19. februára 2004
6.2. Spory o učebnici histórie
Začneme udalosťou, ktorá sa odohrala koncom novembra 2003. Internetový článok[66] Márie Železnovoj „Pre ostrosť a zaujatosť“ s podtitulom «Ministerstvo vzdelávania stiahlo „nesprávnu“ učebnicu histórie» hovorí:
«Minister vzdelávania Vladimír Filippov podpísal nariadenie o odňatí grifu[67] „Odporúčané Ministerstvom vzdelávania“ u učebnice histórie vlasti pre 10 a 11 ročník v redakcií Igora Doluckého. Učebnicu označili za nepolitkorektnú a teraz ju nemožno používať ako osnovnú pomôcku v štátnych školách. Okrem toho, Ministerstvo vzdelávania má v úmysle zistiť, na základe čoho získala učebnica od Doluckého grif ministerstva v roku 2001».
Sám autor nešťastnej učebnice vtedy vystúpil v rádiu «Echo Moskvy», o čom sa hovorí v článku „Historický škandál s učebnicou histórie. Názor autora“[68]:
«Hľa, ako Dolucký vysvetlil príčiny hnevu ministerských úradníkov: «Môj vydavateľ, ktorý sa náhodne ocitol na kolégiu Ministerstva, si vypočul od ministra v bode «rôzne» o tom, že moja učebnica nezodpovedá zámerom Ministerstva vo veci vzdelávania detí v oblasti histórie...
V učebnici sú dva citáty od Jurija Burtina a Grigorija Javlinského, ktoré hodnotia to čo prebieha v Rusku od roku 2000 ako «štátny prevrat s perspektívou ustanovenia autoritárnej moci prezidenta». Javlinský to hodnotil ako «policajný režim»[69]…
… Je prekvapivé že učebnica, ktorá získala grif od ministerstva s týmito citátmi v júny roku 2001 a vydávala sa dva roky, sa náhle stala tak neprijateľnou[70]. Čiže, očividne sa niečo stalo, no nie s učebnicou, ale v krajine a s ministrom...».
Pritom autor prízvukuje, že učebnica získala stanovisko Expertnej rady. Dolucký je odhodlaný v najbližšom čase sa kvôli tomu obrátiť na Komisiu národného vzdelávania Štátnej dumy RF. Informuje o tom NTV».
Prešiel mesiac a pol, a stránka «inoSMI.RU» 14.januára 2004 opublikovala preklad článku z britských novín “The Guardian” „Putin, rozhorčený inzultáciou v učebnici histórie“ s podtitulkom „Kremeľ sa postaral vybaviť revíziu učebníc, ako želanie národa“. Uvedieme tento článok celý[71].
«Moskva, 14. Január 2004. Knihy o histórií budú možno prepísané ešte raz. Prezident Vladimír Putin dal príkaz zrevidovať všetky učebnice histórie, potom čo vyšlo najavo, že v jednej spornej učebnici sa žiakom navrhuje posúdiť otázku, či náhodou nie je diktátorom, ktorý riadi policajný štát.
Ruský prezident napísal list prezidentovi Ruskej Akadémie Vied so žiadosťou vykonať do 1. februára revíziu učebníc histórie, ktoré sa používajú v celom Rusku. Zámienkou k tomuto listu, datovaného minulým mesiacom, sa stala odpoveď na sťažnosti veteránov druhej svetovej vojny. Jednako, z neoficiálnych rozhovorov vyšlo najavo, že kremľovských úradníkov rozhorčila konkrétna učebnica „Vlastenecká história 20.storočia“, v ktorom je dotknutá téma autoritárnej administrácie bývalého zamestnanca KGB.
Kremeľ sa postaral vybaviť revíziu učebníc, ako želanie národa. Podľa svedectva novín „Kommersant“, pán Putin vo svojom liste píše: „Zdieľam pocity a názory veteránov Veľkej Vlasteneckej vojny. Nariaďujem v čo najkratšom čase pozvať vedcov a historikov na posúdenie situácie s učebnicami histórie pre stredné školy. Výsledky práce treba oznámiť k 1. februáru“.
Učebnica „Vlastenecká história 20. storočia“ bola zakázaná v školách v novembri nariadením Ministerstva vzdelávania. Okolo 20 000 exemplárov tejto učebnice čítali 16-17 roční žiaci – vnímaví budúci voliči.
Kniha bola napísaná učiteľom histórie Igorom Doluckým a rozoberá vzostup k moci pána Putina. Kniha žiada učiacich sa „vyvrátiť alebo dosvedčiť“ vyjadrenie žurnalistu Jurija Burtina ohľadom „osobnej moci Putina a autoritárnej diktatúry“».
Na konci článku zmienený — «vzostup k moci pána Putina» — nemôže byť hlavným obsahom učebnice „Vlastenecká história 20. storočia“ už len preto, že je to iba jedna z epizód mnohotisícročnej histórie Ruska; tým skôr nie konečný cieľ (nehovoriac už o tom, že predstavovať celú históriu Ruska v 20. Storočí ako prípravu na príchod k moci V.V.Putina v roku 2000 — je tiež hlúposť). A toto — nie je chybou prekladu z angličtiny: „The Guardian“ skrátka drzo klame a motá hlavy svojim čitateľom[72], tým že prezentuje vec takýmto spôsobom a podáva tak absurdné informácie o charaktere historického vzdelávania v Rusku.
