Ohľadom neadekvátnosti oficiálnej verzie záhuby „Kursk-a“ pozri (v materiáloch Koncepcie spoločenskej bezpečnosti) prácu „Ruská spoločnosť a záhuba AP „Kursk“ 12. augusta 2000“.
Takto sa V.I.Chotinenko pošpinil už druhý raz. V minulosti bol tvorcom „Moslima“. Tento film je nedobrý v tom, že neukazuje svetonázorové príčiny nezlučiteľnosti biblickej a koránickej kultúry, hoci to ukázať mal, čo by napomohlo skoršiemu ukončeniu mnohých dodnes horiacich a tlejúcich konfliktov na základe rozporov medzi biblickou a koránickou vieroukou.
Ak máme hovoriť o tom, aké skutočne aktuálne problémy v živote našej spoločnosti by mohol objasniť, no neobjasnil spomínaný film „72 metrov“ s jednou jedinou zmenou v scenári, tak dejiny poznajú dve najčastejšie príčiny, kvôli ktorým sa v mierových časoch ocitajú ponorky na dne mora so zatopenými kajutami:
· Prvá – v ich projektoch sú dopustené konštrukčné chyby, lodenice a dodávateľské závody lodných zariadení dopúšťajú nepodarky pri stavbe a opravách ponoriek. Niekto bol pri práci na brehu nesvedomitý, a posádka lode platí za ich nesvedomitosť desiatkami životov. Vinníci sa potom vo väčšine prípadov ťažko hľadajú: Kto sú tí darebáci, čo pri stavbe „Kursk-a“ neodstránili záslepku zo snímača tlaku v kajute? Následkom ich nesvedomitosti, potom čo bola kajuta zatopená, sa nespustil systém automatického vypustenia signalizačnej havarijnej bóje, a tá tak zostala na svojom mieste v hornej palube. K momentu vyšetrovania boli príslušné archívy montážneho závodu už zničené, a samotní darebáci-fušeri svoju vinu nepriznali.
· Druhá — chyby posádky alebo zlá organizácia služby na samotnej lodi, prípadne na inej lodi ktorá ju poškodila.
Ale keďže úloha, za riešenie ktorej V.I.Chotinenkovi zaplatili, spočívala v tom, aby nebol objasnený problém skutočne spoločenského významu a tiež slúžila na pokrytie lži, tak za účelom toho, aby sa ponorka vo filme ocitla na dne, a posádka začala bojovať o prežitie, prejavujúc pri tom hrdinstvo a najlepšie ľudské vlastnosti, bolo si treba vycucať z palca stratenú mínu z obdobia Veľkej Vlasteneckej vojny.
Podľa nášho názoru: film „K-19“ natočený Američanmi o hrdinskom čine jej posádky, ktorá zaplatila svojim životom za konštrukčné chyby a defekty, je oveľa čestnejší a patriotickejší vo vzťahu k Rusku, než za obrazom skrytá podlosť autorov filmu „72 metrov“.
[102] «HISTORICKÝ PROCES. Vo vedeckom jazyku sa slovo história používa v dvojakom zmysle: 1) ako posun v čase, teda proces, a 2) ako poznatky o procese. Preto všetko, čo sa realizuje v čase, má svoju históriu. Predmetom histórie (ako samostatnej vedy, špeciálnej oblasti vedeckých poznatkov) je historický proces, t.j. priebeh, podmienky, úspechy v ľudskom spolužití, alebo život ľudstva v jeho rozvoji a výsledkoch. Ľudské spolužitie je rovnakým faktom existencie Vesmíru, ako aj život okolitej prírody, a vedecké skúmanie tohto faktu je rovnakou neodstrániteľnou potrebou nášho umu, ako aj skúmanie života tejto prírody. Ľudské spolužitie sa prejavuje v rozmanitých ľudských spolkoch, ktoré môžu byť pomenované aj ako historické telá, pretože vznikajú, rastú a množia sa, menia (vyvíjajú), a nakoniec rozpadávajú, — inými slovami, rodia sa, žijú a umierajú, podobne ako organické telá v prírode. Vznik, rast a zmena týchto spolkov, so všetkými okolnosťami a následkami ich života, je vlastne tým, čo nazývame historickým procesom» (V.O.Ključevskij „Kurz Ruskej histórie“, lekcia prvá, citované podľa vydania na kompaktnom disku „MCF“, IDDK Moskva).
[103] Reč je len o určitej časti, pretože zdôvodnenie hodnovernosti mnohých faktov, ktoré môžu byť zaradené do historického rozprávania, si vyžaduje iné — nerozprávačské — prostriedky: archeologické a archívne nálezy, cielené expertízy textov a artefaktov (na báze výdobytkov chémie, fyziky, lingvistiky, porovnávacej analýzy s analógmi a pod.).
