[192] Názvom diela „Príbeh o skutočnom človeku“ (B.Polevov) o pilotovi-stíhačovi A.Maresjevovi, ktorý počas bojov Veľkej Vlasteneckej vojny prišiel o obe nohy, ale vrátil sa do stroja a získal hodnosť Hrdinu Sovietskeho Zväzu za zostrelené lietadlá nepriateľa, a nie za to, že sa naučil lietať bez nôh, sa má na mysli aj to, že v spoločnosti sú aj nie skutoční ľudia [na rozdiel od hrdinu príbehu – pozn. prekl.], teda človekupodobné tvory utvrdené v tom, že sú ľuďmi.
[193] Ezopova bájka – o líške, ktorá dostala chuť na hrozno, ale keďže strapce boli vysoko, tak z jej snahy nakoniec nič nebolo. Svoje znechutenie si ale osladila tým, že samu seba presvedčila o tom, že to hrozno bolo aj tak kyslé... – pozn. prekl.
[194] Tu je obsažnejšou, a preto aj v rámci reči používanejšou gramatickou formou množné číslo: «obrysy», vrátane aj ohľadom tváre.
[195] Okrem toho biopole — počas sna i počas bdenia, pri oddychu i pri práci, v hneve i pri radostnom upokojení, v zdraví i v chorobe — disponuje svojim špecifikom, charakteristickým pre každý zo stavov.
[196] Tu ale treba dôsledne rozlišovať medzi termínmi „hmota“ a „matéria“. Jednou z troch limitných kategórií definujúcich zloženie Vesmíru je matéria (matéria, informácia, miera). Niet nemateriálneho súcna vo Vesmíre, čiže všetko v ňom je materiálne (i energia). No nie všetko je nevyhnutne hmotné, pokiaľ hmotu chápeme ako špecifickú vlastnosť matérie. Termín hmota, hmotný je, zdá sa, odvodený od slova „hmat“/„hmatný“, teda hmotným nazývame prevažne tie veci, ktoré dokážeme zmyslovo vnímať skrze hmat. – pozn. prekl.
[197] Napríklad, Korán rozumnú formu poľového života na Zemi nazýva «džinmi».
[198] «ANGSTROM (Ångström, označuje sa А), jednotka dĺžky, ktorá nepatrí medzi jednotky SI, 1 А = 10-10 m = 10-8 cm = 0,1 nm, zaviedol ju A.J. Ångström (1868). Používa sa v optike, v atómovej fyzike, vo fyzike pevných látok atď.
MIKRÓN (z gréc. mikrón — malý), zastaraný názov dĺžkovej jednotky, rovnej 10-6 m; (označovala sa mk, µ) pozri tiež Mikrometer.
MIKROMETER, podielová jednotka dĺžky SI, rovná 10-6 m; označenie: µm»
(“Veľký encyklopedický slovník”, elektronická verzia na kompaktnom disku, r.2000).
[199] «BIOLOGICKÉ MEMBRÁNY, bielkovinovo-lipidové štruktúry molekulárnych rozmerov (nie viac ako 10 nanometrov hrubé), rozprestierajúce sa na povrchu buniek (cytoplazmatická membrána) a vnútrobunkových častíc — jadra, mitochondrií a iných. Disponujú selektívnou priepustnosťou a týmto regulujú v bunkách koncentráciu soli, cukrov, aminokyselín a iných produktov látkovej výmeny» (“Veľký encyklopedický slovník”, elektronická verzia na kompaktnom disku, r.2000).
[200] Od polovice 1950-tych rokov je známe, že ak sa zrkadlový teleskop navedie nie na opticky viditeľné súradnice hviezdy [sprostredkované svetlom, ktoré sa šíri konečnou rýchlosťou. Teda to čo vidíme na hviezdnom nebi je jej dávna minulosť — pozn. prekl.], ale na jej reálne, vypočítané súradnice na oblohe v daný okamih, tak torzné váhy, umiestnené do hlavného ohniska teleskopu, reagujú na prúd akejsi energie: pozri N.A.Kozyrev, „Vybrané práce“, vyd. LGU, Leningrad, r.1991, str. 379, 380. Čiže jedno zo základných tvrdení „teórie relativity“ o rýchlosti svetla ako najvyššej možnej rýchlosti vo Vesmíre bolo experimentálne vyvrátené, z čoho možno urobiť závery o tokaní hlucháňov a slepote osobností teoretickej fyziky (vrátane A.D.Sacharova).
