— Ó nie, Eupalin, je neskoro! Pomysli si — majster, ktorý gemu vytvoril, daroval ju priateľovi, potulnému Etruskovi. Priviedol ho chorého do Agenorovho domu, vyliečil ho a keď sa svetobežník bral domov, dal mu to, čo mohlo presláviť celú Aeneadu. Etrusk sa mu odvďačil kožou zo strašného škvrnitého zvera, o akom dosiaľ nik nepočul…
— Ako bedár odišiel a tak sa aj vrátil. Či sa vo svete nič nenaučil, keď hocikomu rozdáva drahocenné dary?
— My dvaja ťažko pochopíme človeka, čo bol toľký čas v cudzine. Ja len ľutujem, že gema je pre nás stratená!
Z ruského originálu Na kraju Ojkumeny (sborník Velikaja duga, Molodaja gvardija, Moskva 1956) preložila a upravila J. Jaďuďová.