Mám sa naozaj dobre!“ povedala šťastne. „V pondelok ma pustili od svätého Munga, zopár dní som zostala doma s mamou a ockom a dnes ráno som sa sem vrátila. Leanne mi práve hovorila o McLaggenovi a poslednom zápase, Harry…“
„Áno, no teraz si sa vrátila a Ron je zdravý, takže máme slušnú šancu rozdrviť Bystrohlav, čo by znamenalo, že ešte stále sa môžeme uchádzať o pohár. Počuj, Katie…“
Hneď jej položil tú otázku, zvedavosť mu dokonca na chvíľu vytlačila z mysle Ginny. Stíšil hlas, lebo Katine priateľky si zbierali veci a už očividne meškali na transfiguráciu.
„… ten náhrdelník… pamätáš si, kto ti ho vtedy dal?“
„Nie,“ smutne pokrútila hlavou Katie. „Všetci sa ma na to spytovali, ale vôbec netuším. Posledné, čo si pamätám, je to, ako som u Troch metiel vošla na toalety.“
„Takže si určite išla na toalety?“ spýtala sa Hermiona.
„No, viem, že som otvorila dvere,“ odvetila Katie, „takže predpokladám, že ten, kto na mňa uvrhol imperius, musel stáť za nimi. Potom si na nič nepamätám, len na zhruba uplynulé dva týždne u svätého Munga. Počujte, ja už musím ísť, nechcem dostať od McGonagallovej trest hneď v prvý deň…“
Chytila tašku a knihy a ponáhľala sa za priateľkami. Harry, Ron a Hermiona si sadli k stolu pri okne a preberali, čo im povedala.
„Takže Katie muselo dať ten náhrdelník nejaké dievča alebo žena, keď to bolo na dámskych toaletách,“ usúdila Hermiona.
„Alebo niekto, kto vyzeral ako dievča alebo žena,“ podotkol Harry. „Nezabudnite, že na Rokforte bol plný kotlík všehodžúsu. Vieme, že niečo z neho ukradli…“
A v duchu si predstavil celý rad Goylov a Crabbov v dievčenských podobách.
„Myslím, že si dám ešte dúšok felixu,“ povedal Harry, „a znova to skúsim pred núdzovou miestnosťou.“
„To by bolo úplné plytvanie elixírom,“ otvorene povedala Hermiona a položila na stôl Spellmanovu slabičnú abecedu, ktorú práve vytiahla z tašky. „Aj šťastie má svoje hranice, Harry. Situácia so Slughornom bola iná. Vždy si ho vedel presvedčiť, len si potreboval trochu nakloniť okolnosti. Iba šťastie nestačí na preniknutie cez mocné kúzlo. Nemiň si zvyšok elixíru! Budeš potrebovať všetko šťastie, keď ťa Dumbledore vezme so sebou…“ stíšila hlas do šepotu.