„Snaha vrátiť sa k jednotnej učebnici histórie desí“, — povedal učiteľ. „Už sme tu raz mali jednotnú učebnicu — „Krátky kurz VKS(b)“, ktorým sa pri Stalinovi zaoberali všetci“, — podotkol Jamburg. Podľa jeho názoru, „učebnica histórie vždy vyostruje ideologické spory“, preto je výhodnejšie, „ak existuje niekoľko rôznych učebníc histórie, a učiteľ i dieťa si majú právo vybrať“. Podľa Jamburgových slov, „nejde len o učebnicu, v skutočnosti ani jeden autor so štipkou sebaúcty v podmienkach aké sú dnes učebnicu písať nebude“. Objasnil, že „už niekoľko rokov je vyučovanie histórie prevedené na koncentrickú osnovu — to znamená, že deti od 5. po 9. Triedu musia prebrať celú históriu, a v 10. a 11. triede bude už len prehĺbenie“. Podľa slov Jamburga, „je to nereálne, preto tie učebnice sú veľmi odľahčené, a učitelia sú postavení do situácie, že naučiť kurz histórie seriózne a systematicky nie je možné“. „Ak sa úlohe zadajú nesprávne podmienky, tak nech by sa autori snažili akokoľvek, dobrý produkt sa podariť nemôže“, — dodal na záver» (publikácia V.Tulupova na Fóre „Kultúra“ Uralskej televíznej služby, téma „Tak to treba“[77]).
V každom prípade sú aj názory opačného typu:
«V roku 1994 bola vydavateľstvom „Mnemosyne“ vydaná učebnica „Vlastenecká história. XX storočie“ v náklade 200 tisíc exemplárov. Autorom učebnice bol pán Igor Ivanovič Doluckij. Poznávacia črta jeho „Vlasteneckej histórie“ je štýl jeho písania, zhodný so štýlom nemálo známeho televízneho moderátora Dorenko. Ten iba očierňoval Lužkova, Primakova a ďalších[78], no a pán Doluckij pre zmenu očierňuje Nikolaja II., rodinu Romanovcov a ruský národ. Celá „učebnica“ je nasiaknutá zarytou nenávisťou k Rusku, k jeho histórií. Uvediem niekoľko charakteristických úryvkov.
V jednej z kapitol autor skúma otázku, či Rusko bolo koloniálnym impériom, či malo kolónie, alebo to boli iba jeho pohraničné periférie. On píše: «prvým typom periférií sú územia zachvátené Ruskom: Kazachstan, Stredná Ázia, Kaukaz a Zakaukazsko, časť Sibíri, Ďaleký Východ». Tu autor očividne zavádza. Otázka znie: komu boli tieto územia zachvátené? .. áno, nikomu! Je to len propagandistická finta. V tom je aj celý problém, pretože žiadne zachvátenie nebolo. Spomeňte si aspoň na Georgievský traktát z roku 1783 o vstupe Gruzínska do zostavy Ruska.
Ale to je len omrvinka. Autor ďalej analyzuje ako sa národu v impériu žilo. Píše o židovských pogromoch r. 1905, o povstaniach chivských Turkménov r. 1913, o tom ako «počas Stolipinovej reformy boli kolonizované obrovské územia Kazachstanu a Strednej Ázie» a ako počas tejto „kolonizácie“ bolo miestnemu obyvateľstvu odobratých 30 mil. desjatin[79] zeme. A ďalej je tu veľmi príznačný citát: «A tá najhlavnejšia otázka: možno tvrdiť že Rusko bolo väzením národov? Neponáhľaj sa s odpoveďou... (výzva k žiakovi. — M.S.), ale zváž, že tými najviac skúšanými národmi v impériu boli Židia, Arméni, Poliaci». Toto má byť školská učebnica? Nie, nie je to učebnica, to je moderná goebbelovská propaganda!
