· Ak sa spoločnosti aj ponúka nejaká „alternatíva“ k panujúcemu historickému mýtu, tak je to niečo na spôsob teórie „pasionárnosti“ L.N.Gumiljova, kde sú všetky nepríjemnosti (spôsobené činnosťou ľudí)* «zákonom prírody, za ktoré ľudia nenesú žiadnu zodpovednosť»; alebo sa ponúka starostlivosť zvonku od „dobrých prišelcov“ spomedzi živých ľudí, ktorých opatera má zameniť minulú a súčasnú opateru „zlých prišelcov“ z vesmíru (historický mýtus o „zlých“ a „dobrých“ prišelcoch z Vesmíru dnes obnovuje scientologická cirkev); alebo ide o návrhy nečinne, neprotiviac sa zlu, s pokorou voči vládam, „dúfať v Boha“.
· Je zjavné, že monografie triedy «Celosvetová história» môžu byť dvoch typov:
→ Prvý - opísanie globálneho historického procesu, ako jednotného a celistvého procesu, obopínajúceho vzájomnými prepojeniami množstvo regionálnych historických procesov;
→ Druhý - opísanie celého súhrnu regionálnych historických procesov, či dokonca aj nie procesov, ale roztrieštených historických reálnych aj vymyslených faktov z histórie rôznych regiónov, prakticky bez akéhokoľvek prepojenia medzi nimi, čo vylučuje videnie celistvého globálneho historického procesu tými, ktorí nie sú schopní vnímať a chápať život spoločnosti samostatne.
Všetky vyššie uvedené špecifiká náuk triedy «Celosvetová história» v súhrne zabezpečujú určitú naprogramovanosť správania nositeľov zvieracieho a zombi režimu psychiky v spoločnosti, čo zabezpečuje ich sociálne správanie, pri ktorom oni sami nevidia tyraniu nadštátneho globálneho riadenia a jeho aktuálnych a dlhodobých cieľov, alebo pripisujú všetky tieto procesy výhradne nepostihnuteľnej „božej prozreteľnosti“ a v podstate nepochopiteľným náhodám (typické u ateistov).
Všetky masovo vydávané «Celosvetové histórie» dnešnej civilizácie patria k druhému typu, v ktorom kvôli stromom nevidno les: ide o množstvo lokálnej histórie, no niet dejín celku; v každej lokálnej histórií je množstvo faktov, no niet žiadneho procesu obsahujúceho vnútornú algoritmiku samoorganizácie a súčinnosti s vonkajším svetom. Následkom toho väčšina čitateľov takejto histórie má predstavu len o špecifikách spoločenského riadenia v štátoch, patriacich regionálnym civilizáciám, a žijú v presvedčení, že nadštátne riadenie, a tým skôr vnútrosociálne riadenie globálneho historického procesu neexistuje a tento prebieha sám od seba náhodným spôsobom, a nie v smere presne určených cieľov riadenia. A neschopnosť Ligy národov a OSN ich len utvrdzuje v správnosti mienky o nemožnosti globálneho riadenia, hoci ich pokus uvažovať nad možnosťou či nemožnosťou globálneho vnútrosociálneho riadenia stojí na osnove úplne nesprávnych pojmov o riadení celkovo.
Avšak absencia pojmov o riadení všeobecne im reálne neumožňuje uvažovať o možnosti či nemožnosti realizácie obzvlášť špecifického globálneho vnútrosociálneho riadenia, — čo si mylne stotožňujú s pravdivosťou názoru o neexistencii takéhoto vnútrosociálneho riadenia videním akoby „jeho všeobecnej nemožnosti“.
Takto sa kultivuje historický mýtus o bezcieľne neriaditeľnom priebehu globálneho historického procesu od doby kamennej do našich dní, napriek množstvu dejinných faktov, ktoré hovoria o tom, že spočiatku sa v globálnom dejinnom procese vyskytuje civilizátorská misia, a nie iba jedna, z ktorých každá sleduje svoje vlastné celkom presné (a v mnohom aj vzájomne sa vylučujúce) globálne ciele.
