· Ak vstup informácie (vrátane «prvotnej») do psychiky je plne podmienený touto samotou psychikou a zdravím organizmu, potom subjekt má objektívne možnosť kráčať Životom kam chce a ako len chce.
· Ak je ale vstup informácie, a predovšetkým «prvotnej», podmienený nielen psychikou a zdravím organizmu, ale aj objektívnymi procesmi nezávislými na subjekte, vrátane priameho prerozdelenia informácie Bohom Všedržiteľom, tak:
→ Existujú oblasti, kam jednému subjektu bude dovolené sa posúvať v jeho osobnom rozvoji, poskytnutím mu príslušnej informácie;
→ A druhý subjekt pri všetkej svojej horlivosti sa nedokáže dostať do tých oblastí, nakoľko je ochudobnený o potrebné informačné zabezpečenie; nedokáže sa do nich dostať minimálne dovtedy, pokým v dôsledku výlučne svojej psychickej činnosti nezmení v sebe samom niečo, po čom mu zvonku bude umožnený prístup k príslušnému informačnému zabezpečeniu jeho cesty a činnosti.
A takéto rozdiely v možnostiach subjektov v získaní prístupu k určitej informácii sú objektívne, hoci v mnohom sú podmienené subjektivizmom každého — jeho zmysluplným prístupom k formovaniu vlastnej osobnosti a vzťahom k spoločnosti a Životu celkovo.
Avšak všetky verejné («exoterické») psychologické školy Východu i Západu, až na zriedkavé výnimky, túto otázku ako aj závery, sprevádzajúce odpovede na každú z nich, nevidia. Pritom automaticky vychádzajú poväčšine z toho, že človek je sebestačný v schopnosti výberu informácií z prúdu udalostí Života.
A tento postoj sa prejavuje vo väčšine psychologických teórií buď explicitne v otvorenej forme, alebo implicitne, napriek tomu, že:
Riadenie ako také (t.j. charakterizované samotnou podstatou procesu, nazvaného týmto termínom) predstavuje samo osebe kombináciu adresného a cirkulačného (neadresného) šírenia informácie v riadenom systéme, spôsobujúcej dopredu predvídateľné následky (jak výsledku, tak aj pridružené vedľajšie efekty).
Táto všeobecná poučka Dostatočne všeobecnej teórie riadenia privádza k myšlienke, že adresné prerozdelenie «prvotnej» i «odvetnej»[343] informácie s dopredu známymi pre Boha následkami, plne zodpovedajúcimi cieľom Jeho Zámeru, je jednou zo zložiek Jeho Všedržiteľnosti. A preto:
Človek nie je sebestačný v otázke výberu rôznorodej informácie z prúdu udalostí v Živote, a predovšetkým, — v otázke výberu «prvotnej» informácie, ktorej zloženie je «stavebným materiálom» pre jeho vlastné vnímanie a chápanie sveta, tvoriace základ pre tvorbu vlastných plánov, spôsobov ich realizácie a správania sa v Živote. Inými slovami, svoju psychiku v súčinnosti s okolnosťami Života si človek buduje sám, avšak Kto, ako a v duchu akej Vyššej účelovosti mu dodáva «stavebný materiál» na jej budovanie, — nad tým sa väčšina nezamýšľa.
A v mnohých prípadoch sa človek javí byť očividne nesebestačným nielen v otázke výberu «prvotnej» a «odvetnej» informácie z prúdu udalostí, ale aj informácie, ktorú symbolicky nazveme «operatívnou», t.j. preňho potrebnou na realizáciu aktuálnych vecí a plánov do budúcna.
No stáva sa, že v človeku, v jeho vnútornom svete sa čosi udeje, po čom akoby začal pozerať na Svet novými očami, a odrazu vidí a počuje veci, ktoré si predtým nevšímal; a veci, ktoré dovtedy stáli alebo boli beznádejne zamrznuté, sa začínajú hýbať akoby sami od seba, ľahko, až k ich pozitívnemu zavŕšeniu vďaka tomu, že informácia, ktorú človek predtým nebol schopný získať z prúdu udalostí, sa stala jeho vlastníctvom.
A on sám po tomto ostáva udivený: „Ako to: veď som to mal pred očami vždy, chodil som len okolo, a nestaral sa o to?“
Vysvetlenie podobných situácií, ktoré zažil vo svojom živote takmer každý, je možné nesebestačnosťou človeka v otázke výberu informácie z prúdu udalostí Života, jasne a zrozumiteľne:
To, čo človek chápe ako výber «prvotnej» a «odvetnej» informácie (a v mnohých prípadoch aj «operatívnej» informácie) z prúdu udalostí v Živote samotným človekom, je v skutočnosti poskytnutím mu priamo Zhora prístupu k informácii napomáhajúcej realizovanie Božieho Zámeru[344].
