Čo mal teda na mysli F Schelling: «keď spozná»? alebo «keď poznáva»? A takáto nedbanlivosť v 8.vydaní učebnice, ktorá má odporúčací grif Ministerstva vzdelávania... Nie je dobrá. – doplnené prekl.
[183] Položiť takúto otázku ôsmakovi je nečestné, a to z nasledujúcich príčin:
· Po prvé, v súčasnom školskom kurze sa v žiadnom z vyučovaných predmetov nespomína nič podstatné ani o intelekte ako takom, ani o procese myslenia; ani o funkcii a úlohe myslenia v psychickej činnosti osôb; ani o procese psychickej činnosti vcelku; ani o materiálnych nosičoch tohto procesu; ani o jeho organizácii a obsahu; a tým skôr, ani o vzájomných súvislostiach ľudského myslenia a procesov v okolitom svete.
· Po druhé, ani jeden školský kurz nehovorí nič podstatné o povahe artikulovanej reči a jej podmienenosti objektívnymi (všeobecno-fyzikálnymi, prírodnými) a subjektívnymi (osobnostnými a spoločensko-kultúrnymi) faktormi.
· Po tretie, osvojenie si jazykov (jak rodného, tak aj cudzích) nesie charakter osvojenia si zručnosti ovládať jazykové konštrukcie (príslušnú množinu slov a gramatiky, sformovanú spoločnosťou a uzákonenú za normu-štandard hovorenej a písanej reči), no nijako neukazuje, že jazykové konštrukcie (formy v každom jazyku špecifické) sú nástrojom vyjadrenia toho zmyslu, ktorý sám o sebe predstavuje obsah myšlienkového procesu a vzájomného chápania sa ľudí.
Preto vo väčšine prípadov môže žiak, ako odpoveď na túto ozaj životne dôležitú otázku, narozprávať hŕbu bezobsažných banalít, ktoré následne môže učiteľ ohodnotiť tak, ako sa mu hodí, teda v širokom diapazóne od «výborne» až po «veľmi zle — téma neodkrytá». Na potvrdenie správnosti tu povedaného aj akademik sám v skúmanom paragrafe učebnice napísal vyše strany bezobsažných banálností na tému «Myslenie a reč», no pod jeho akademickým titulom sa má chápať nemiestnosť a neopodstatnenosť kritiky, vychádzajúcej od prostého ľudu.
V tejto práci osvetľovať tému «Myslenie a reč» špeciálne nebudeme. Avšak v materiáloch Koncepcie spoločenskej bezpečnosti je dosť solídne vysvetlená v prácach VP ZSSR „Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty“ a „Jazyk náš: ako objektívna danosť aj ako kultúra reči“. Pohľady na intelekt ako na objektívny prírodný proces sú opísané v dostatočne všeobecnej teórii riadenia, v prácach VP ZSSR „Voda Mŕtva“ a „Dostatočne všeobecná teória riadenia“. (Osnovné materiály učebného kurzu).
[184] Táto fráza môže byť celkovo klasifikovaná ako propaganda rasizmu v skrytej forme: existuje množstvo ľudí, ktorých uši nemajú lalok a tento príznak je zároveň geneticky daný. Takže, ak «iba človek má mäkký ušný lalok», potom tí, ktorých uši lalok od narodenia nemajú, nie sú ľuďmi?
Isteže, akademik objasnil, že on «mal na mysli» nie toto, a netreba z jeho slov robiť takéto závery. No jeho text je aj prejavom toho, že škola neučí jazyku ako prostriedku na presné vyjadrenie zmyslu.
[185] «V kontaktemedzi ľuďmi»? alebo «v kontakte s inými ľuďmi»? — Vyskúšajte sa kontaktovať «medzi», a nie «s» voľakým. Toľko k otázke o kultúre reči, keď sa nedbanlivosť v myslení prejavuje v «slovesných klišé», čiastočne alebo úplne nezodpovedajúcich tým javom, o ktorých ide reč.
[186] Platón bol sčítaný a inteligentný človek, filozof, a poznámku o tom že „človek, to je dvojnohé zviera bez peria“ povedal s najväčšou pravdepodobnosťou ironicky v kontexte, ktorý nám dnes nie je známy. Takže brať ju vážne a pristupovať k nej seriózne/vedecky, len s ohľadom na Platónovu autoritu, by malo vedeckú hodnotu na úrovni „šklbania sliepok“ (a robenia z nich tak „ľudí“), čo nijako nepomôže objasniť to, kto je to Človek. – pozn. prekl.