Avšak námietky voči účelovo riadenému (na vnútrosociálnej úrovni) charakteru priebehu globálneho historického procesu nesú hysterický charakter, a ak je to možné – aj charakter neľútostných represií voči tým, ktorí sa pridržiavajú tohto názoru. Pritom nikto a nikdy sa neujal toho, aby preukázaclass="underline"
· nepravdivosť správ o zániku Atlantídy;
· sfalšovanie máp ranného stredoveku s vyobrazením Antarktídy a oboch Amerík (mapa Piri Reisa nie je jedinou[368]);
· Sfalšovanie obeliskov na Mesiaci, ktorých pôdorys rozmiestnenia (podľa fotografií, získaných z amerického kozmického zariadenia «Lunar Orbiter 2»[369]), zrkadlovo kopíruje pôdorys rozmiestnenia pyramíd v egyptskej Gíze a pod., keďže rozsiahly faktologický materiál takéhoto druhu, rozmiestnený chronologicky počas celej histórie dnešnej globálnej civilizácie, je dokonca aj v prípade jeho sfalšovania prejavom globálneho nadštátneho riadenia, no trochu iného než to, o ktorom sa prevažne pojednáva v tejto práci.
Keďže systematická činnosť (minimálne ohľadom nevystavovania sa na obdiv, a maximálne ohľadom utajenia globálneho nadštátneho vnútrosociálneho riadenia a konkrétnej civilizátorskej misie) nie je bezcieľna, privádza nás to k otázke o charaktere vzájomných vzťahov medzi civilizátormi a civilizovanými.
[1] Aktuálny © Copyright neodstraňovať pri publikácií knihy, nakoľko by to protirečilo jeho zmyslu. V prípade potreby, možno umiestniť za ním ešte jeden © Copyright vydavateľa. TÚTO POZNÁMKU PRI PUBLIKÁCIÍ ODSTRÁNIŤ.
[2] Obdoba slovenského „jeden čihi, druhý hota“. – pozn. prekl.
[3] Absolventi humanitných odborov. – pozn. prekl.
[4] Ak budeme hodnotiť podľa nekončiacej sa záplavy ekonomických zmätkov a ekonomicky podmienených sociálnych katastrof po celom svete v priebehu mnohých storočí, tak dnešná ekonomická veda je sčasti — pseudovedou a šarlatánstvom, a sčasti — mafiózne organizovaným zneužitím profesionálnych znalostí a zručností. Avšak „ekonómovia“ — nie sú hlavnou mafiou «intelektuálov nad zákonom».
[5] Hudobný skladateľ A.P.Borodin bol pôvodne — chemikom a nie hocakým (bol akademikom); hudobný skladateľ C.A.Kjui — vojenským inžinierom-fortifikátorom, generálom; maliar N.A.Jarošenko — vojenským inžinierom, generálom; režisér K.S.Stanislavskij — organizátorom výroby elektrických káblov v Rusku („vysoké technológie“ 19.storočia); letecký konštruktér O.K.Antonov sa vo voľnom čase zaoberal maliarstvom; v posledných rokoch života sa akademik B.V.Raušenbach (raketovo-kozmická technika) zameral na otázky bohoslovia a filozofie. V 20.storočí mnohí bardi, ktorí sa v podstate stali profesionálmi v piesni, boli aj absolventmi techniky a prírodných vied.
[6] Napríklad to, že jazykoveda pramení z fyziky a je s ňou nerozlučne spojená, ako aj s biológiou človeka, je popísané v materiáloch KSB, v práci Vnútorného Prediktora ZSSR „Jazyk náš: ako objektívna danosť i ako kultúra reči“.
(táto aj ostatné práce VP ZSSR, spomenuté v ďalšom texte, sú opublikované na internete na stránkach http://www.vodaspb.ru a http://www.globalmatrix.ru (r.2005), vychádzajú aj typograficky a sú tiež šírené na CD v zostave Informačnej bázy VP ZSSR).
Pozrite aj práce N.N.Vaškeviča „Systémové jazyky mozgu“ a „Za sedmoro pečaťami“.
Nikdy neradno zabúdať na to, že každý človek a ľudstvo je časťou Prírody a preto humanitné vedy musia prameniť z prírodných vied a byť s nimi v súlade. A veda celkovo musí nájsť svoje miesto v relígii, nakoľko Boh je Tvorca a Všedržiteľ, a Duch Svätý je mentorom ohľadne každej Pravdy.
[7] Rodilo sa a zomieralo. – pozn. prekl.
[8] Slovo «myslieť» v danom kontexte označuje:
Na základe dostupnej informácie – robiť závery o možnostiach a perspektívach priebehu udalostí, klásť si ciele vo vzťahu k zisteným možnostiam a vypracovávať riešenia, ktorých realizácia nebude prinášať neprijateľné výsledky a neprípustné vedľajšie efekty.