A pre nespokojnosť s budúcimi zmenami charakteru prednášania historicko-sociologických disciplín v ruských školách, majú sily ktorým posluhuje „The Guardian“ aj svoje dôvody. Článok na stránke «Revkom.com»[73] vrhá na nich svetlo. Ukazuje sa, že pri návšteve Ruskej štátnej bibliotéky (v minulosti Bibliotéka V.I.Lenina) toho istého 27.novembra 2003 pri debate so vzdelanými historikmi V.V.Putin ako hlava štátu vyslovil určité požiadavky na učebnice histórie:
«“Moderné učebnice pre školy a univerzity sa nesmú stať priestorom pre nový politický a ideologický boj, — oznámil prezident, — v týchto učebniciach musia byť prezentované historické fakty, musia pestovať pocit hrdosti k svojej histórii, k svojej krajine“.
“Svojho času, — pokračoval Putin v hodine dialektiky[74]— historici kládli dôraz na negatíva, pretože vtedy bolo úlohou rozbiť predchádzajúci systém; teraz máme inú, tvorivú úlohu. Pri tom je treba odstrániť šupku aj penu, ktoré sa za tie roky nazbierali“[75].
T.j. boli časy, napríklad začiatkom 90-tych rokov, keď knihy Doluckého boli potrebné na rozvracanie, ale teraz už nie, teraz je potrebná iná história».
Aj znepokojenie „The Guardian-u“ priamym nariadením hlavy ruského štátu: zmeniť charakter prednášania histórie v školách a univerzitách, možno pochopiť: na Západe majú pocit, že v ruskej politike sa úlohy menia nie len následkom ich «automatickej» kontinuity v prirodzenom chode času; ale úlohy sa menia okrem iného aj preto, lebo v Rusku získavajú moc aj iní organizátori úloh — nelegitímni z uhla pohľadu pohlavárov Západu. Jednako, pre „The Guardian“ je nemožné verejne posudzovať samotnú podstatu jak čisto ruských úloh, tak aj úloh vštepených do ruskej politiky zo Západu, pretože pre pohlavárov Západu by to bolo samoodhaľujúcim.
Alebo je možné, že skutočne majú obrancovia I.Doluckého a jeho učebnice pravdu? O to viac, ak spomedzi školských pedagógov, — profesionálov vo vyučovaní histórie, — sa rozliehajú takéto názory:
«Učitelia si myslia, že táto učebnica je dobrá a nevšedná. Učebnica „Vlastenecká história 20. storočia“ od Doluckého, ktorej, podľa slov jej autora, plánuje ministerstvo vzdelávania odobrať grif svojho odporučenia, — „je jednou z dobrých kníh“, povedala vo vysielaní rádia „Echo Moskva“ učiteľka histórie z moskovskej školy № 1619 Galina Semšova. „Učebnica je dobrá, pracovala som s ňou už dávno, ešte keď len začala vychádzať v malých brožúrkach, — vyjasnila učiteľka. — Mne sa páči jej prístup, dokumenty, je nevšedná“. Jednako, hoci táto učebnica bola odporúčaná ministerstvom vzdelávania RF, „k nášmu veľkému poľutovaniu, v školách tejto učebnice nebolo“, zdôraznila Semšova. Podľa jej slov, učebnica sa používala len v tých prípadoch, ak si ju žiaci zadovážili na svoje náklady, alebo učitelia ako metodickú pomôcku. „Do dnešného dňa niet v školách Moskvy ani jednej učebnice na tému vlasteneckej histórie 20. storočia pre 11.ročník“, — povedala Semšova. „Zaujímame sa o staré učebnice, vydané nanovo v 1993-94 rokoch“, — poznamenala. „Učebnice „Rusko a svet“ máme dvojmo, ale história Ruska v 20. storočí chýba“, — dodala učiteľka. Zaslúžilý učiteľ RF Jevgenij Jamburg: Snaha vrátiť sa k jednotnej učebnici histórie desí. „Dať grif ministerstva, alebo nedať, to je dosť seriózny nástroj riadenia“, — domnieva sa riaditeľ školy-lýcea číslo 109, zaslúžilý učiteľ RF Jevgenij Jamburg. — „Učebnice možno používať aj bez grifu, no grif je pre väčšinu riadiacich pracovníkov v Rusku formou odobrenia na používanie a sňatím vlastnej zodpovednosti“ Jamburg považuje učebnicu Doluckého za „dosť dobrú“. „Je veľmi autorská, s osobným postojom autora, — uviedol. — A to nie je zlé, pretože ak je učebnica zbavená osobitosti, deťom sa horšie číta“. Okrem toho, podľa názoru učiteľa, „učebnica je napísaná autorom, ktorý vyznáva princípy demokracie, a to je vážne“. „Samozrejme, učebnica Doluckého nie je bez chýb“, — povedal vo vysielaní «Echo Moskvy» Jamburg. —„No ukážte mi aspoň jednu takú učebnicu, a ak si zvolím taký cieľ, potom ako pedagóg a historik, môžem rozdrviť ľubovoľnú učebnicu“[76].