„Nemohli by sme ešte nejaký vyrobiť?“ spýtal sa Ron Harryho, ignorujúc Hermionu. „Bolo by skvelé namiešať si ho do zásoby… pozri sa do tej knihy…“
Harry vytiahol Prípravu elixírov pre pokročilých a vyhľadal felix felicis.
„Doparoma, je to fakt komplikované,“ zahlásil sklamane, keď prešiel zoznam prísad. „A trvá to šesť mesiacov, treba ho dlho lúhovať…“
„No jasné,“ poznamenal Ron.
Harry už chcel knihu odložiť, keď si všimol zahnutý rožtek. Nalistoval stranu a uvidel zaklínadlo sectumsempra s poznámkou pre nepriateľov, ktorú si označil pred pár týždňami. Ešte stále nezistil, čo spôsobuje, najmä preto, že ho nechcel použiť v blízkosti Hermiony, ale uvažoval, že si ho vyskúša na McLaggenovi, keď sa najbližšie znenazdajky vynorí za ním.
Jediný, kto sa netešil, že je Katie Bellová v škole, bol Dean Thomas, lebo už nebude potrebný na mieste triafača. Keď mu to Harry oznámil, prijal to pokojne, iba čosi zahundral a pokrčil plecami, ale Harry mal nejasný pocit, že Dean a Seamus za jeho chrbtom rebelantsky repcú.
Nasledujúce týždne Harry zažil najlepšie metlobalové tréningy za svojej kapitánskej éry. Hráči sa tak veľmi tešili, že sa Katie vrátila a zbavili sa McLaggena, že lietali mimoriadne dobre.
Ginny vôbec nevyzerala smutná z rozchodu s Deanom, naopak, bola dušou tímu. Všetkých zabávala napodobňovaním Rona, ako nervózne poskakuje hore-dolu pred bránkovými tyčami, keď k nemu letí prehadzovačka, alebo predvádzala, ako Harry kričí povely McLaggenovi predtým, než stratil vedomie. Harry sa smial s ostatnými a bol rád, že môže celkom nevinne hľadieť na Ginny. Pri tréningu ho preto niekoľkokrát zranila dorážačka, lebo nesledoval ohnivú strelu.
V hlave mu stále zúril boj: Ginny alebo Ron? Niekedy si myslel, že Ronovi by to po skúsenostiach s Lavender až tak neprekážalo, keby pozval Ginny na rande, ale potom si spomenul, ako sa tváril, keď sa bozkávala s Deanom, a bol si istý, že Ron by považoval za zradu, keby ju Harry čo len držal za ruku…
No Harry sa nemohol prestať rozprávať s Ginny, smiať sa s ňou, chodiť s ňou z tréningu, akokoľvek mu svedomie nedalo pokoja, uvedomoval si, že ju túži zastihnúť osamote. Ideálne by bolo, keby Slughorn usporiadal ďalší večierok, lebo tam by Ron nebol, no nanešťastie Slughorn zrejme s večierkami skončil. Zo dva razy už uvažoval, že požiada o pomoc Hermionu, ale pomyslel si, že by asi nezniesol jej samoľúby výraz. Zazdalo sa mu, že sa tak nejako zatvárila, už keď si všimla, ako hľadí na Ginny alebo sa smeje na jej žartoch. A aby to bolo ešte horšie, trápili ho obavy, že ak ju nepozve on, skôr či neskôr to urobí niekto iný. Zhodli sa s Ronom na tom, že je až priveľmi obľúbená, aby jej to bolo na prospech.
A tak pokušenie znova si dať dúšok felix felicis každým dňom silnelo, lebo toto je určite vhodná príležitosť na to, aby si, ako to vyjadrila Hermiona, naklonil okolnosti. Príjemné májové dni pomaly uplynuli a Ron bol vedľa Harryho hádam zakaždým, keď stretol Ginny. Harry si uvedomil, že túži po troške šťastia, ktoré by nejako vnuklo Ronovi myšlienku, že by ho nič nepotešilo väčšmi ako to, keby sa jeho najlepší priateľ a sestra do seba zaľúbili, a nechal by ich spolu samých dlhšie než iba niekoľko sekúnd. Zdalo sa, že nemá šancu, lebo sa blížil posledný zápas sezóny. Ron chcel preberať s Harrym taktiku a sotva myslel na niečo iné.
Ron v tomto nebol výnimkou. Záujem o zápas Chrabromil – Bystrohlav mimoriadne stúpal po celej škole, pretože mal rozhodnúť, kto bude majstrom. Keby Chrabromil porazil Bystrohlav rozdielom tristo bodov (čo bol tvrdý oriešok, ale Harry vedel, že jeho tím nikdy nelietal lepšie), majstrovský titul by mali v kapse. Keby vyhrali o menej než tristo bodov, získali by druhé miesto za Bystrohlavom, keby prehrali o sto bodov, boli by tretí za Bifľomorom, a keby prehrali o viac ako sto bodov, boli by štvrtí, a Harry vedel, že nikto by mu nikdy nezabudol, že Chrabromil klesol na dno tabuľky po dvoch storočiach práve vtedy, keď bol kapitánom on.
