[113] Podľa definície V.G.Belinského: «dav/tlupa — je skupina ľudí žijúca podľa tradícií a uvažujúca podľa autorít... [*žijem ako ostatní a na myslenie používam rozum iných, „múdrejších“ odo mňa*]Takýchto ľudí v Nemecku nazývajú filistrami [*obmedzencami, malomeštiakmi*], a kým sa v ruskom jazyku nenájde pre nich úctivejší výraz, budeme ich nazývať takto» (V.V.Odincov, “Lingvistické paradoxy”, Moskva, «Osveta», r.1988, str. 33).
Ak by sme mali «filistra» nazvať rusky, bol by to tlupár. Jeho základná vlastnosť je neochota a neschopnosť samostatne myslieť a vytvárať si názor, zodpovedajúci reálnemu stavu vecí a smeru prúdu udalostí. Takzvaná „elita“ je tiež davom/tlupou, o nič viac informovanejšou v niektorých veciach, než obyčajní ľudia. V davo-„elitárnej“ spoločnosti sčasti nie sú davom len — znachari, ktorí vedia samostatne myslieť a vštepovať „tak alebo onak“ svoj názor do psychiky okolia, priamo – pod ilúziou ich vlastného názoru, alebo nepriamo – prostredníctvom názoru „dokonalých“ autorít, ktorých sami vyškolili, aby ich autoritný názor bol prijatý davom. Preto v materiáloch Koncepcie spoločenskej bezpečnosti sa takáto spoločnosť, ktorú tvoria dva typy davov a tie sú riadené „znacharmi“, nazýva davo-„elitárna“.
V danom prípade termín «dav-národ» nemá takýto špecifický význam, a opisuje iba historicky sformované spoločenstvo ľudí, na pozadí ktorého a vo vzájomnej súčinnosti s ktorým konajú takzvané «historické osobnosti».
[114] A pre tých, čo si myslia, že to tak nie je: «V závislosti od hypotetickej možnosti odhalenia tohto faktoru...»
[115] «SLOBODOMURÁRSTVO (z franc. franc maçon — slobodný murár) alebo MASONSTVO (z angl. masonry-murárstvo) — religiózno-etické hnutie, vzniklo začiatkom 18.storočia v Anglicku, rozšírilo sa (najmä v buržoáznych a šľachtických kruhoch) v mnohých krajinách, vrátane Ruska. Názov, organizáciu (združovanie v lóži) a tradície prevzali Slobodomurári od stredovekých cechov (bratstiev) stavbárov-kamenárov, čiastočne od stredovekých rytierskych a mystických rádov. Slobodomurári sa usilovali založiť tajnú celosvetovú organizáciu s utopickým cieľom pokojného zjednotenia ľudstva v religióznom bratskom zväze (tučným písmom – je nami zvýraznená časť citátu). Najväčšiu rolu hralo v 18. — zač. 19. storočia. So slobodomurármi boli spojené jak reakčné, tak aj progresívne spoločenské hnutia» (“Sovietsky encyklopedický slovník“, vyd. r.1986).
Čo sa týka nami hrubo zvýraznenej vety v citácii [o čom takmer rovnakými slovami píše aj „Veľká sovietska encyklopédia“ (3.vydanie, 15.zväzok, str. 447)], tak tu „Sovietsky encyklopedický slovník“ v podstate priamo a nedvojzmyselne hovorí: činnosť slobodomurárstva spočíva v realizácii tajného celosvetového sprisahania.
Do akej miery je cieľ zjednotiť ľudstvo utopický? — každý človek to ohodnotí individuálne v závislosti od toho, aké sú jeho predstavy o riadení a akými riadiacimi zručnosťami on sám disponuje; a tiež podľa svojich možností:
1. Pochopiť to, čo prebieha pred jeho očami, a tiež to čo už pozná z kroník o minulých udalostiach.
2. Účelovo narábať (v miere svojho chápania) silou svojej vôle na základe slobody morálnej voľby.
Autori všetkých nám známych učebníc histórie, disponujú takými predstavami o riadení, že tému slobodomurárstva do rozprávania nevkladajú; a ak sa táto téma objaví v literárnych dielach ktoré sa v školskom programe učia — (napríklad, v románe L.N.Tolstého „Vojna a mier“ sa gróf Piérre Bezuchov stane slobodomurárom; tu treba „vyjasniť“ aj to, že MIR, azbukou „мiр“ v ruštine znamená spoločnosť/svet, a MIER, azbukou „мир“ – mier; nerozlišovanie v písaní týchto dvoch zmyslom odlišných slov [*dnes sa v RJ mier aj spoločnosť/svet vyslovuje rovnako*] je len ďalším príkladom škodlivosti dnešnej šušlavo-nezmyselnej „ortografie“/pravopisu), — tak charakterizujú slobodomurárstvo a jeho činnosť v rovnakom zmysle, ako aj autori uvedeného úryvku v „Sovietskom encyklopedickom slovníku“: vraj títo romantici-idealisti, ktorí sa nudia a majú veľa peňazí, len vymýšľajú od ničnerobenia, hoc nemajú vplyv na nič seriózne v živote spoločnosti a politike; a ak predsa len na niečo áno, keďže sú — idealistami-romantikmi — tak ich vplyv je pozitívny.
