Takto po niekoľkých desaťročiach, opierajúc sa o systém vnútorných predstáv sformovaný v detstve, bolo oveľa ľahšie pochopiť Dostatočne všeobecnú teóriu riadenia, než v prípade, ak by ho od detského záujmu o úradnú knižku pre dospelých mama odohnala, povediac: «Si ešte moc malý. Keď vyrastieš a pôjdeš pracovať na železnicu, všetko sa tam dozvieš. A predtým než sa pôjdeme poprechádzať do parčíku: ty sa pekne pohraj v piesku s druhými deťmi a ja si zatiaľ prečítam knižku».
[56] „Hlas Ameriky“ (alebo rádio „Sloboda“?) v jednom zo svojich vysielaní raz porozprával, čo predchádzalo vzniku aerobusu „Boeing 747“, a ten príbeh je v skratke nasledovný: Firma „Boeing“ má múzeum leteckej techniky. A v tom múzeu, okrem knihy návštev, je aj zošit, do ktorého možno kresliť leteckú techniku podľa svojich predstáv. Nejaké dieťa, tak ako vedelo, nakreslilo do zošita «dvojposchodové lietadlo». Dospelí ujovia — perspektívni leteckí špecialisti firmy, medzi povinnosti ktorých spadá aj analýza názorov neodborníkov-návštevníkov múzea — hľadiac na detský obrázok, zaujali k nemu seriózny postoj a zamysleli sa. Po úvahe vykonali ekonomický a inžiniersky prepočet na tému detského obrázku, na výstupe ktorých sa objavilo nové lietadlo, ktoré dalo zrod novej ére v rozvoji civilného letectva.
V tejto súvislosti tiež treba spomenúť mnohým známe sovietske turbovrtuľové lietadlo „An-22“ (hlavným konštruktérom bol O.K.Antonov) — „Antej“ (lat. Antaeus), rekordér 1960-tych rokov v preprave ťažkotonážnych nákladov, objavil sa ešte skôr než turboreaktívny „Boeing-747“. Prvé publikácie o ňom v sovietskej tlači informovali aj o pasažierskej modifikácii do 700 ľudí (v závislosti od dĺžky letu). Napriek tomu, táto modifikácia zostala len na papieri a An-22 sa nestal prvým aerobusom. Tu ešte raz pripomenieme, že vo voľnom čase sa Oleg Konstantinovič (Antonov) venoval maliarstvu.
[57] Pravá hemisféra zabezpečuje obrazné myslenie jak statickými obrázkami, tak aj videním procesov vo vnútornom svete. Ľavá hemisféra zabezpečuje diskrétne myslenie ako proces nespojitého, postupného prechodu od videnia jedných obrazov k druhým. Inými slovami, vo vzťahu k bohocentrickému vnímaniu sveta trojjedinosti matérie-informácie-miery je pravá hemisféra zodpovedná za informáciu ako takú a ľavá hemisféra za mieru. Ich koordinovaná činnosť zabezpečuje identický súLad.
Vysvetlivka.
Vesmír (Svet) sa javí ako proces trojjedinosti matérie-informácie-miery:
· vo Vesmíre je vždy matéria;
· každý fragment Vesmíru má svoju obraznosť (zvonka viditeľnú a vnútorne štruktúrovanú) a určité kmitanie/vibrácie/frekvencie, neoddeliteľne spojené s predurčením týchto fragmentov, s ich špecifickými funkciami v živote Vesmíru. A tieto obrazy a vibrácie sami osebe predstavujú (nesú v sebe) objektívnu funkčne účelovú informáciu;
· a vo všetkom je miera, disponujúca holografickými (či fraktálnymi) vlastnosťami (t.j. každá časť obsahuje v sebe všetko nevyhnutné pre obnovenie plnosti a celistvosti Vesmíru). Miera predstavuje:
→ vo vzťahu k matérií — matricu jej možných stavov a prechodov z jedného stavu do druhého, a
→ vo vzťahu k informácií — všerozsiahly systém kódovania informácie. To znamená že celovesmírna miera bytia je nositeľom objektívneho zmyslu života (všetkého).
[58] Toto je prirodzené pri láske dospelých k deťom v rodine. No aby to našlo svoje miesto aj v predškolských zariadeniach, vychovávatelia musia byť nielen dospelými, čo majú radi deti, ale aj profesionálnymi psychológmi, t.j. musia byť nositeľmi psychologických praktík, ktoré umožnia nadviazať s dieťaťom kontakt, pokiaľ sa ono z nejakých dôvodov uzatvára pred dospelými a rovesníkmi.