[104] Vzorkami takýchto «učebníc histórie», vybudovaných na klebetách a vlastných výmysloch vo forme umeleckej literatúry, sú epopeje „Deti Arbata“ (A.Rybakov) a „Moskovská sága“ (V.Aksjonov: spisovateľka Jevgenija Semjonovna Ginsburg, jeho matka), film „Turecký gambit“.
[105] Toto je práve ten prípad, kde odvolávanie sa na možnosť farebného vyobrazenia na báze «RGB» neprejdú.
«RGB» — anglojazyčná skratka používaná v technike, označuje základné farby ktorých zmiešanie a položenie na čierno-biely záber vytvára farebné vyobrazenie vo farebnej fotografii, polygrafii a televízii: R-red, červená; G-green, zelená; B-blue, modrá.
[106] Surrealizmus – jednou vetou: „kreslenie abstraktných preludov a fantázií“. Jedným z predstaviteľov tohto smeru bol aj Salvador Dali. No v kapitole je reč o kresbe, ako analógii „kreslenia“ reálneho (nie fiktívneho) historického procesu. Preto autor píše o maliaroch, ktorý maľujú realitu, nie preludy. – pozn. prekl.
[107] Hoci i fotografické umenie má svoje záludnosti: nie každý, kto drží v rukách fotoaparát, dokáže zaujať to správne miesto pre záber; naviesť objektív presne kam treba a ako treba; stlačiť spúšť v ten správny okamih, ktorý zmení fotografovanie z mechanického remesla na vysoké umenie. Avšak táto téma nemá žiadnu súvislosť k nami skúmanej analógií.
[108]Kto si sám všimol, na fotografiách a televíznych videozáberoch poškodených fragmentov v nosovej časti AP „Kursk“, nasnímaných v plávajúcom doku v Rosljakove, že časť zachovaných fragmentov trupovej konštrukcie bola ohnutá smerom dovnútra? Kto si to dokázal všimnúť a urobiť príslušný záver, že — toto sú zachované stopy vonkajšieho výbuchu, ktorý následne zapríčinil vnútorný výbuch, ktorý definitívne rozbil loď? Kto samostatne ďalej premýšľal nad tým, že pokus oddeliť fragmenty nosovej časti pred vytiahnutím ponorky mala za cieľ skryť fakt potopenia ponorky v dôsledku jej zásahu bojovou zbraňou? A čia to bola zbraň, ak loďstvo Ruska v čase záhuby „Kurska“ žiadne protilodné zbrane nepoužívalo?
[109] V.O.Ključevskij používal rovnaký (zriedkavejší) termín pre slovo minulosť („prošedšeje“) ako A.I.Gercen, takto V.O.Ključevskij dopĺňa vyššie uvedený výrok A.I.Gercena. – dopl. prekl.
[110] Spomenutej otázke o vyčlenení nadčasovej historickej osnovy, «smetia» a «stavebného lešenia» sa budeme ešte venovať v ďalších kapitolách aktuálnej knihy.
[111] V predchádzajúcej kapitole bola vysvetlená koncepcia dejín, ktorej cieľom bolo očierňovanie alebo prikrášľovanie historického procesu. Obe mali svoje poslanie, pričom sami boli súčasťou objemnejšieho, nadradeného procesu/koncepcie. Procesom hierarchicky nadradeným ľudstvu je globalizácia, nemožno ju zastaviť ani zničiť, no možno ju riadiť, a aj preto môže mať rôzne formy. Cieľom tejto kapitoly bude pohľadať kategórie, ktorými možno opísať historický proces tak, aby popisoval proces globalizácie v jej existujúcich formách/koncepciách jak cudzej, tak vlastnej. Čiže pôjde o pohľad na históriu z vyššej perspektívy, než doteraz známe koncepcie opisu historického procesu, ako bolo napr. očierňovanie alebo prikrášľovanie, ktoré sú pritom len sami súčasťou jednej z koncepcií procesu globalizácie. - pozn. prekl.
[112] Bezmenný/anonymný/neosobný/rôznorodý – navonok pôsobiaci ako jeden celistvý subjekt, no v skutočnosti obsahujúci množstvo nerovnako zmýšľajúcich menších subjektov/skupín až jedincov s rôznymi funkciami a poslaním. Podobne ako ľudské telo je navonok samostatným subjektom, no skladá sa z rôznych vlastných aj cudzorodých prvkov (od telesných orgánov, cez množiny špeciálne fungujúcich buniek až po kolónie baktérií a vírusov). – pozn. prekl.