O tom, že idealisti sú ozaj romantici, a nie praktici, verní ideálom; a že „romantici“ často nevládnu žiadnou zručnosťou, umožňujúcou im preniesť svoj dobrý úmysel do života, o tomto všetkom musia tí, čo čítajú takéto nezmysly o pozitívnom vplyve idealistov-romantikov na priebeh historického procesu popremýšľať sami, nie sa len dôverčivo spoliehať na články, podobné úryvku zo „Sovietskeho encyklopedického slovníka“.
[116] Tým, ktorí z rôznych príčin nie sú schopní priznať existenciu Boha (Tvorcu a Všedržiteľa) a existenciu satana, môžeme len povedať, že jazyky národov nezvyknú udržiavať prázdne pojmy po tisíce liet, hypotetické „zhluky slabík“, ktoré nemajú žiaden význam. Preto pri čítaní tejto práce môžu pod „Kráľovstvom Najvyššieho Boha Vládcu“ chápať — hierarchicky usporiadaný súhrn javov v prírode a spoločnosti, disponujúci prinajmenej schopnosťou podpory udržateľnosti vývojových procesov bez vzájomného ničenia rovnako kvalitných systémov v rámci jednej hierarchickej úrovne. A pod hierarchiou satana — len ďalší hierarchicky usporiadaný súbor javov v prírode a spoločnosti, disponujúci alternatívnou schopnosťou antagonizmu úplne všetkého a dopĺňajúci prvú hierArchiu javov do plnosti svetonázoru ateistu.
[117] Pretože tieň pravouhlého tvaru môže vrhať aj pomerne ploský objekt pravouhlého tvaru; aj valec, ktorý má v podstave zaoblené kontúry; aj pyramída s pravouhlou podstavou; aj hranol, majúci v podstave mnohouholník.
[118] Otázka pomenovania každej z popisných kategórií tiež nie je zbytočná. Ak v rozprávaní o nejakej historickej udalosti narazíte na čosi takéto: «Žil raz takýto jednotlivec a slúžilo mu 2000 otrokov...», — to je jedna história; a ak sa o tej istej udalosti hovorí toto: «Žil raz takýto jednotlivec a pracovalo u neho 2000 humanoidných biorobotov...», — to je už kvalitatívne iná história, z ktorej zmizol fašizmus a otrokárstvo, v dôsledku čoho sa takáto spoločnosť môže prezentovať ako krásne počestná, ukážkovo humánna a nanajvýš demokratická.
[119] T.j. majúce rôzne vrstvy, úrovne, priority. Ako napr. v matematike: pozície jednotlivých číslic vo viaccifernom čísle desiatkovej sústavy majú rôznu prioritu, rôzne úrovne dôležitosti. Matematické operátory majú tiež rôzne úrovne priorít. Každá nová dimenzia v geometrií otvára novú úroveň priestoru, a pri pokuse opisovať viacrozmernejší objekt v kategóriách menej rozmernejšieho objektu, mnohé ostáva skryté a opísaný je len fragment. Premietanie 3D obrazu na 2D rovinu očného pozadia (žltú škvrnu), je tiež redukciou reality, a viac z 3D priestoru ostáva pre nás skryté, než vidíme. Podobne aj historický proces je mnohoúrovňový a štruktúrovaný. Kategórie odhaľujú rozmernosť/dimenzie reality, predtým nepozorované. No vzhľadom na úrovne štruktúr (napr. lokálne, globálne) majú tie isté kategórie aj rôznu váhu. – pozn. prekl.
[120]V pozičných číselných sústavách, sa hodnota čísla vyjadruje nie len samotnými číslicami, ale aj pozíciou každej číslice v sekvencií čísel. História si ale pamätá aj používanie iných číselných sústav, ktoré možno nazvať «naturálnymi», pretože tieto v zástupe čísel nevykazujú žiadnu periodicitu, ako to je v dvojkovej, desiatkovej a iných pozičných sústavách, ktoré používali a používajú ľudia v rôznych časoch a na rôzne ciele.