[59] A ak existuje nesúlad medzi rodičmi, tak ten sa prejavuje aj ako nezlučiteľnosť nimi vyžarovaných biopolí. Dieťa pri kontakte s nimi nevie, na koho z nich sa má naladiť, a tento stav ho často odsudzuje na dvojtvárnosť, a mnohotvárnosť: pri jednaní s jedným rodičom je také, pri jednaní s druhým rodičom je zasa iné. Dieťa v štádiu vytvárania fundamentálnych základov mravnosti, uvedomujúc si túto svoju mnohotvárnosť, sa nie vždy vie zorientovať a ujasniť si, kým je on sám bez ohľadu na to, s kým je v kontakte.
Ak sa sám už nachádza v tom veku, môže sa stať egregoriálnym lídrom (egregor: — kolektívny duch, produkovaný ľuďmi, ktorý nesie algoritmiku ich kolektívnej psychiky) v rodine rodičov, neschopných udržiavať súlad vo svojich vzájomných vzťahoch, a sám — bez toho aby si to uvedomoval — nastaví v rodine taký režim vo vzťahoch starších, ktorý bude zodpovedať jeho mravom. No v sporoch medzi dospelými sa štatisticky pomerne často prejavuje ich zvierací typ režimu psychiky (o typoch režimu psychiky človeka sa bude hovoriť viac v 7.kapitole), možno trochu prikrášlený nadstavbami zombi a démonizmu. V tomto prípade je otec inštinktívne podriadený matke dieťaťa a pripútaný k dieťaťu; matka je inštinktívne podriadená dieťaťu; algoritmika nevedomých úrovní psychiky dieťaťa (väčšinou sa uvedomelá vôľa u dieťaťa prejavuje až v o niečo staršom veku) egregoriálne ovláda celý život rodiny rôzne, v závislosti od toho, čo sa dostalo do fundamentálnych základov jeho morálky. Na základe toho sa môže rodinný nesúlad buď zhoršovať (malým despotom), alebo naopak, nesúlad nakoniec vymizne.
V tomto aj spočíva problematika rôzne narušených rodín. A práve pre záchranu detí od nich sa musia objaviť vychovávatelia — nositelia psychologických praktík — v detských predškolských zariadeniach.
[60] Najmä — v rodových egregoroch — v kolektívnom duchu (biopoli) svojho rodu.
[61] Práve z tohto dôvodu ani televízia, ani počítač nabitý hrami „rozvíjajúcimi intelekt“, nedokážu nahradiť čas družne strávený s rodičmi, s inými vychovávateľmi, PREŽÍVAJÚCIMI SPOLOČNE s deťmi ich záujmy.
Pri „trávení času“ iba za počítačom môže prebiehať len proces formovania „osobnosti“ bezCitného (v zmysle nedostatočnej vyvinutosti systému zmyslov a emócií) individualistu, v mnohom nespôsobilého k priamemu jednaniu s ľuďmi a Životom, závislého na technických prostriedkoch osvetlenia situácie a rozhovoru rovnako, ako postihnutý človek je závislý od protézy a invalidného vozíka.
[62] Práve preto jedným z aktov genocídy v 20.storočí na území ZSSR bolo zničenie mnohogeneračnej rodiny «chruščovkami» (väčšinou dvojizbovými) a štátnou legislatívou vydaným ohraničením plochy dedinského rodinného domu na 27m2; zničenie mnohogeneračnej rodiny nebolo prirodzeným procesom, bol to implicitný zlý zámer, ktorý sa podarilo politicky zrealizovať.
[63] Hmotných pamiatok zdedených z minulosti.
[64] Dnes je v Rusku nový termín pre „občiansku výchovu“, [Význam sa v podstate nezmenil, len forma —„obščestvo-vedénie“ zmenili na „obščestvo-znánie“. Kvôli rozlíšeniu v ďalšom texte, bude nový termín označený ako „spoločenská náuka“*] „demokratizátori“ sa týmto novým termínom dištancovali od starého termínu, ktorý sa používal v sovietskom období ruských dejín.
No ani starý termín zo sovietskych časov „obšestvo-vedenie“ [náuka o spoločnosti – etymologicky evokujúca „riadenie spoločnosti“*] nie celkom zodpovedal potrebám, pretože ak spoločnosť nie je súborom osobností [*zladeným zborom*], z ktorých každá má svoju osobitosť, potom takáto spoločnosť je iba tlupou ľudí, meniacich svoje masky podľa princípu «splyniem s davom» pod tlakom rôznych okolností, z ktorých základnou je politika. Preto správne nazvanie učebného kurzu má znieť —ľudsko-spoločenská náuka [rus. “nauka” = sk. “veda”*], pretože v závislosti od toho akí jednotlivci tvoria spoločnosť, taká je aj štruktúra spoločensko-politickej organizácie života spoločnosti ako systémovej celistvosti, a také sú aj vzájomné vzťahy ľudí v nej.