Situácia pred týmto rozhodujúcim zápasom bola rovnaká ako vždy: príslušníci súperiacich fakúlt sa usilovali zastrašovať súperove družstvá na chodbách, vyspevovali nepríjemné pesničky o jednotlivých hráčoch, keď práve prechádzali okolo, a členovia družstiev si buď hrdo vykračovali po chodbách a tešili sa všeobecnej pozornosti, alebo medzi hodinami behali na toalety a vracali. Harry v duchu úspech alebo zlyhanie v tomto zápase akosi spájal s plánmi, ktoré mal s Ginny. Nazdával sa, že ak vyhrajú o viac než tristo bodov, radostná atmosféra a veselá hlučná oslava po zápase by mohla účinkovať rovnako ako poriadny dúšok felix felicis.
Uprostred všetkých tých záujmov Harry nezabudol na ďalší cieľ – zistiť, čo chystá Malfoy v núdzovej miestnosti. Stále kontroloval Záškodnícku mapu, a pretože na nej Malfoya často nenachádzal, usúdil, že stále trávi veľa času v miestnosti. Hoci Harry strácal nádej, že sa mu tam niekedy podarí preniknúť, pokúšal sa o to vždy, keď bol nablízku, ale nech preformuloval svoju žiadosť akokoľvek, dvere sa na stene nezjavili.
Pár dní pred zápasom proti Bystrohlavu šiel Harry z klubovne na obed sám. Ron bežal do najbližších záchodov vracať a Hermiona sa ponáhľala za profesorkou Vektorovou, lebo sa v poslednej práci z aritmancie asi pomýlila. Harry skôr zo zvyku šiel obchádzkou cez siedme poschodie a cestou kontroloval Záškodnícku mapu. Chvíľu Malfoya nikde nemohol nájsť a predpokladal, že je zase v núdzovej miestnosti, ale potom uvidel maličkú bodku s označením Malfoy na chlapčenských toaletách o poschodie nižšie a neboli s ním Crabbe a Goyle, ale Umrnčaná Myrtla.
Harry zaujatý tou nezvyčajnou dvojicou vrazil rovno do brnenia. Hlasný hrmot ho prebral zo zamyslenia a ponáhľal sa z miesta činu, aby sa náhodou nezjavil Filch, zbehol po mramorovom schodisku a cez priechod pod ním. Pri záchodoch si pritisol ucho na dvere. Nepočul nič. Celkom potichu potlačil dvere.
Draco Malfoy stál chrbtom k dverám, oboma rukami sa držal umývadla a bielovlasú hlavu mal sklonenú.
„Neplač,“ ozýval sa chlácholivý hlas Umrnčanej Myrtly z jednej kabínky. „Povedz mi, čo sa stalo… môžem ti pomôcť…“
„Nikto mi nemôže pomôcť,“ vzdychol Malfoy. Triasol sa na celom tele. „Nemôžem to urobiť… nemôžem… nefunguje to… a pokiaľ to v krátkom čase neurobím… hovorí, že ma zabije…“
Šokovaný Harry zostal stáť na mieste ako prikovaný, lebo si uvedomil, že Malfoy naozaj plače – skutočne plače, slzy mu stekajú po bledej tvári do špinavého umývadla. Malfoy vzdychol a preglgol, potom ho striaslo a pozrel do puknutého zrkadla a videl, že Harry stojí za ním a hľadí naňho.
Otočil sa a vytiahol prútik. Harry inštinktívne vytiahol svoj. Malfoyova kliatba Harryho o kúsok minula a rozbila lampu na stene vedľa neho. Harry sa vrhol nabok, pomyslel si Levicorpus! a švihol prútikom, ale Malfoy zaklínadlo zablokoval a zdvihol prútik, aby vrhol ďalšie…
„Nie! Nie! Prestaňte!“ pišťala Umrnčaná Myrtla a jej hlas sa ozýval po vykachličkovanej miestnosti. „Prestaňte! PRESTAŇTE!“
Ozvalo sa hlasné tresknutie a za Harrym vybuchol smetník. Harry sa pokúsil vrhnúť na Malfoya zaklínadlo zväzujúce nohy, ale odrazilo sa od steny za Malfoyovým uchom a rozbilo nádrž za Umrnčanou Myrtlou, ktorá nahlas zvreskla, všade tiekla voda a Harry sa pošmykol. Vtom Malfoy so skrivenou tvárou vykríkoclass="underline" „Cruci…“