A toto vysvetlenie zamŕzania a krachu záležitostí nesebestačného človeka v otázke výberu «prvotnej» a «odvetnej» informácie je plne v súlade so všeobecnými princípmi organizácie riadenia — hierarchicky nižších vložených podsystémov vyššími hierarchickými úrovňami, v hierarchicky organizovaných (do seba vložených) systémoch. Okrem toho:
V takomto chápaní Života sa veda stáva neoddeliteľnou súčasťou relígie, pretože vedecká pravda vzniká na základe poskytnutia človeku,v súkromnom a obojstranne zameranom spojení medzi ním a Bohom (t.j. v relígii), prístupu samotným Bohom k «prvotnej», «operatívnej» a «odvetnej» objektívnej informácii.
Druhá vec je, ako človek (nositeľ subjektivizmu) pochopí danú mu objektívnu informáciu v procese jej osvojenia, a čo konkrétne si zaumieni urobiť a čo bude robiť na základe získaného informačného zabezpečenia. No a na toto bude reakcia Zhora v podobe «odvetnej» informácie, doručenej reťazcami spätných väzieb[345].
Avšak tvrdenie o sebestačnosti človeka vo výbere «prvotnej» a «operatívnej» informácie z prúdu udalostí Života, automaticky sprevádza to, že podobné fakty zamŕzania a krachu rôznych záležitostí sa pripisujú nikým neriadenej „náhode“, nemajúcej ani príčinu, ani racionálny dôsledok, čo je v podstate vyjadrením ateizmu.
Korán objasňuje všetko vyššie povedané (o vstupe prvotnej, odvetnej a operatívnej informácie do psychiky človeka), ako Bohom priamo každému dávané Rozlíšenie. Rozlíšenie v najvšeobecnejšom zmysle predstavuje schopnosť vidieť nejaké «toto» na pozadí akéhosi «nie toto», t.j. vidieť delimitáciu «tohto» a «nie tohto». V psychickej činnosti sa všemožné páry «toto — nie toto» objavujú ako subjektívne obrazy reálnych životných javov, ktorých prvoobrazy sú dostupné pre zmyslové orgány človeka, a ktoré sú dávané Bohom človeku skrz Rozlíšenie[346].
V psychike človeka Rozlíšenie (osvietenie Rozlíšením) vzniká na vedomej úrovni (na takéto okamihy osvietenia Rozlíšením si prakticky môžu spomenúť všetci ľudia vo svojom živote). No ďalšia otázka spočíva v tom, čo sa deje v psychike človeka s informáciou, ktorú on získava skrz Rozlíšenie. Varianty sú dva:
· Prvý — horší — uniká pozornosti a bez vedomého pochopenia odchádza niekam do nevedomých úrovní psychiky. Toto vedie: k formovaniu kaleidoskopického vnímania sveta; prehlbovaniu existujúceho kaleidoskopizmu; zastaveniu osobného rastu; nezmyselnosti existencie a množstvu nešťastia, spôsobeného činnosťou ľudí na základe neadekvátneho vnímania a chápania sveta.
· Druhý — vedomá pozornosť človeka ju zachytáva, a vôľa dáva povel si ju zapamätať a pochopiť. V závislosti od charakteru pamätania a pochopenia vzniká mozaikové vnímanie a chápanie sveta v jednom zo svojich dvoch typov: Ja-centrické, alebo bohocentrické vnímanie a chápanie trojjedinosti matérie-informácie-miery, majúce holografické vlastnosti.
Ak to povieme stručne, tak na to, aby subjektívna dialektika ako proces poznania objektívnej Pravdy fungovala dostatočne dobre, je potrebné, aby kultúre psychickej činnosti osoby bola vlastná triáda, vytvorená postupnosťou «Osvietenie Rozlíšením à Pozornosť à Pochopenie», ktorá musí byť stabilne aktívna v akejkoľvek situácii.
Čo sa týka osvietenia Rozlíšením, tak Korán (8:29) hovorí, že ono sa dáva Bohom bezprostredne každému podľa jeho mravnosti:
«Ó tí, čo ste uverili! Ak budete mať bázeň pred Bohom <t.j. budete sa vyhýbať vyvolávaniu Božej nespokojnosti>, On vám dá Rozlíšenie a očistí vás od vašich zlých skutkov a odpustí vám. V pravde, Boh je veľmi milostivý!» (Korán, súra 8:29).