V tej istej práci (str. 403) N.A.Kozyrev, odkazujúc sa na astrofyzické pozorovania, neakceptuje ako celovesmírnu dogmu nielenže druhé, ale ajprvé ohraničenie termodynamiky: «prvý termodynamický zákon» je zákonom zachovania energie, ktorý v jeho známych formuláciách má tiež iba ohraničenú oblasť použitia.
Napriek tomu učebnice fyziky o rôznych experimentoch, ktoré do klasických teórií «nepasujú», zaryto mlčia.
[201] «Matéria, je filozofická kategória na označenie objektívnej reality, ktorá je podávaná človeku cez jeho vnímanie, ktorá sa kopíruje, fotografuje, zobrazuje našimi vnemami, existujúc nezávisle od nich» („Materializmus a empiriokriticizmus“, samostatné vydanie, Moskva, «Politizdat», r.1986, str. 140).
[202] T.j. môže byť biopole prostriedkom účelového nemechanického vplyvu človeka na okolité prostredie?
[203] Hypotéza — predpoklad nejakej možnosti.
[204] Po smrti Charlesa Darwina jeho vdova povedala: «On neveril v Boha, ale Boh veril v neho». Tento výrok blízkeho človeka, celoživotného partnera, si žiada komentár. Ch.Darwin začínal ako profesionálny, diplomovaný biblický teológ anglikánskej cirkvi. Pre samotného Ch.Darwina bolo rozbitie biblického svetonázoru ťažkým životným otrasom a zážitkom, pretože vzdialiac sa od úprimnej viery v biblického boha, s ktorou vyrástol on sám a s ktorou žila naďalej jeho manželka, nedokázal vyjadriť bohoslovie, alternatívne voči biblickému, hoc iba pre seba samého a svojich blízkych.
[205] Presnejšie povedané, Darwin sa domnieval, že človek a opica mali spoločného predka. – pozn. prekl.
[206] Tu sa má na mysli to, že pravá hemisféra mozgu (zodpovedajúca za obrazovú postupnosť, doprevádzajúcu prúd slov) v takomto režime vnímania, nepracuje buď vôbec, alebo je zabratá niečím iným.
[207] Prinajmenej, školského kurzu biológie sovietskych čias z rokov 1960 až 1980. Učebnice z epochy „demokratizácie“ sú očividne primitívnejšie od sovietskych.
[208] V prírode, v prirodzenom prostredí môže občas dôjsť k vzniku plodných medzidruhových hybridov, v chromozomálnom mechanizme ktorých zažíva genetický materiál druhov-rodičov určité nepriaznivé periódy života biocenóz. Po zavŕšení takýchto nepriaznivých periód, strácajú tieto medzidruhové hybridy genetickú stabilitu a v procese «Mendelovho štiepenia» dedičných príznakov reprodukujú vo svojom potomstve v nasledujúcich pokoleniach jedincov, ktorí už geneticky patria ku druhu-rodičov.
[209] Otázku bezpohlavných druhov, v ktorých sú všetky jedince obojpohlavné (hermafroditi) alebo sa pohlavie jedinca môže meniť počas života v závislosti od okolností (pohlavie krokodílov závisí od teploty, pri ktorej prebieha rozvoj zárodkov vo vajci, ktoré samička odložila do piesku; samičky niektorých druhov rýb sa menia na samcov pri úhyne alebo nedostatku samcov v kŕdli), schopné reprodukcie nových pokolení, môžeme nechať stranou, nakoľko vo svete zvierat je väčšina druhov dvojpohlavných.
[210] Známym je názor, že prvé veľryby vraj vznikli z nejakého prastarého hrocha. Ale aj pri takomto predpoklade by sa musela objaviť nie jedna jediná «celkom prvá veľryba», ale naraz prvé pokolenie rôznopohlavných veľrýb.
[211] Tak napríklad Latiméria – lalokoplutvá (stopkatoplutvá) ryba, ktorú v učebniciach uvádzajú ako nejakú «prechodnú formu» od rýb k obojživelníkom, majúcim nie plutvy ale laby, — je dnes hlbokovodnou oceánskou rybou, v živote ktorej nevzniká potreba k obojživelnosti. Takže do úlohy zbytkovej «prechodnej formy», ktorá by sa zachovala z pradávnych čias dodnes, sa nehodí: v dnešnej biosfére je samostatným druhom, zaberajúci svoju vlastnú ekologickú niku, hoc je i prastarým biologickým druhom, ktorý je starší než mnohé iné druhy v dnešnej biosfére.