Jednako, to ešte nie je všetka špina, ktorou obdaroval pán Doluckij žiakov. Citát: «ale pravé vyčíňanie šovinizmu veľkorusov-reakcionárov je spojené s honom na židov. Noviny „Ruská vlajka“ žiadala: «Židov treba umelo postaviť do takých podmienok, aby postupne vymierali». A nasleduje otázka k žiakovi: «možno vieš, že s podobnými výrokmi vystupujú aj v našej dobe „ruské patriotické organizácie“, vrátane združenia „Pamäť“. Čo si myslíš, možno takýto postoj považovať za patriotický? Prečo tak nenávideli a nenávidia židov v našej krajine?». A toto je potrebné okomentovať. Po prvé, zaváňa to tu podnecovaním k etnickej nenávisti, nie len proti židom, ale aj proti rusom. Po druhé, prišiel som k záveru, že autora vôbec nezaujíma názor žiaka. On naopak, nanucuje mu svoj názor, a žiakovi zostáva už len súhlasiť. — Čo je z pedagogického uhla pohľadu neprípustné. Autor pripisuje ruskému národu tie vlastnosti, ktoré nikdy nemal. Rusi nikdy neboli šovinisticky naladení, Rusi nikdy nevyzývali k likvidácii toho či onoho národa.
A to ešte nie je všetko. O Nikolajovi II a rodine Romanovcov píše autor nasledovné: «Nikoho, okrem seba, svojej ženy a detí, imperátor Nikolaj Alexandrovič nemiloval. Čo už, sú aj horšie veci: ak tyran výlučne z lásky k sebe, zabúda na všetko a všetkých, to je ale skôr klinický prípad. Nikoho imperátor neľutoval, nikoho si nevážil... Jediná výnimka z tohto pravidla platila pre Rasputina... V cárskej rodine vždy panovala mystická atmosféra. Čarodejníci, bosoráci, veštkyne, pútnik Antonij, Matrjona-bosá boli obľúbencami imperátorky. Teraz k Rasputinovi. Nuž, tento „starec“ diskreditoval monarchiu, šírili sa klebety o cárovnej a Rasputinovi». A to je čo? Vari toto môže vychovávať k patriotizmu? Skôr naopak. Takto písať o cárskych mučeníkoch, ku ktorým sa modlia tisícky veriacich, — to je, mierne povedané, rúhanie a pľuvanec do tváre pravoslávnym ľuďom. Čo si myslíte, ako by pochodil pán Doluckij, ak by táto „učebnica“ vyšla v roku 1937? Odpoveď je zrejmá. Možno sa učiť z takejto „učebnice“? Odpoveď je tiež zrejmá.
Samotné vydanie tejto knihy nie je prekvapivé. Po prvé, bola vydaná za peniaze a pri podpore nemálo známeho amerického magnáta Sorosa. Po druhé, mali sme zástupcu ministra vzdelávania: pána Asmolova. A tento oznámil svojim anjelsky znejúcim hláskom, že treba zmeniť mentalitu ruského národa. To je teda sila, na zástupcu ministra! A tak aj menil mentalitu spoločne s pánom Doluckým, pod vedením pána Sorosa.
A tu vzniká otázka: a čo je občanovi USA p. Sorosovi do ruského vzdelávania? A to, že Rusko v 21.storočí zostane najbohatšou zásobárňou prírodných surovín a energonosičov. No v USA, bez ohľadu na to, že väčšina nálezísk ropy, plynu, železnej rudy je zakonzervovaných, zásoby nerastného bohatstva sa stenčujú, a za niekoľko rokov tam môže nastúpiť energetický hlad. Preto už 15 rokov sa vedie s Ruskom tichá vojna, s cieľom urobiť z nej surovinový doplnok pre USA. Táto vojna sa ale nevedie prostredníctvom barbarského bombardovania a otvorenej genocídy, ako to bolo v Juhoslávii, ale cestou ideologických diverzií, v realizácií ktorých hlavnú úlohu hrá p. Soros. Podstata týchto diverzií spočíva v tom, že počnúc školou, ruskému národu «premývajú mozog», robia z neho biorobota. Aby v budúcnosti nenamietal voči tomu, ak sa Rusko fakticky stane surovinovým doplnkom USA, právne — ich kolóniou, a on sám — otrockou pracovnou silou, kŕmiaci sa trávou a pracujúci 22 hodín denne. Súhlasíte, že to je veľmi podobné na Hitlerov plán ovládnutia celého sveta. A najhoršie je to, že takéto plány existujú, sú vypracované CIA a Štátnym oddelením USA a už sa realizujú. Ináč by nebolo ani Sorosa, ani Asmolova, ani Doluckého učebnice.