[65] Literatúra — to je tá istá história, občianska výchova a psychológia ľudí, vyjadrená v umeleckých stvárneniach a námetoch.
[66] Prevzaté z nasledujúceho linku vo februári 2004: http://www.nauka.ru/20031203/media/4549139.html
[67] Tu sa „grif“ chápe ako oprávnenie mať v knihe vytlačenú vetu s odporučením ministerstva. – pozn. prekl.
[68] Prevzaté z nasledujúceho linku vo februári 2004: http://www.ntv.ru/novosti/33722/
[69] Kedysi dávno v jednom televíznom vysielaní sa G.A.Javlinskij vyjadril v takom zmysle: „Pokiaľ chcem, aby v spoločnosti vládla demokracia, tak u mňa v aparáte musí vládnuť diktatúra“, — podľa nášho názoru, v tomto výroku má G.A.Javlinskyj pravdu; a výrok by bol ešte pravdivejším, ak by ho spresniclass="underline" «že v aparáte musí vládnuť predovšetkým DIKTATÚRA SVEDOMIA». Čo sa týka V.V.Putina, tak práve toto sa aj snaží presadiť.
Podľa toho ako nás — všetkých „rusov“ — učí rádio „Sloboda“ už mnoho rokov, tak «demokracia, to sú najmä procedúry a zákony».
Demokratické procedúry v Rusku pod vedením V.V.Putina sa uskutočňujú tak, ako si to žiadajú zákony a etika účastníkov týchto procedúr. A dospeli sme dokonca až k iniciácií zákonného prenasledovania ich narúšateľov: iniciovanie trestného stíhania za falšovanie podpisových hárkov na zaradenie medzi kandidátov na prezidenta (vo voľbách 2004) bývalého predsedu Najvyššej Rady RSFSR a hovorcu Štátnej dumy 1. zhromaždenia I.P.Rybkina — to je reálny prínos ochrany demokratických procedúr. Pritom V.V.Putin takmer vo všetkých svojich vystúpeniach vysvetľuje dôležitosť zákonov pre život a rozvoj spoločnosti, a trvá na nevyhnutnosti zabezpečiť, aby zákony boli v praxi účinné a jednoznačne chápané, čo by sa stalo aj základom pre ich rešpektovanie a dodržiavanie nimi vyžadovaných noriem jak vládou, tak aj občanmi. No všetka tlač sa tvári tak, že nič podobné z úst prezidenta nepočuje.
Avšak pokiaľ oponenti V.V.Putina (vrátane G.A.Javlinského) majú na mysli skutočnú demokraciu, nie len procedúry a zákony (a možno mysleli nejaké iné zákony?!), tak prečo títo istí oponenti už v priebehu mnohých rokov nedokážu zrozumiteľne vysvetliť, čo konkrétne vytvára spolu s procedúrami a zákonmi demokraciu, a čím sa tieto — mimoprocedúrne a mimozákonné — komponenty skutočnej demokracie zabezpečujú v živote spoločnosti?
— Naše odpovede na tieto otázky poskytneme v nasledujúcich kapitolách tejto knihy.
[70] O tom ako sa to zbehlo, sa podarilo v internete nájsť dve verzie:
Prvá — novému vydaniu učebnice experti prisvojili odporúčací grif, bez toho aby si prečítali samotné nové vydanie, a iba predĺžili účinnosť grifu predchádzajúceho vydania;
Druhá — v tej novej verzii, ktorú si experti Ministerstva vzdelávania predsa len prečítali, citát od Burtina a Javlinského nebol, a neboli tam ani spomenuté otázky. Všetko to bolo do textu doplnené až po získaní odporúčacieho grifu pre nové vydanie.
[71] Prevzaté z nasledujúceho linku vo februári 2004: http://inosmi.ru/inrussia/20040114/204478.html
[72] O tom, že skutočne nejde o chybný preklad z angličtiny sa možno presvedčiť pri pohľade na originál článku: “The book was written by a history teacher, Igor Dolutsky, and addresses Mr Putin's rise to power”
http://www.theguardian.com/world/2004/jan/14/books.russia
[73] Prevzaté z nasledujúceho linku vo februári 2004: http://www.revkom.com/lenta/03112702.htm
[74] V podstate správna poznámka od «Revkom-u».