[187] Ak by mal celkom jasný názor v tejto otázke, pravdepodobne by ho popísal sám, t.j. dal by priamu a nie dvojzmyselnú odpoveď na otázku, prečo neradí svojich spoluobčanov k ľuďom.
[188] Nemôže o nej nevedieť, pretože ju zmieňujú nie len univerzitné kurzy histórie filozofie, ale aj mnohí zabávači-humoristi. A človek sa musí veľmi «snažiť», aby sa stal akademikom a nepoznal túto legendu.
[189] Internetový zdroj: http://www.izvestia.ru/science/article28471 [http://izvestia.ru/news/271439]
[190] Ešte raz zopakujeme: Kto nepije — neriskuje...
[191] Tu sú nejaké publikácie na túto tému:
«V Bijske papagáj zachránil byt svojich pánov pred požiarom, oznámila „Interfaxu“ Správa Mestskej Protipožiarnej Služby Altajského kraja. Manželský pár, žijúci v jednom z bytov mnohoposchodového domu, šiel na návštevu k hosťom. Žena v zhone nechala na posteli zapnutú elektrickú kulmu, ktorou si pred odchodom natáčala vlasy.
Po nejakej dobe od odchodu domácich sa kulma rozpálila, a pokrývka na posteli začala dymiť. Byt zachránil domáci miláčik — hovoriaci papagáj. Po tom čo zacítil dym, začal kričať: „Požiar! Požiar!“ Krik začuli susedia, ktorí aj zavolali hasičov» (citované z článku v internete: http://www.apus.ru/site.xp/049056124050056051124.html ).
Ďalšia podobná správa:
«Tento týždeň informačné agentúry obletela senzačná správa: sivý africký papagáj menom N’kisi, žijúci v New Yorku, sa naučil rozprávať s ľuďmi. Majúc slovnú zásobu 950 slov, vták zmysluplne rozpráva, odpovedá na otázky, je schopný asociatívneho myslenia a okrem toho všetkého, má aj fotografickú pamäť. Fenomén N’kisi-ho teraz intenzívne študujú vedci. Jeden z nich, profesor Donald Broom z Univerzity v Cambridge povedal, že zvieratá vo svojom vývoji nestoja na jednom mieste, že výskumníci sa stretávajú s čoraz múdrejšími pokusnými zvieratami a prvenstvo v intelektuálnych schopnostiach medzi zvieratami patrí papagájom» (“Kurská pravda”, № 22 (23539), 5. február 2004, štvrtok, http://pravda.kursknet.ru/news-print.php?article=396).
Isteže, tieto publikácie nepochádzajú z akademických zoologických časopisov; a neobsahujú presné bibliografické odkazy na vedecké vydania, ktoré by si bolo možné overiť. A keďže informácia ktorú obsahujú nepatrí medzi to, čo je dostupné vnemom u väčšiny ľudí v ich každodennej všednosti, tak informácia vzbudzuje nedôveru. Potom ale treba klásť tie isté požiadavky i autorom učebnice, aby dávali odkazy na publikácie zoológov, ktorí informujú o experimentoch, potvrdzujúcich, že myslenie je výlučne údelom človeka. Debatovať o životných problémoch s papagájmi a inými vtákmi v ľudskom jazyku sa nám nepodarilo, ale vidieť, že aj zvieratá rozmýšľajú podobne ako človek, že na osnove myslenia predvídajú následky svojich činov a takým spôsobom riešia svoje problémy, — to bolo.
Akademik v učebnici píše o výlučnom monopole človeka na myslenie:
«Spoločne s prácou a sociálnymi vzťahmi je najdôležitejším rozdielom medzi človekom a zvieraťom schopnosť myslieť. (...) Pokus naučiť opicu myslieť podobne ako človek, cestou mnohoročných cvičení s ňou, nebol korunovaný úspechom» (skúmaná učebnica, str. 9).
Napriek tomuto názoru, domáca mačka Faňka (skrátené meno) stará jeden rok mala dostatok tvorivého a intelektuálneho potenciálu na to, aby sa sama bez nejakej drezúry a tréningu dovtípila, že: ak potrebuje vyjsť z izby do chodby, pozrieť sa pánskym pohľadom čo sa tam deje, je potrebné podísť ku dverám, vyskočiť hore a zavesiť sa prednými labami na kľučku (pod ťarchou jej váhy sa kľučka otočí a západka zámku sa otvorí), po čom sa treba odraziť zadnými nohami od rámu dverí a vlastnou silou otvoriť dvere.