O tom, čo je to dialektika a ako ju používať v živote, viď prácu VP ZSSR „Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty“.
[75] Citovaný text bol nami označený kurzívou. Ostatné články, zasvätené tejto téme, ktoré sa nám podarilo nájsť na internete, tento názor V.V.Putina neuvádzajú a nekomentujú, pretože by to bránilo ich autorom vytvárať a exploatovať mýtus o tom, že nespokojnosť administrácie prezidenta RF citátmi od Burtina a Javlinského a ich otázkou je pravdivá a jediná príčina odňatia odporúčacieho grifu z učebnice I.Doluckého.
[76] Toto je presne ten prípad, keď sa učiteľ histórie (nezamýšľajúc sa) preriekne o tom, že všetky dnešné školské učebnice histórie sú nepravdivé. A keďže on pozná históriu v plnšom objeme faktov, než je v učebnici, dokáže rozniesť hociktorú z nich, t.j. ukázať jej neadekvátnosť voči reálne odohranej histórií ako takej.
[77] Prevzaté z nasledujúceho linku vo februári 2004: http://tau.ur.ru/forum/forum_posts.asp?TID=205&PN=1&get=last
[78] Citovaná publikácia je z roku 2000, keď Sergej Dorenko bol jedným z najznámejších moderátorov, a odpracúvajúc si svoju „mzdu“ u oligarchu a politického intrigána B.A.Berezovského, hanobil všetkých tých, s ktorými B.A.Berezovský nebol spokojný.
[79] Stará ruská miera (cca. 1,0925 hektára), používaná ešte pred zavedením metrického systému. Samotných desjatin bolo viacero druhov. – pozn. prekl.
[80] Prevzaté z nasledujúceho linku vo februári 2004: http://www.rd.rusk.ru/00/rd9/index.htm
[81] Všimnite si ten rozdieclass="underline" zákaz vyučovania na jej osnove nie je príkazom o jej odstránení z knižníc, zničení všetkých odhalených exemplárov a izolácií jej majiteľov zo spoločnosti.
[82] Autor tu pravdepodobne mal na mysli dve úrovne štátnych úradníkov:
«Neviem» - "korporatívna mafia" nižších úradníkov štátneho aparátu, ktorí z pozície svojej funkcie nemajú vlastný názor a iniciatívu, a iba plnia pokyny zhora.
«Čo si ráčite?» - vyšší a stredný manažment štátnej správy, ktorý je vždy pripravený vytvoriť si "svoj" názor podľa požiadaviek vrchnosti (kade vietor, tade plášť), alebo kvôli vlastnej výhode. T.j. obsluhuje vládnucu "elitu", alebo toho koho za ňu považuje. – pozn. levanet kolektívu.
[83] A to napriek tomu, že «národ» je gramaticky «hromadným podstatným menom», a Stalin je v danom prípade historicky reálnym konkrétnym koordinátorom tyla a frontu, a bez tejto koordinácie by Víťazstvo nebolo možné. A ak sa pozrieme bližšie na túto koordináciu tyla a frontu, tak Stalin viedol nie gramaticky hromadný «národ», ale konkrétnych ľudí, ktorí boli časťou nie gramaticky hromadného, ale historicky reálneho národa ZSSR, skladajúceho sa z hrdinov, zradcov Vlasti, z rôznych typov váhavých a politicky nerozhodných obyvateľov-konformistov, pripravených byť podriadenými akejkoľvek moci.
[84] Filmové stvárnenie toho, čo sa tam odohralo s loďami a letectvom, videla väčšina rusov v rovnomennom americkom filme „Pearl Harbor“, ktorý bol premietaný v ruských kinách a potom ešte neraz vysielaný v televízií. Ako však bola organizovaná skaza (a nastrčenie flotily priamo pod útok samotnou administráciou USA: t.j. Pearl Harbor bol americký gambit: gambit je šachový termín, ktorý označuje obetovanie vlastnej figúrky či pešiaka s cieľom získania budúcich výhod nad súperom) flotily USA v Pearl Harbore, to je už samostatná otázka, ktorá zostala mimo námet filmu.